Novej nemocnici v Ružinove padne za obeť zimný štadión Vladimíra Dzurillu. Aké sú reakcie?

O mieste, kde má vyrásť nová koncová nemocnica v Bratislave, rozhodovala vláda na svojom stredajšom zasadnutí. Prijaté uznesenie potvrdzuje pôvodné predpoklady. Vláda definitívne ustupuje od výstavby na Rázsochách, kde mala pôvodne vyrásť nová univerzitná nemocnica. 

Lokalitu na Rázsochách však výstavba neobíde. Po novom v nej vznikne Národný ústav detských chorôb s kapacitou 446 lôžok, ktorý by tu mal vyrásť najneskôr do roku 2031.

Sídlom novej národnej nemocnice sa ale stane bratislavská mestská časť Ružinov. Tu vláda plánuje kompletnú rekonštrukciu starej nemocnice, ktorú doplní prístavbou. Nemocnica by mala mať kapacitu 1 015 lôžok a dokončená by mala byť najneskôr do konca roka 2032.   

Novú prístavbu majú postaviť na mieste zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, čo by znamenalo stratu významného športoviska a jedného zo 4 súčasných bratislavských zimných štadiónov, ktorý je zároveň domovským stánkom hokejového klubu HK Ružinov´99 Bratislava.

Okrem hokejistov tu však majú svoje zázemie aj krasokorčuliari či hráči curlingu. Prekvapenie rodičov, ktorých deti zimný štadión v rámci tréningov navštevujú, je preto na mieste. 

Bratislavský Štandard sa preto obrátil na šéfa ružinovského hokejového klubu Ľubomíra Pokoviča s otázkou, ako hokejisti prijali tento zámer vlády zbúrať im domovský stánok a či budú hľadať na svoje tréningy a súťaže nové priestory. Ako v odpovedi uviedol, o zámere rozšírenia nemocnice už nejaký čas vedeli, preto ich správa z ministerstva a zverejnená vizualizácia nijako neprekvapila. 

„Komunikoval som aj s ružinovským starostom Martinom Chrenom, ktorý ma v telefonickom rozhovore ubezpečil, že vedenie samosprávy urobí všetko preto, aby sa táto výstavba nášho klubu a našich športovcov nijako zásadne nedotkla,“ uviedol Pokovič.

Ako ďalej poznamenal, vedenie samosprávy by spolu s hlavným mestom chcelo mať od ministerstva zdravotníctva zabezpečenú adekvátnu náhradu, ešte pred samotnou výstavbou. „Nás by už potom len čakalo sťahovanie do nových priestorov,“ skonštatoval šéf ružinovského hokejového klubu.   

Ružinovský starosta Martin Chren už pred časom k tejto téme uviedol, že by sa scenáru ružinovskej národnej nemocnice potešil, no zbúranie Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu si vie predstaviť, len ak štát postaví nový štadión s rovnakými parametrami. 

Názory na uznesenie vlády a nový zámer sa rôznia. Poslanci za KDH a Hnutie Slovensko výber lokality kritizujú a hovoria, že okrem zbúrania štadióna sa bude musieť rezort vysporiadať s problémami s kanalizáciou, ako aj dopravou a parkovaním. Meniť sa bude musieť aj územný plán. 

Naopak stavbu v Ružinove podporuje poslanec za stranu Sloboda a Solidarita a bývalý riaditeľ Odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay, ktorý uviedol, že Ružinov je podľa neho dostupnejší ako Rázsochy. Tak pre pacientov, ako aj pre nemocničný personál.

Ružinovskí poslanci zámer vlády vítajú. Niektorí však majú obavy

K zámeru výstavby novej nemocnice na mieste zimného štadióna sme požiadali o vyjadrenie aj viacerých ružinovských poslancov. Podľa slov niektorých sa už aj na nich obracajú obyvatelia Ružinova so zvedavými otázkami, ako to nakoniec dopadne. 

Ružinovská poslankyňa Martina Biháryová z poslaneckého klubu Tím Ružinov zvolená za lokalitu Trávniky, v ktorej sa nemocnica nachádza, poznamenala, aké je veľmi dôležité, že sa potvrdilo, že fámy o zasypaní jazera Rohlík sú len hoax. Novú nemocnicu pre Bratislavu, samozrejme, víta, rovnako aj zámer rekonštrukcie doterajšej nemocnice. 

„V prípade stavby na mieste zimného štadióna bude nevyhnutné, aby bol nový štadión postavený ešte pred zbúraním doterajšieho. V neposlednom rade je dôležité doriešiť a hlavne vybudovať dostatočné množstvo parkovacích miest v areáli nemocnice pre zamestnancov aj pacientov, aby tým netrpeli obyvatelia okolia,“ skonštatovala Biháryová. 

