Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Vláda do Bruselu posiela úlety

Slovensko je v súčasnosti v najakútnejšom ohrození, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov z fondu obnovy, ktorý vytvorila Európska únia. Upozornil na to v pondelok na tlačovej konferencii predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.

Dôvodom je podľa neho "neschopnosť" vlády Igora Matoviča (OĽANO) v príprave plánu na čerpanie týchto financií. "Čas letí, my máme dnes takmer už koniec novembra a znovu ideme klásť tú istú otázku, čo sa, preboha, deje s naším slovenským plánom, so záväzným dokumentom, bez ktorého Európska komisia (EK) Slovensku nevyplatí ani jedno jediné euro?" pýtal sa Fico.

Vyslovene úlety

Jediný, kto túto tému v súčasnosti za koalíciu komunikuje, je podľa neho predseda európskeho výboru v parlamente Tomáš Valášek (Za ľudí). Zaujímal sa, prečo sa k tejto téme momentálne nevyjadruje minister financií Eduard Heger (OĽANO) či premiér.

Predseda parlamentného výboru podľa Fica priznal, že existujú kontakty na Komisiu, kde si Slovensko testuje, čo asi by bolo financovateľné. Skonštatoval, že unikli informácie, ktoré sa týkajú zdravotníctva.

"Sú tam vyslovene úlety, predsa nie je možné, aby vláda poslala na EK v rámci tohto plánu obnovy boja proti pandémii, že v každom okresnom meste má byť psychiatrická liečebňa," vyhlásil. Podotkol, že niektoré krajiny už predložili svoje plány.

Fico priblížil, že na úvod schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorá sa začína v utorok (24. 11.), poslanec Smeru-SD Ladislav Kamenický navrhne, aby vláda predložila informácie, v akom stave je príprava slovenského plánu. "Bez tohto plánu, ktorý bude schválený EK, nemôžeme čerpať ani euro. A už dnes je zrejmé, že budeme na poslednom mieste," upozornil Fico.

Vláda kašle na spoluprácu V4

Vyjadril sa tiež k vetovaniu dohody o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a plánu obnovy zo strany Poľska a Maďarska. "Problém spočíva v tom, že naša vláda z hlúposti, krátkozrakosti a totálnej neprofesionality hádže spoluprácu v rámci V4 za chrbát. Je to obrovská chyba," zdôraznil. Fico skonštatoval, že by bolo potrebné hovoriť s EÚ ako V4 a riešiť, v čom je problém.

Dodal, že pripravili návrh uznesenia NR SR o vyhlásení referenda s otázkou, či ľudia súhlasia, aby predčasné parlamentné voľby boli v roku 2021. Uviedol, že majú 26 podpisov Smeru-SD, pričom oslovia aj nezaradených okolo Štefana Kuffu a tiež okolo Petra Pellegriniho.

Skúsia zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorá by mala byť počas riadnej novembrovej schôdze parlamentu. Ak neschvália poslanci program schôdze a nebude sa rokovať, podľa Fica si sadnú aj s odborármi, dôchodcami a ďalšími a budú diskutovať o tom, ako spustiť zber podpisov začiatkom budúceho roka.

(TASR, ste)

Minúta  |  

Prokurátor Šanta: Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali

Prokuratúra by sa mala zreformovať, získať si späť dôveru, a to čo najskôr. Treba sa zamerať na sporné zastavené trestné stíhania a odmietnuté veci. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na generálneho prokurátora Ján Šanta.

Za súčasný stav prokuratúry môže podľa neho zlyhanie kontroly. Rozšíril by preto Radu prokurátorov a posilniť by sa mala aj kontrola generálneho i špeciálneho prokurátora parlamentom. Vyhlásil, že je preverený ťažkými kauzami, preto je pripravený čeliť nástrahám budúcnosti.

Proaktívna prokuratúra

Šanta presadzuje proaktívnu prokuratúru. Nemôže sa podľa neho čakať na podnety či trestné oznámenia, prokurátori majú postupovať iniciatívne. "Výsledkom musí byť trestné konanie bez akýchkoľvek prieťahov," vyhlásil s tým, že prokuratúra musí reflektovať na zmeny legislatívy a musí na jej tvorbe aj participovať.

Prokuratúra by sa mala podľa Šantu kontrolovať vnútorne a verejne aj formálne a neformálne. Za vnútornú kontrolu považuje Radu prokurátorov, ktorá by sa mala rozšíriť a mali by v nej byť aj neprokurátori. Vonkajšou kontrolou má byť parlament, ktorému má generálny aj špeciálny prokurátor minimálne dvakrát ročne "skladať účty", pričom parlament by ho mohol aj interpelovať.

Šanta sa zaviazal, že ako šéf Generálnej prokuratúry SR bude minimálne dvakrát ročne robiť odpočet pre verejnosť cez médiá. Odpočet by malo robiť aj celé vedenie prokuratúry.

Budú vyžadovať psychotesty?

