Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron pricestoval do Novej Kaledónie. Verí, že tam čoskoro zavládne mier

Emmanuel Macron v noci na štvrtok pricestoval do nepokojmi zasiahnutej Novej Kaledónie. Francúzsky prezident vyjadril nádej, že na toto francúzske tichomorské územie sa čo najskôr vráti pokoj, mier a bezpečnosť.

"Spolu s mojimi ministrami a vládou si želám, aby sme čo najskôr dosiahli návrat k mieru, pokoju a bezpečnosti," povedal francúzsky prezident po prílete. Novú Kaledóniu naposledy navštívili vlani v júli, zástupcovia Kanakov vtedy jeho návštevu bojkotovali.

Macron má v Novej Kaledónii počas krátkej návštevy naplánované stretnutia s tamojšími politickými a obchodnými lídrami s cieľom ukončiť nepokoje, ktoré už vyše týždňa sužujú toto francúzske zámorské územie a vyžiadali si šesť obetí.

Nepokoje vypukli pre ústavný návrh zákona, ktorým sa menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.

Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody. Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25.000 ľudí. Novokaledónske hnutie za nezávislosť však v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Kolumbijský prezident podporuje Palestínu. Nariadil otvorenie veľvyslanectva v Ramalláhu

Kolumbijský prezident Gustavo Petro podporuje Palestínu. Nariadil otvorenie veľvyslanectva v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu. Oznámil to v stredu kolumbijský minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo.

"Prezident Petro nariadil, aby sme otvorili kolumbijské veľvyslanectvo v Ramalláhu. Je to ďalší krok, ktorý urobíme," povedal Murillo novinárom. Podľa vlastných slov verí, že čoskoro začne viac krajín podporovať uznanie palestínskeho štátu pred OSN, čo už Kolumbia podporila. Ramalláh je administratívnou metropolou palestínskej samosprávy.

Petro začiatkom mája oznámil, že Kolumbia prerušuje diplomatické vzťahy s Izraelom pre pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy. Kolumbijský prezident v minulosti ostro kritizoval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a žiadal, aby sa Kolumbia pripojila k podnetu, ktorý podala Juhoafrická republika na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) pre genocídu, ktorej sa podľa JAR dopúšťa Izrael v Pásme Gazy.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

USA zaznamenali druhý prípad vtáčej chrípky u človeka

V Spojených štátoch bol od konca marca potvrdený druhý prípad vtáčej chrípky u človeka po kontakte s infikovanými dojnicami. Oznámilo to v stredu americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Nákaza vtáčou chrípkou (H5N1) bola zaznamenaná u zamestnanca mliečnej farmy v americkom štáte Michigan. CDC informovalo, že riziko pre širokú verejnosť zostáva naďalej veľmi nízke.

V apríli bol tento vírus potvrdený u osoby z Texasu, ktorá sa podľa amerických úradov nakazila pri kontakte s kravou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) išlo pravdepodobne o prvú nákazu človeka podtypom H5N1 chrípkového vírusu A prostredníctvom kontaktu s infikovaným cicavcom.

Michigan a Texas patria medzi deväť amerických štátov, ktoré zaznamenali vtáčiu chrípku v stádach dojníc. Nakazená osoba v Michigane mala podobne ako infikovaný v Texase len mierne príznaky ochorenia, uviedli miestne úrady. Dodali, že zamestnanec mliečnej farmy v Michigane bol pravidelne vystavený kontaktu s hospodárskymi zvieratami nakazenými vtáčou chrípkou.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva sa domnieva, že hlavným prenášačom vírusu môže byť nepasterizované mlieko, presná príčina však zatiaľ nie je známa. Tamojšie úrady ubezpečujú, že mlieko predávané v obchodoch je bezpečné, pretože pasterizácia vírus účinne ničí.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Biely dom: Každá krajina sa môže sama rozhodnúť, či uzná palestínsku štátnosť

Každá krajina sa môže sama rozhodnúť, či uzná Palestínu ako štát, uviedol v stredu Biely dom. Americký prezident Joe Biden si však myslí, že najlepším prístupom sú priame rokovania, nie jednostranné uznanie Palestíny.

Biden verí, že riešenie palestínsko-izraelského konfliktu na úrovni dvoch štátov je najlepším spôsobom ako priniesť na Blízky východ stabilitu. No toto riešenie by podľa neho malo byť dosiahnuté prostredníctvom rokovaní a nie jednostranným uznaním Palestíny, povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Reagoval tak na rozhodnutie Írska, Nórska a Španielska uznať Palestínu ako štát, čo vyvolalo nahnevanú reakciu Izraela.

