Preskočiť na obsah
  |  

Izraelská armáda potvrdila prevzatie kontroly palestínskej strany priechodu Rafah

Izraelská armáda potvrdila, že prevzala operačnú kontrolu nad palestínskou časťou pohraničného priechodu Rafah, ktorý sa nachádza na hraniciach Egypta a Pásma Gazy. Jej vojaci v súčasnosti oblasť prehľadávajú.

Armáda uviedla, že väčšina ľudí bola z oblasti vojenských operácií evakuovaná. Dodala, že neďaleký hraničný priechod Kerem Šalom medzi Izraelom a Pásmom Gazy je z bezpečnostných dôvodov uzavretý, pričom ho opäť otvoria, keď to umožní bezpečnostná situácia.

Uzavretie priechodu Rafah potvrdil predtým aj hovorca úradu Pásma Gazy spravujúceho tento pohraničný post. Došlo tak k zastaveniu prepravy humanitárnych zásielok na tomto mieste, čo potvrdili aj tri zdroje humanitárnych organizácií.

Denník Times of Israel informoval, že izraelské jednotky ešte v noci na utorok ovládli aj cestu, ktorá spája priechod Rafah s mestom Saláh ad-Dín.

Podľa izraelskej armády jej letectvo v noci na utorok v Rafahu zasiahlo viac ako 50 lokalít spájaných s Hamasom.

(tasr, reuters, afp, ap, toi)

  |  

Na školách vo viacerých krajoch nahlásili bomby, polícia to preveruje

Bomby nahlásili aj na školách v Bratislavskom, Trnavskom, Žilinskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Polícia oznámenia preveruje. Informovala o tom na sociálnej sieti.

(tasr)

  |  

Šefčovič upozornil na najväčšie povolebné výzvy inštitúcií EÚ

Európsku úniu čakajú po júnových voľbách do Európskeho parlamentu v najbližších rokoch viaceré veľké výzvy, povedal Maroš Šefčovič. Podľa jeho slov bude najväčšou výzvou pre EÚ opätovne nastoliť mier v Európe a v jej tesnom susedstve, čiže pomôcť ukončiť vojnu na Ukrajine a na Blízkom východe.

Za druhú najväčšiu prioritu považuje "renesanciu" konkurencieschopnosti Európy a jej ekonomiky, lebo konkurencia vo svete je mimoriadne ostrá a EÚ bude musieť oveľa asertívnejšie využívať nástroje, ktoré má k dispozícii. Či už ide o aktívnejšiu obchodnú politiku alebo v rámci svojej hospodárskej politiky využiť inovatívne myšlienky, ktoré v Európe vznikajú tak, aby nezostávali len v laboratóriách, ale pretavili sa do budovania veľkých nadnárodných spoločností schopných konkurovať gigantom v Spojených štátoch alebo v Číne.

"Bude treba toho veľmi veľa zmeniť a ak toto všetko chceme dosiahnuť, musíme bojovať o európsky priemysel, o lacnejšie ceny potravín a nájsť aj nový spoločenský zmier s poľnohospodármi, lebo sú integrálnou súčasťou ekonomiky a vďaka nim máme nielen zaistenú potravinovú bezpečnosť v Európe, ale sme aj významným svetovým exportérom," opísal situáciu podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, ktorý môže byť súčasťou budúcej exekutívy EÚ.

Zároveň povedal, že EÚ nesmie poľavovať zo svojich stanovených klimatických cieľov. "Tie máme stanovené v našich zákonných rámcoch. To znamená, že celé toto úsilie sa bude odohrávať tak, aby sme v roku 2050 boli skutočne prvou svetovou ekonomikou, ktorá bude klimaticky neutrálna," vysvetlil.

To je podľa neho úzko prepojené s konkurenčným bojom, lebo tento boj sa odohráva globálne v oblastiach, ktoré sú spojené s budúcnosťou. Ide o kvalitnejšie elektrické autá, výkonnejšie batérie, o to, kto dokáže vyrobiť lacnejší zelený vodík, lepšie uskladňovať energiu alebo kto vyrobí lepšie veterné turbíny či výkonnejšie fotovoltické panely.

