Problém je však v tom, že Facebook takto nefunguje. Aspoň nie na Slovensku. Úlohu dozoru nad slovenským online prostredím nevykonáva slovenská redakcia Facebooku (ktorá de facto neexistuje). Vykonáva ich skupina kontraktorov alebo spolupracovníkov z aktivistického prostredia. Táto skupina je pomerne široká a v pravom zmysle slova hybridná. Tvoria ju ľudia z progresívnych médií, z tretieho sektora, z prostredia bezpečnostných analytikov alebo protihybridných tímov.
Veľká časť z nich nemá s Facebookom nijaké dohody, len aktivisticky dodáva podnety na blokovanie nevhodného obsahu. Iní majú postavenie spolupracovníkov. Niektorí zo spolupracovníkov – regionálnych zástupcov Facebooku – zas môžu mať právomoc dočasne zablokovať problémový obsah (pričom rozhodnutie o definitívnom zmazaní účtu nakoniec, po preskúmaní veci, urobí Meta).
Keďže slovenské úrady nemali v deň atentátu nijaké informácie o tom, kto, kedy a prečo vymazal online dáta o Jurajovi C., je takmer isté, že Facebook konal po podnete alebo po podnetoch zo slovenského aktivistického prostredia. Toho prostredia, ktoré je blízke progresívcom alebo Demokratom. A ich „atlantickej“ a protivládnej agende.
Dôvody podnetov na blokovanie online obsahu nemuseli byť len bezpečnostné. Mohli byť aj politické a mediálne.
Je zjavné, že útočník sa zradikalizoval pod vplyvom opozičných strán a aktivistických médií. Stopy na sociálnych sieťach to mohli potvrdiť – aj s cennými podrobnosťami. No nepotvrdili to. Zmizli skôr, ako sa začalo vyšetrovanie.
Kľúče od stôp po Jurajovi C. drží Facebook. Presnejšie americká spoločnosť Meta, ktorá sociálnu sieť vlastní a spravuje. Slovenské ministerstvo vnútra, vyšetrovací tím ani prokuratúra o týchto stopách – pre vyšetrovanie motívu a pozadia útoku kľúčových – nevedia takmer nič.
Našťastie, dobrou správou je, že dáta zo sociálnych sietí sa nedajú natrvalo vymazať. Ani tie, ktoré si (akože) vymažete sami alebo ktoré zablokuje admin stránky. Archivujú sa roky. Z bezpečnostných alebo politických dôvodov.
Platformy a sociálne siete balíky dát o histórii a komunikácii každého používateľa archivujú na viacerých záložných serveroch. Časť týchto dát plošne monitoruje americká spravodajská agentúra NSA.
Druhou dobrou správou je, že Facebook alias Meta je povinný pri vyšetrovaní zločinov sprístupniť potrebné informácie úradom. Také sú zákony aj interné pravidlá Facebooku. V policajnej praxi nezvykol byť problém so sprístupnením dát, ktoré ktokoľvek „vymazal“.
Po týchto dvoch dobrých správach tu je však aj jedna problémová. Rozsah toho, čo sa sprístupní vyšetrovateľom, nemajú v rukách slovenské úrady. O rozsahu informácií rozhodnú Facebook alebo americké úrady, ktoré budú partnerom pre slovenskú stranu. Slovenský vyšetrovací tím nedostane všetko. A nedostane to priamo.
Keďže Meta je zahraničná spoločnosť v pôsobnosti cudzej judikatúry, o dožiadanie informácií by sa mala postarať generálna prokuratúra. Inštitúciou, ktorá dáta dodá, nemusí byť Meta, ale americká FBI, ktorá už prisľúbila súčinnosť.
Tým sa dostávame do veľmi citlivého terénu.
Ak by išlo o bežný zločin, spolupráca by bola automatická a bez pochybností, že v balíku dát by mohlo čokoľvek chýbať.
Pri atentáte na slovenského premiéra, za ktorým stál radikál prepojený s proatlantickými skupinami a stranami, však môžeme očakávať opatrnejší prístup „vlastníkov dát“. Hlavne ak by tie dáta – dáta o politickom profile a politickom pozadí Juraja C. – mohli mať výbušné následky na verejnú mienku a budúcnosť tých „správnych strán“.
O analýzu a spracovanie komunikačnej histórie Juraja C. sa zrejme postará najskôr americká strana. A až po vyhodnotení dát bude v primeranej miere informovať slovenských partnerov.
Otázka, či v dodaných informáciách bude alebo nebude niečo dôležité chýbať, spadá do kategórie otvorených. Podozrenia nebude možné ani vyvrátiť, ani potvrdiť.
Mimochodom, dôvody, prečo by mohli byť dáta o Jurajovi C. pred ich odoslaním na Slovensko „editované“, môžu byť podobné, ako dôvody, prečo boli v deň útoku zablokované. A upratané do bezpečia.
Či bolo jadro týchto dôvodov bezpečnostné, politické alebo informačné, je vlastne jedno.
Informačný front je dnes pevnou súčasťou toho politického aj bezpečnostného. Videli sme to krátko po útoku.
Väčšina médií zámerne potláčala informácie o aktuálnych politických postojoch útočníka. Teda o tom, že boli blízke Demokratom, atlantistom, prezidentke Čaputovej a progresívnym médiám. Politicky mal Juraj C. protivládne názory, geopoliticky protiruské. Väčšina médií však podčiarkla jeho staršie kontakty so Slovenskými brancami, Maticou slovenskou alebo jeho veľmi staré (a celkom neaktuálne) a protirómske nálady.
Ten istý prístup predviedli aj zahraničné progresívne médiá. Ich obraz páchateľa je tvrdo manipulatívny, povrchný, opretý o staré informácie. Chýba opis jeho aktuálnych politických postojov, ktoré vychádzali z mediálneho mainstreamu.
Asi netreba dodávať, že tento krivý obraz by bol nemožný, ak by sa niekto nepostaral o rýchle zakrývanie stôp po Jurajovi C. na Facebooku.
Bolo by dobré, ak by sa aj na túto časť príbehu – možno veľmi podstatnú – zameral vyšetrovací tím. Aby ten „niekto“ dostal meno. A spolu s tým aj povinnosť vypovedať.
