Preskočiť na obsah
  |  

Obľúbené cyklobusy začnú premávať už aj na Orave a Liptove

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Od soboty 1. júna začnú na Orave a Liptove premávať obľúbené cyklobusy vybavené nosičom bicyklov s kapacitou až šesť bicyklov. Oravský cyklobus prepraví cestujúcich z Trstenej na Zverovku alebo do Oravíc, ten liptovský štartuje z Liptovského Mikuláša s konečnou zastávkou na Štrbskom Plese.

Cyklobusy na Orave budú premávať od 1. 6. do 29. 9. 2024 počas víkendov a od 1. 7. do 30. 8. 2024 aj počas pracovných dní. Trasu Trstená – Oravice a späť absolvujú trikrát denne počas pracovného týždňa a dvakrát denne počas víkendov a sviatkov. Na trase Trstená – Zverovka budú môcť cestujúci využiť počas víkendov až tri spoje obomi smermi a dva spoje cez pracovné dni.

Na Liptove bude spoj premávať od 1. 6. do 29. 9. 2024 počas víkendov a dní pracovného pokoja, pričom trasu Liptovský Mikuláš – Štrbské Pleso obslúži trikrát denne v každom smere.

„Orava a Liptov patria k regiónom s atraktívnou prírodou a kultúrou. Sme radi, že aj v tomto roku môžeme sprístupniť a ukázať krásy nášho kraja nadšencom cyklistiky. Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so spoločnosťou ARRIVA navrhol a prispôsobil trasy cyklobusov na základe preferencií turistov aj cyklistov, vďaka čomu môžu počas celého leta poznávať jedinečné miesta oboch regiónov,“ uviedla predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

„Vďaka cyklobusu si budú môcť aj sviatoční cyklisti vyskúšať jazdu po najkrajších úsekoch Oravskej cyklomagistrály, na ktorú sa môžu napojiť v Oraviciach alebo na Zverovke. Tí, ktorí sa rozhodnú nasadnúť na cyklobus v Liptovskom Mikuláši a preskúmať zo sedla bicykla Liptov, si zase môžu zvoliť jednu z cyklotrás v okolí Liptovského Hrádku, Pribyliny, Vavrišova, alebo sa odviezť aj s bicyklom až do Vysokých Tatier,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti ARRIVA Liorbus Jana Benčová.

Cena za prepravu jedného bicykla je 0,50 eura. Na nosič je možné upevniť len bicykle, ktoré majú štandardnú šírku kolies a váhu maximálne 20 kg. Pre bezpečnosť odporúčame pri prevoze elektrobicyklov demontovať batériu.

Cyklobusy jazdia v Žilinskom kraji aj zo Žiliny do Novej Bystrice, Turčianskych Teplíc a Terchovej, čo opäť tohto roku (štart bol 4. mája) zabezpečuje SAD Žilina.

(Zdroj: Arthurmedia)

  |  

Bezpečnostná rada OSN rozhodla o ukončení Pomocnej misie OSN v Iraku

Bezpečnostná rada OSN rozhodla o ukončení Pomocnej misie OSN v Iraku (UNAMI) do konca roku 2025. Na žiadosť Bagdadu sa tak skončí jej pôsobenie po viac než 20 rokoch.

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání nedávno poslal BR OSN list, v ktorom vyzval na ukončenie misie UNAMI. Podľa neho už vyriešila viaceré záležitosti, a dôvody na jej ďalšie fungovanie v Iraku už neexistujú.

Rada tak prijala rezolúciu, na základe ktorej sa mandát UNAMI predĺži na konečné 19-mesačné obdobie do 31. decembra 2025. Po jeho vypršaní ukončí všetku svoju činnosť.

Táto pomocná misia vznikla ešte v roku 2003 na žiadosť irackej vlády po invázii síl vedených USA v Iraku a následnom páde režimu Saddáma Husajna. Jej úlohou je radiť vláde v otázkach politického dialógu a zmierenia, ako aj pomáhať pri voľbách a reforme bezpečnostného sektora.

Pri predošlom obnovení mandátu UNAMI vlani v máji BR OSN požiadala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby vykonal revíziu stratégie misie, na ktorú dohliadal nemecký diplomat Volker Perthes.

Perthes tento rok v marci vydal správu, v ktorej naznačil vhodnosť ukončenia mandátu. Dospel k záveru, že „dvojročné obdobie určené (irackou) vládou na ukončenie misie môže byť dostatočným časovým rámcom na dosiahnutie ďalšieho pokroku“.

Toto obdobie by podľa neho poskytlo dostatok času na uistenie váhajúcich Iračanov, že keď UNAMI skončí, „nepovedie to k zvráteniu demokratických výdobytkov a ani to neohrozí mier a bezpečnosť“.

Rusko, Čína, Británia aj Francúzsko ako štyria z piatich stálych členov BR OSN vyslovili podporu pre zmenu partnerstva medzi Irakom a svetovou organizáciou. Spojené štáty, naopak, tvrdili, že UNAMI má v Iraku „stále dôležitú prácu“.

Washington zdôrazňoval rolu misie v usporadúvaní volieb a podpore ľudských práv, Irak však žiadal, aby sa viac zamerala na hospodárske otázky.

Misie OSN môžu fungovať iba so súhlasom hostiteľského štátu.