"Toto sú tie oblasti, kde konkurencia intenzívne prebieha, a EÚ bude musieť naskočiť na tento trend tak, aby sme boli v týchto všetkých oblastiach spojení s tým, čo chceme dosiahnuť. Aby sme klimaticky neutrálnu ekonomiku vedeli vyrobiť 'made in Europe', to znamená, aby sme ju budovali aj vďaka výrobkom a technológiám, ktoré vyvinieme u nás doma, na európskom kontinente," odkázal slovenský eurokomisár.

(tasr)

  |  

Polícia preveruje oznámenia o výbušninách na viacerých školách

Bratislavská polícia preveruje oznámenia o výbušninách na viacerých školách v okresoch Malacky, Senec a Pezinok, informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Silvia Šimková. "Bližšie informácie poskytneme, len čo to situácia umožní," uviedla.

(tasr)

  |  

Izraelské jednotky ovládli palestínsku stranu priechodu Rafah, informuje izraelský vojenský rozhlas

Izraelské jednotky prevzali kontrolu nad palestínskou časťou pohraničného priechodu Rafah, ktorý sa nachádza na hraniciach Egypta a Pásma Gazy, informoval izraelský vojenský rozhlas. Izraelská armáda vydá k situácii oficiálne stanovisko.

Hovorca úradu Pásma Gazy spravujúceho pohraničný post Rafah uviedol, že pre prítomnosť izraelských tankov je tento priechod uzavretý. Zastavenie prepravy humanitárnych zásielok potvrdili aj tri zdroje humanitárnych organizácií.

Denník Times of Israel informoval, že izraelské jednotky ešte v noci na utorok ovládli aj cestu, ktorá spája priechod Rafah s mestom Saláh ad-Dín.

Podľa izraelskej armády jej letectvo v noci na utorok v Rafahu zasiahlo viac ako 50 lokalít spájaných s Hamasom.

Izraelská armáda podľa TOI uviedla, že počas nočnej operácie v oblasti Rafahu zabila asi 20 ozbrojencov a odhalila tri tunelové šachty. Počas izraelskej ofenzívy takisto zasiahli a zničili auto naložené výbušninami smerujúce k tanku izraelskej armády.

(tasr, reuters, toi)

  |  

Nemecká strana Die Linke žiada zavedenie čiže cenového stropu na kebab

Nemecká strana Die Linke žiada zavedenie takzvaného Dönerpreisbremse, čiže cenového stropu na kebab. Argumentuje tým, že v niektorých mestách už kebab stojí 10 eur, pričom ešte pred dvomi rokmi stál štyri eurá.

Rastúce ceny kebabu viedli v Nemecku k čoraz častejším výzvam na zavedenie vládneho dotačného programu, aby sa toto obľúbené jedlo zasiahnuté infláciou udržalo v cenovej dostupnosti. Politici uvádzajú, že v rozhovoroch s voličmi sa rastúce ceny kebabu často spomínajú ako problém.

Kancelár Olaf Scholz si podľa Guardianu tak zvykol, že sa ho počas verejných vystúpení pýtajú na cenu kebabov, že jeho vláda dokonca na sociálnych sieťach vysvetľuje, že nárast cien je čiastočne spôsobený rastúcimi nákladmi na mzdy a energie.

"Je dosť zarážajúce, že všade, kam prídem, sa ma hlavne mladí ľudia pýtajú, či by nemala byť cenová brzda na kebab," povedal Scholz.

Strana Die Linke odporúča stanoviť cenový strop na kebab na 4,9 eura a 2,90 eura pre mladých ľudí, najmä tých s nižšími príjmami, pre ktorých je tento pokrm "každodenným základom". Navrhuje, aby každá domácnosť dostávala denné poukážky na kebab.

Predaj kebabu, ktorý do Nemecka priniesli tureckí prisťahovalci, sa v Nemecku odhaduje na sedem miliárd eur ročne. Len v Berlíne sa denne skonzumuje približne 400-tisíc kebabov denne a v celej krajine ročne asi 1,3 miliardy.

Podľa odhadov strany Die Linke by dotačný program stál štyri miliardy eur ročne. Kancelár Scholz vylúčil kontrolu cien ako "nerealizovateľnú" v slobodnom trhovom hospodárstve. Namiesto toho pochválil "dobrú prácu Európskej centrálnej banky" pri znižovaní inflácie.

Medzi reakciami na sociálnych sieťach niektorí mladí ľudia vyzývajú na návrat Angely Merkelovej a tvrdia, že Scholzova predchodkyňa "mala kebab pod kontrolou".

(guardian)