Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyjednávači Hamasu sa v utorok vrátia do Káhiry na rokovania o prímerí

Delegácia Hamasu odišla z rokovaní o dočasnom prímerí v Pásme Gazy, no vráti sa v utorok. Stretnutie sa koná v egyptskom hlavom meste Káhira.

"Delegácia Hamasu odcestovala dnes večer (v nedeľu) z Káhiry do Dauhy (v Katare) na konzultácie a vráti sa v utorok, aby uzavrela rokovania" o prímerí vo vojne s Izraelom, uviedla s odvolaním sa na nemenovaný "informovaný zdroj" webová stránka Al-Qahera News, spájaná s egyptskými spravodajskými službami.

Vyjednávači palestínskej militantnej skupiny pricestovali do Káhiry v sobotu.

V Dauhe sa očakáva i riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Bill Burns, ktorý sa stretne s katarským premiérom Muhammadom bin Abdarrahmánom Sáním a bude s ním rokovať o mediácii týkajúcej sa konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, uviedol pre AFP nemenovaný zdroj oboznámený so situáciou.

Zdroj, ktorý si vzhľadom na citlivosť tejto otázky želal zostať v anonymite, uviedol, že Burns je na ceste do katarskej metropoly na rokovania so Sáním, ktorého krajina sa podieľa na úsilí o dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantmi.

"Keďže v ostatných rozhovoroch medzi Egyptom a Izraelom v Káhire nedošlo k žiadnemu prelomu, riaditeľ CIA Burns je na ceste do Dauhy na mimoriadne stretnutie s katarským premiérom, aby preskúmal možnosti, či sa rokovania môžu vrátiť na správnu cestu," uviedol anonymný zdroj.

Katar sa spolu so Spojenými štátmi a Egyptom už niekoľko mesiacov podieľa na zákulisných rokovaniach v snahe zabezpečiť zastavenie nepriateľských akcií v Pásme Gazy.

Najnovšie kolo rozhovorov medzi sprostredkovateľmi a palestínskou militantnou skupinou sa skončilo v nedeľu v Káhire, zatiaľ čo židovský štát a Hamas sa verejne obviňujú z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu.

V Katare, ktorý od roku 2012 s odobrením Washingtonu hostí politické vedenie Hamasu, sa nachádza aj najväčšia vojenská základňa USA v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev môže požiadať EÚ o vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak sa situácia na fronte zhorší

Kyjev môže požiadať EÚ o vyslanie západných vojakov na Ukrajinu, ak sa situácia na fronte zhorší, povedal ukrajinský poslanec Alexej Gončarenko.

„Ak nám situácia na fronte ukáže, že Ukrajina nedokáže zastaviť Putina sama, bez európskej vojenskej podpory a jednotiek, áno, verím, že je absolútne možné, že o to môžeme požiadať,“ povedal na francúzskom televíznom kanáli LCI.

Začiatkom marca noviny L'Indépendant informovali o tom, že francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stretnutia s lídrami strán diskutoval o scenári, podľa ktorého by mohli byť na Ukrajinu vyslané jednotky. Tvrdil, že sa tak môže stať vtedy, keď príde k prelomu frontu smerom na Odesu alebo Kyjev.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg Macronove slová o možnosti vyslania jednotiek NATO na územie Ukrajiny poprel. „NATO a spojenci poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to od roku 2014 a po rozsiahlej invázii sme zintenzívnili naše aktivity. Neplánujeme však rozmiestniť bojové jednotky NATO na Ukrajine,“ povedal.

(moscow times)

Minúta  |  

ZVJS vykonal vlani 44.451 eskort s počtom 305.051 eskortovaných osôb

Vlani vykonal Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) 44.451 eskort s počtom 305.051 eskortovaných osôb. Oproti roku 2022 ide o mierny pokles. Eskortná činnosť patrí rozsahom medzi najvyťaženejšie úseky ochrany zboru. Vyplýva to z ročenky ZVJS za rok 2023.

"V sledovanom období bolo realizovaných 559 eskort so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami, ktoré vykonali a zabezpečili príslušníci zboru služobne zaradení v zásahových skupinách ústavov bez spolupráce s Policajným zborom, 103 eskort so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami bolo vykonaných v spolupráci s Policajným zborom," priblížili.

Eskorty celoštátneho zvozu zabezpečovali ústavy Bratislava, Banská Bystrica, Nitra a Košice. Špecifickú úlohu pri celoštátnom zvoze zohrávalo Zberné eskortné stredisko v Sučanoch.