Sullivan v stredu zároveň informoval, že počas víkendovej návštevy Blízkeho východu bol oboznámený s plánmi Izraela na minimalizovanie civilných obetí v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

"Budeme sa pozerať na to, či prichádza k veľkému počtu úmrtí a deštrukcii v dôsledku operácie (izraelskej armády), alebo či je presnejšia a primeranejšia," uviedol Sullivan. Dodal, že izraelská operácia v oblasti Rafahu je zatiaľ obmedzená a cielená.

Od začiatku operácie v Rafahu je narušený prílev humanitárnej pomoci na juh Pásma Gazy. V dôsledku operácie muselo tiež z Rafahu utiecť podľa OSN asi 900-tisíc ľudí, pričom tento krok Izraela spôsobil aj zvýšenie napätia vo vzťahoch s Egyptom.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Čína poskytuje Rusku bojové vybavenie pre použitie v jeho vojne proti Ukrajine, tvrdia Briti

Čína poskytuje Rusku bojové vybavenie pre použitie v jeho vojne proti Ukrajine, povedal v stredu britský minister obrany Grant Shapps.

Shapps uviedol, že spravodajské informácie Británie a USA sú v rozpore s predošlými pokusmi Pekingu prezentovať sa ako aktér s umierňujúcim vplyvom na Moskvu.

"Dnes môžem odhaliť, že máme dôkazy, že Rusko a Čína spolupracujú na bojovej technike, ktorá sa má použiť na Ukrajine," povedal Shapps vo vystúpení na Londýnskej konferencii o obrane. Argumentoval v ňom, že NATO a všetci jeho členovia sa musia "zobudiť" a posilniť výdavky na obranu.

"Americké a britské obranné spravodajstvo môže preukázať, že z Číny teraz prúdi do Ruska a na Ukrajinu smrtiaca pomoc," uviedol britský minister.

Vyjadrenie prišlo po tom, ako čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin tento mesiac na stretnutí v Pekingu, ostro sledovanom v západných metropolách, dôrazne demonštrovali jednotu. Čínsky líder povedal, že konflikt na Ukrajine by mal mať politické riešenie, podrobnosti však neposkytol, hoci ho západné krajiny vyzývali, aby naliehal na Rusko vo veci ukončenia vojny.

Peking je kľúčovým podporovateľom Putina. Moskve naďalej dodáva dôležité komponenty, ktoré potrebuje pre svoje vojnové úsilie, pričom nákupom ruskej ropy a zemného plynu podporuje ruskú ekonomiku, napísala britská tlačová agentúra PA Media.

Americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová predtým v rozhovore pre online noviny Politico uviedla, že Čína stále predáva Rusku napríklad dodávku dronovej technológie či zložky pušného prachu. Čína podľa nej nemôže tvrdiť, že je v prípade konfliktu na Ukrajine úplne neutrálna. "Ak by nedodávali niektoré z týchto komponentov alebo materiálnu podporu, Rusko by sa ocitlo vo veľmi inej situácii a malo by problémy pokračovať v niektorých útočných činoch," dodala Smithová.

(tasr, pa media, dpa)

Minúta  |  

Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády

Ukrajina začala prepúšťať väzňov, aby mohli vstúpiť do armády, vyplýva zo zverejnených súdnych dokumentov. Podľa nového zákona je možné podmienečne prepustiť väzňov, ktorí sú pripravení bojovať.

Súd v západoukrajinskom meste Chmeľnyckyj uviedol, že v utorok rozhodol o podmienečnom prepustení dvoch mužov odsúdených za krádež a narodených v rokoch 2000 a 1981, aby mohli vstúpiť do ukrajinskej Národnej gardy.

"Obaja muži sú spôsobilí na vojenskú službu zo zdravotného hľadiska, prešli psychologickým a odborným výberom a sú dostatočne fyzicky zdatní," uviedol súd. Muži budú pod dozorom a nebudú môcť opustiť svoju vojenskú jednotku alebo cestovať z osobných dôvodov bez povolenia veliteľa.

Ukrajinská vláda uviedla, že o prijatie do armády požiadalo na základe nedávno prijatého zákona vyše 3000 väzňov. Týka sa len väzňov, ktorým do konca trestu zostávajú menej než tri roky.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.