(afp, tasr)

  |  

Neter Marine Le Penovej sa stala terčom žaloby za „transfóbnu urážku“

Neter Marine Le Penovej sa stala terčom žaloby za „transfóbnu urážku“. Marion Maréchalová, podpredsedníčka francúzskej strany Reconquête, reagovala na filmový festival v Cannes, kde ocenenie „najlepšia herečka“ získal muž.

Organizátori festivalu totiž na sieti X uverejnili správu o odovzdávaní cien, v ktorej figuroval aj Carlos Gascón, ktorý si momentálne hovorí Karla Sofia. „Takže je to muž, ktorý dostal v Cannes cenu za... najlepšiu herečku. Pokrokom pre ľavicu je vymazávanie žien a matiek,“ reagovala Maréchalová.

Gascón o tri dni neskôr podal na Maréchalovú žalobu za „sexistickú urážku založenú na genderovej identite“. „Musíme zastaviť takéto komentáre,“ povedal Gascónov právnik agentúre AFP.

Ak súd uzná Maréchalovej vinu, hrozí jej rok väzenia a pokuta 300-tisíc eur.

Na filmovom festivale v Cannes po prvý raz získal ženské ocenenie muž. Karla Sofia Gascon (52) hral v mexickej hudobnej komédii „Emily Perezová“ – o mužovi, ktorý podstúpi tranzíciu, aby unikol zločineckému gangu.

Gascon prevzal ocenenie za najlepší ženský herecký výkon v mene celej ženskej časti súboru v obsadení filmu, predniesol aj ďakovnú reč.

Počas emotívnej ďakovnej reči uslzený Gascon povedal: „Každej transsexuálnej osobe, ktorá každý deň trpí sk***enou nenávisťou… očierňujú nás… toto je pre vás.“

(independent)

  |  

Pápež František v sobotu vo Vatikáne príjme prezidentku na audiencii

Pápež František v sobotu vo Vatikáne príjme prezidentku Zuzanu Čaputovú na audiencii. Zúčastnia sa jej aj matky obetí nehody v Spišskom Podhradí. (tasr)

  |  

Európska únia uvalila sankcie na iránskeho ministra obrany

Európska únia uvalila sankcie na iránskeho ministra obrany Mohammada Rezá Aštijáního a elitné Iránske revolučné gardy (IRGC) za dodávky zbraní, ktoré sa používajú pri útokoch na Izrael, Ukrajinu aj v Červenom mori.

Na sankčný zoznam EÚ pribudol aj veliteľ jednotiek Kuds – odnože gárd pre zahraničné operácie – generál Esmáíl Káání za svoju úlohu pri dodávkach rakiet pre hnutie Hizballáh a jemenských húsíov.

Sankcie sa dotknú aj ústredného veliteľstva iránskych ozbrojených síl a jedného z tamojších veliteľov, ako aj iránskej strojárskej firmy Chátam al-Anbijá, ktorá predáva komponenty na výrobu dronov. Spomína sa aj meno šéfa iránskej leteckej spoločnosti IAIO, ktorá sa na sankčnom zozname už nachádza.

Rada EÚ vo vyhlásení uviedla, že osoby uvedené na sankčnom zozname sa podieľajú na zasielaní dronov do Ruska a bezpilotných lietadiel alebo rakiet „ozbrojeným skupinám a subjektom, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora“.

Brusel na zoznam zaradil aj námorné sily Iránskych revolučných gárd za „sprostredkovanie prepravy zbraní“ vrátane bezpilotných lietadiel a rakiet skupinám, ako sú jemenský Ansár Alláh (húsíovia) a libanonský Hizballáh.

(afp, tasr)

  |  

Na iránskom ministerstve vnútra zaregistroval svoju prezidentskú kandidatúru bývalý predseda parlamentu

Na iránskom ministerstve vnútra zaregistroval svoju prezidentskú kandidatúru bývalý predseda parlamentu Alí Lárídžání. Lehota na registráciu sa skončí v pondelok, každého kandidáta musí schváliť 12-členná Rada strážcov, tvorená právnikmi.

Lárídžání (66) má doktorát z filozofie a pochádza z vplyvnej rodiny. Pôsobil aj v Revolučných gardách a v priebehu troch desaťročí zastával niekoľko kľúčových funkcií.

Od augusta 2005 do októbra 2007 bol hlavným vyjednávačom na rokovaniach o iránskom jadrovom programe.

Predtým bol ministrom školstva a šéfoval i rozhlasovej a televíznej spoločnosti IRIB. Na prezidenta kandidoval aj v rokoch 2005 a 2021.

Lárídžání sa v posledných rokoch čoraz viac vzďaľuje ultrakonzervatívnemu smerovaniu krajiny. Považovaný je za umierneného konzervatívca a rešpektuje ho aj opozícia. Kritické názory boli hlavným dôvodom jeho vylúčenia z prezidentských volieb v roku 2021, v ktorých zvíťazil ultrakonzervatívec Raísí. Tieto voľby poznačila rekordne nízka účasť voličov.

V politických kruhoch je Lárídžání považovaný za neoficiálneho favorita. Novinárom povedal, že jednou z jeho priorít v prípade zvolenia bude „vyriešenie otázky (amerických) sankcií“ a pomoc ekonomike.

Svoju kandidatúru oznámil tiež bývalý guvernér centrálnej banky Abdolnáser Hemmatí. Deň predtým sa zaregistroval ďalší bývalý jadrový vyjednávač, ultrakonzervatívec Saíd Džalílí.

(afp, dpa, tasr)