Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf britskej diplomacie Cameron sa v Kyjeve stretol so Zelenským

Britský minister zahraničných vecí David Cameron navštívil ukrajinskú metropolu Kyjev. "Táto vojna je výzvou našej generácie a Ukrajina ju nemôže bojovať sama. Všetci musíme pridať a zabezpečiť, že Ukrajina má to, čo potrebuje k víťazstvu," povedal Cameron.

Cameron navštívil Kyjev po tom, čo britský premiér Rishi Sunak minulý týždeň ohlásil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 617 miliónov eur.

Šéf britskej diplomacie sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi, aby podrobne informoval o "jednoznačnej podpore" Británie vo forme presne navádzaných bômb, rakiet protivzdušnej obrany a vybavenia pre sto mobilných tímov protivzdušnej obrany, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Cameron prezradil, že v júni sa chystá zvolať partnerov v záujme ďalších príspevkov do Medzinárodného fondu pre Ukrajinu s cieľom splnenia naliehavých požiadaviek Kyjeva. V rámci tohto fondu zriadeného v roku 2022 sa doposiaľ vyzbierala zhruba miliarda dolárov s príspevkami Británie, Nórska, Holandska, Dánska, Švédska, Litvy, Islandu, Austrálie a Nového Zélandu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

UNESCO udelila cenu za slobodu tlače palestínskym novinárom v Gaze

UNESCO udelila svetovú cenu za slobodu tlače všetkým palestínskym novinárom pokrývajúcim vojnu v Gaze. "Ako ľudstvo máme obrovský dlh voči ich odvahe a oddanosti slobode prejavu," uviedol Mauricio Wibel, predseda medzinárodnej poroty profesionálov z oblasti médií.

"V týchto časoch temnoty a beznádeje si želáme vyslať silný odkaz solidarity a uznania tým palestínskym novinárom, ktorí pokrývajú túto krízu za takýchto dramatických okolností," povedal Wibel.

Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru Audrey Azoulayová poznamenala, že cena "vzdáva úctu odvahe novinárov, ktorí čelia ťažkým a nebezpečným podmienkam".

Podľa Výboru na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku prišlo od októbra 2023, keď vypukla vojna v Pásme Gazy, o život najmenej 97 predstaviteľov tlače, pričom v prípade 92 z nich išlo o Palestínčanov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Turecko zastavilo všetok obchod s Izraelom pre vojnu v Pásme Gazy

Turecko zastavilo všetok obchod s Izraelom pre jeho ofenzívu v Pásme Gazy. Potrvá, kým Izrael neumožní neprerušovaný dostatočný prílev humanitárnej pomoci do Gazy.

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac v reakcii vyhlásil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa správa ako "diktátor".

Agentúra Reuters citovala turecké ministerstvo pre obchod, ktoré sa odvolalo na "zhoršujúcu sa humanitárnu tragédiu" na palestínskych územiach".

Turecké ministerstvo obchodu prvýkrát zaviedlo obmedzenia na obchod začiatkom apríla, keď zastavilo vývoz železa a oceľových výrobkov i stavebných zariadení. Objem obchodu Turecka a Izraela pritom v roku 2023 predstavoval 6,8 miliardy dolárov.

(tasr, guardian, afp, reuters)

Minúta  |  

Na Kalifornskej univerzite zadržali najmenej 200 propalestínskych demonštrantov

Prinajmenšom 200 propalestínskych demonštrantov zadržala polícia v areáli Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA). Polícia zlikvidovala vo štvrtok ráno miestneho času barikády a začala vypratávať tábor demonštrantov.

K takémuto kroku sa odhodlala po tom, ako stovky demonštrantov neuposlúchli jej príkaz na rozchod. Polícia sa ich pokúšala rozohnať aj omračujúcimi granátmi, pričom niektorí z demonštrantov na mieste vytvorili živé reťaze.

Príslušné úrady ešte majú rozhodnúť, či a aké obvinenia voči nim zadržaným vznesú. Protestný stanový tábor medzitým vypratávali aj s pomocou kolesových nakladačov.

Nad kampusom lietali policajné helikoptéry a z miesta sa ozývali výbuchy omračujúcich granátov. Demonštranti na policajtov pokrikovali: "Kde ste boli včera večer?" Narážali tým podľa AP na kontrademonštrantov, ktorí na ich stanový tábor zaútočili v utorok večer, pričom vedeniu UCLA aj polícii trvalo niekoľko hodín, kým v tomto prípade zakročili.

(tasr)

Minúta  |  

Niektoré rodiny, ktorých blízki zomreli po vakcíne AstraZeneca, odstupujú od žaloby

Rodiny, ktorých blízki zomreli po vakcíne AstraZeneca, odstúpili od podania žaloby na farmaceutického giganta. Povedali im, že súdny spor pravdepodobne prehrajú.

V očkovacích centrách sa totiž rozdával dokument, na ktorom stálo, že "po očkovaní vakcínou COVID-19 spoločnosti AstraZeneca boli pozorované mimoriadne zriedkavé prípady vzniku krvných zrazenín s nízkymi hladinami krvných doštičiek".

Právni experti sa domnievajú, že by to mohlo farmaceutickú firmu potenciálne ochrániť pred žalobami rodín, ktorých príbuzní dostali dávku po 7. apríli 2021.

Celkovo 12 rodín teraz od žaloby odstúpilo. Viac ako 50 z nich však stále žaluje farmaceutického giganta na britskom Najvyššom súde, lebo ich blízkych zaočkovali ešte predtým, ako sa v centrách začali rozdávať bezpečnostné letáky s varovaniami o krvných zrazeninách.

(telegraph)

Minúta  |  

Počet pasažierov železničnej firmy Ukrzaliznycia stúpol o štvrtinu

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia prepravila počas januára až apríla tohto roka o štvrtinu viac pasažierov. Dokopy viac ako 8 miliónov.

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine železnica zohráva významnú úlohu pri udržiavaní medzištátneho a vnútroštátneho cestovania. Vzdušný priestor nad Ukrajinou je totiž od februára 2022 uzavretý. Ukrzaliznycia prevádzkuje spoje do Poľska, Moldavska, Rakúska a Maďarska.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.