Rimavskosobotské múzeum vystavuje počas mája fragment hrebeňa

„Tento typ hrebeňa pozostával z troch na seba ‚sendvičovo’ naukladaných doštičiek, ktorých stredová časť mala na oboch koncoch zuby rôznej dĺžky a hustoty, vyrezané až ku krycej lište. Dve dlhé krycie doštičky, ktoré držali spolu stredové ozubené komponenty z oboch strán, k nim boli pripevnené drobnými nitmi,“ uviedol archeológ GMM Alexander Botoš.

Mohlo by Vás zaujímať Foto: V Múzeu SNP sprístupnia predmety, ktoré boli desaťročia skryté v depozitári

Objavený fragment predstavuje podľa neho okrajový fragment hrebeňa aj so zachovaným železným nitom. „Nález fragmentu hrebeňa na základe analógií, kladieme približne do obdobia 10. – 11. storočia,“ doplnil.

Väčšina hrebeňov vo včasnostredovekom období bola vyrábaná z dreva, žiaľ v archeologickom nálezovom fonde sa nálezy z dreva zachovávajú len vo výnimočných prípadoch.

„Zhotovenie trojvrstvového obojstranného hrebeňa z kosti alebo parohu si vyžadovalo značnú mieru znalostí a skúseností. Môžeme oprávnene predpokladať, že jeho zhotoviteľom bol špecializovaný remeselník. Väčšina takýchto doposiaľ známych hrebeňov pochádza predovšetkým z prostredia mocenských centier – hradísk,“ pokračoval Botoš.

Doplnil, že objavený fragment hrebeňa predstavuje vôbec prvý nález včasnostredovekého hrebeňa z územia Gemera-Malohontu.

Mohlo by Vás zaujímať Nová cyklocesta meria 30 kilometrov a spája dve okresné mestá

Ako na záver spomenul, v jednotlivých sondách počas výskumu sa preukázalo polykultúrne osídlenie z mladšej doby železnej – z doby laténskej (cca 2. – 3. storočie pr. n. l.), z doby rímskej (3. - 4. storočie), z včasného stredoveku (8. - 11. storočie), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku (13. – 15. storočie).

Archeologický výskum v lokalite Barát kút pri Rimavskej Sobote podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

(bra)