Na súdy bolo vykonaných 8512 eskort, v súvislosti s konaniami na prokuratúre 561. Do civilných zdravotníckych zariadení bolo vlani podľa ročenky vykonaných 13.430 eskort. Na pracoviská mimo ústavov bolo vykonaných 18.245 eskort.

Celkovo sa v slovenských ústavoch k 31. decembru 2023 nachádzalo 8305 odsúdených osôb a 1419 obvinených osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Pokrok v čistení kontaminovaných lokalít je na Slovensku pomalý

Pokrok v čistení kontaminovaných lokalít je na Slovensku pomalý. Aj to obsahovala jedna z hodnotiacich správ Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) venujúca sa environmentálnej výkonnosti a jej kľúčovým trendom.

V správe organizácia uviedla, že do roku 2027 je na sanáciu potrebná viac ako jedna miliarda eur. Medzi hlavné prekážky Slovenska patrili problémy okresných úradov pri identifikácii znečisťovateľov alebo zodpovedných subjektov. Ďalej to boli nedostatočné prostriedky zo štátneho rozpočtu, chýbajúca legislatívna lehota na rozhodnutie, ktorým MŽP SR zabezpečí nápravu a dĺžku procesov verejného obstarávania.

Medzi ďalšiu výzvu označila OECD čistenie odpadových vôd a rozšírenie jej pokrytia. Ako zo správy vyplynulo, Slovensko je vo všeobecnosti vystavené nízkemu nedostatku vody, ale v dôsledku klimatických zmien je juhozápadný región vystavený vážnemu riziku sucha.

„Je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie dobrého stavu vody. Poľnohospodárstvo, hydromorfologické zmeny, nečistené odpadové vody, bodové zdroje znečistenia a zmena klímy sú najvýznamnejšími tlakmi na vodné útvary. Slovensko zlepšilo čistenie odpadových vôd v rokoch 2010 až 2021 z 59 percent na 70 percent. Avšak miera napojenia je stále jedna z najnižších v OECD,“ konštatovala organizácia.

Hodnotiaca správa OECD o environmentálnej výkonnosti Slovenska 2024, v poradí už tretia, bola oficiálne predstavená na Ministerstve životného prostredia (MŽP) SR 18. apríla. Správa OECD obsahovala údaje do roku 2023.

(sita)

Minúta  |  

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie zosmiešnila výrok prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie zosmiešnila kuriózny výrok prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Informovala o tom ruská tlačová agentúra TASS.

Zelenskyj pri príležitosti pravoslávnej Veľkej noci na margo ruskej agresie okrem iného povedal: „Svet to vidí a Boh to vie. Veríme, že Boh nosí na ramene nášivku s ukrajinskou vlajkou. Takže s takýmto spojencom života definitívne porazíme smrť“.

„Nášivka na Božom ramene je niečo z kategórie rituálov starých Ukrajincov v oblasti Mezopotámie v období ich objavovania Ameriky,“ reagovala Marija Zacharovová pre ruský denník Izvestija.

(tass)

Minúta  |  

Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval na štátnu návštevu Francúzska

Čínsky prezident Si Ťin-pching v nedeľu pricestoval na štátnu návštevu Francúzska, počas ktorej sa stretne so svojím náprotivkom Emmanuelom Macronom. Témou ich rokovaní bude široká škála otázok; od obchodných záležitostí po Ukrajinu.

Čínsky líder prichádza na návštevu Francúzska pri príležitosti 60. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Parížom a Pekingom. Zároveň ide o začiatok jeho prvej cesty po Európe od roku 2019, počas ktorej navštívi aj Srbsko a Maďarsko.

To, že si Si Ťin-pching vybral pre svoju návštevu Francúzsko ako jedinú významnú európsku mocnosť, naznačuje relatívne oteplenie čínsko-francúzskych vzťahov od Macronovej štátnej návštevy Číny v apríli 2023 a taktiež potvrdzuje postavenie francúzskeho lídra ako mocenského hráča Európskej únie.

Kľúčovou prioritou Macrona bude upozorniť svojho hosťa na nebezpečenstvo podpory Ruska v jeho vojenskej agresii na Ukrajine, keďže západní predstavitelia sa obávajú, že Moskva už využíva čínske obrábacie stroje pri výrobe zbraní.

Ľudskoprávne skupiny naliehajú na Macrona, aby v rozhovoroch so Si Ťin-pchingom spomenul aj ľudské práva, pričom obviňujú Čínu, že nedodržiava práva ujgurskej moslimskej menšiny a drží za mrežami desiatky novinárov. Analytici sú však skeptickí, že Macron bude mať na čínskeho lídra veľký vplyv.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.