Zámeru vlády postaviť novú národnú nemocnicu v Ružinove sa teší aj poslanec z klubu Sme Ružinov Matúš Mehéš.

Ako pre Bratislavský Štandard uviedol: „Špičková nemocnica priamo v mestskej časti by bola pre Ružinov dobrou správou a som rád, že sa počíta aj s verejnou participáciou. Obyvatelia z okolia musia mať možnosť vyjadriť sa k rôznym aspektom, ktoré ovplyvnia kvalitu života v tejto lokalite.“

O štadión sa však neobáva. „Nik z nás v Ružinove nechce prísť o zimný štadión a takáto strategická investícia počíta s tým, že by musel byť nahradený,“ dodal poslanec Mehéš. 

Nezaradený poslanec Dávid Staruch v reakcii pre Bratislavský Štandard uviedol, že zámer prebudovať a rozšíriť nemocnicu v Ružinove víta, keďže bude slúžiť všetkým Ružinovčanom.

„Na druhej strane sa však obávam, že nový zimný štadión skončí len ako projekt na papieri, keďže nevieme, kde bude, na akom pozemku, v akých parametroch a ako chce vláda garantovať prostriedky na jeho vybudovanie. Zaujímalo by ma, prečo ministerstvo nezvážilo prestavať hneď vedľa stojacu polikliniku spolu so zelenou plochou pred ňou. Vznikla by tak nielen nová moderná nemocnica, ale aj poliklinika,“ poznamenal Staruch.

Myšlienku výstavby víta aj poslanec Ján Buocik z poslaneckého klubu Team Bratislava – PS – SaS. Má však aj obavy, aby zámer stavby novej nemocnice neskončil ako bratislavské metro na papieri, keď sa urobili len štúdie, a nakoniec z nich nič nebolo.

„Nemocnica je potrebná, ale robiť to na úkor športovísk nie je dobrý nápad. Môže sa totiž stať to, čo sa už v minulosti viackrát udialo. Nápad a zámer ostane len načrtnutý v množstve štúdií i projektov a nemusíme mať ani nemocnicu a nakoniec ani štadión, ktorý jej má ustúpiť,“ dodal Buocik. 

Podobné obavy zdieľa aj nezaradená poslankyňa Jana Poláčiková, ktorá pripomína, ako v roku 2019 schválila vtedajšia vláda Petra Pellegriniho na svojom výjazdovom zasadnutí v Primaciálnom paláci 25-miliónovú dotáciu pre Bratislavu.

Z nej desať miliónov eur bolo určených na investičné projekty hlavného mesta v podobe výstavby električky a výsadby stromov, ďalších 10 miliónov eur malo pomôcť pri odpustení dlhu a 5 miliónov eur malo putovať na projekty mestským častiam. 

„Pre Ružinov sa za nenávratnú dotáciu plánoval obstarať architektonický návrh projektu novej plavárne, z ktorej sme videli krásnu vizualizáciu a to bolo všetko – ďalšie prostriedky mali byť určené na rekonštrukciu hokejového štadióna V. Dzurillu, na ktorom dodnes nevidno, že by sa tu investoval čo i len jeden cent,“ uviedla Poláčiková.

Zároveň dala v tom čase vláda prísľub, že Bratislava ako hlavné mesto dostane v rozpočte svoju vlastnú kapitolu. Peter Pellegrini svoj záväzok, až na zriadenie vlastnej rozpočtovej kapitoly pre hlavné mesto, splnil. 

„Je rok 2024, no Ružinov nemá plaváreň a ani ju mať tak skoro nebude. Nie je ani zrekonštruovaný zimný štadión V. Dzurillu. Nepribudol ani meter novej električkovej trasy a Bratislava nemá vlastnú rozpočtovú kapitolu. Namaľované som už videla všeličo a všelikde. A tak to dopadne aj s nemocnicou v Ružinove, “ uzavrela poslankyňa Poláčiková.

„Ružinov už dnes kolabuje všetkými smermi v dlhodobo neriešenej dopravnej infraštruktúre a do roku 2031, keď sníva vláda o novej nemocnici, nám nepomôže ani električka cez Košickú. Rada by som sa však mýlila,“ doplnila Poláčiková.

Poslanci Ružinova spoločne dúfajú, že projekt novej nemocnice v ich mestskej časti nebude len ďalšími Rázsochami, ktoré sa začali stavať pred takmer 50 rokmi a nakoniec z nich nič nebolo. Pred ministerstvom zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej je teda jasná výzva, aby sa podobná situácia už neopakovala.