Šanta presadzuje, aby každý právny čakateľ prešiel psychotestmi, pretože sa musí klásť dôraz aj na osobnosť prokurátora. Chce sa vyrovnať s prokurátormi, ktorí "padli". Za nevyhnutné považuje elektronické prideľovanie spisov.

V súvislosti s pomermi v prokuratúre vyhlásil, že zlyhal systém, pretože zlyhalo vedenie. "Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali," skonštatoval. Dodal, že ak mal informácie a dôkazy o tom, že zlyhal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, podpísal výzvu na jeho odstúpenie.

Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, v prokuratúre pôsobí takmer 30 rokov, pričom 15 rokov pôsobil v stredných riadiacich funkciách. V rezorte prokuratúry mieni zotrvať "v dobrom aj v zlom". Dodal, že aj keď sa prokuratúra potápala, vždy bol pilier, na ktorý sa dalo spoľahnúť. Do funkcie ho navrhol poslanec parlamentu Juraj Gyimesi (OĽANO).

(TASR)

Minúta  |  

Sulík: Matovič vlastne nemá žiadny plán

Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík chce v pondelok (23. 11.) predstaviť svoj plán zvládania pandémie nového koronavírusu. Pri prijímaní opatrení sa má podľa neho jasne stanoviť hranica, ktorá má byť vyrátaná z viacerých údajov. Základom má byť zohľadnenie miery nákazy v regiónoch. Plán sa má venovať i testovaniu.

Sulík to uviedol v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Exminister hospodárstva Peter Žiga (Hlas-SD) nemá problém s prijímaním opatrení regionálne. Tvrdí, že vláda nemá plán a riadi sa tým, čo premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) aktuálne napadne.

"Základ je taký, že sa nebudeme dívať na Slovensko ako na jeden celok bez ohľadu na to, aká je kde miera nákazy," priblížil Sulík svoj plán. Slovensko by sa malo rozdeliť na obvody podľa regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Prísnejšie opatrenia majú byť tam, kde je situácia horšia. Dodal, že pozerať treba na viaceré dáta. "Treba vyrátať hranice, nie si ich vycucať z prsta," podotkol s tým, že hranica by mala závisieť od počtu nakazených, teda incidencie - koľko ľudí sa nakazilo v prepočte na 100.000. Zvlášť sa má pozerať na štatistiky pri senioroch a rýchlosť stúpania prípadov z týždňa na týždeň.

Žiga zdôraznil potrebu jasných pravidiel prijímania opatrení. Poukázal na susedné krajiny, ktoré už predstavili jasné plány. Tvrdí, že vláda SR nič také nemá. Argumentuje doterajším prijímaním opatrení. "Čo napadne pána premiéra, to platí," podotkol. Hovorí tiež o rozdieloch v štatistikách pri plošnom testovaní a pri PCR testovaní. Poukázal na pokles PCR testov.

SaS nemá favorita

Sulík reagoval tým, že sa ďalej testuje masívne. Na koaličnú radu ide so súhlasom s testovaním v okresoch s vysokou incidenciou. Nemusí byť podľa neho povinné, vie si predstaviť doterajší model kombinácie zákazu vychádzania s výnimkami. Keďže má na starosti ekonomiku, doteraz podľa vlastných slov podobné veci neriešil. Teraz ho však premiér vyzval na vypracovanie plánu. "Pochopil som to tak, že vlastne nemá žiadny plán. Keď niečo takéto potrebuje, mohol mi to povedať v súkromí," uviedol.

Počas týždňa by sa mal v Národnej rade (NR) SR voliť nový šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR. SaS podľa Sulíka nemá zatiaľ favorita, počkať chcú na ukončenie vypočutia kandidátov. "Potom si sadneme a dohodneme sa na jednom mene, ktoré podporíme," dodal. V koalícii je podľa jeho slov dohoda na zelenej karte pri voľbe. Na vypočutie zvyšných kandidátov podľa Žigových slov čakajú aj nezradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Dotkli sa aj protestov 17. novembra. Sulík si myslí, že polícia ich zvládla dobre. Ocenil uzavretie ulice pred Úradom vlády SR a to, že nevyužili vodné delá. Žiga negatívne hodnotil nenosenie rúšok na viacerých záberoch z protestov. V súvislosti s anketou Hlasu-SD o predčasnom ukončení volebného obdobia vlády Žiga uviedol, že chceli poznať názor ľudí, no z technického hľadiska asi všetko nedotiahli, ako mali. Sulík si myslí, že anketa nebola úmyselný podvod.

(TASR)

Minúta  |  

Vzácna zhoda. Na proteste boli frustrovaní ľudia, vravia koaliční aj opoziční politici

Na tom, že 17. november neprispel k upokojeniu situácie v štáte, majú podiel obe strany v konfrontácii, teda aj časť demonštrantov, ktorí zneužili odkaz Nežnej revolúcie a flagrantne ignorovali súčasné opatrenia, ale takisto aj predstavitelia exekutívy pri komunikácii a vyjadrovaní sa o protestujúcich. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Jana Bittó Cigániková (SaS).

"Je zvláštne vidieť rečniť na 17. novembra Fica, Kotlebu, Hrabina či šéfa komunistov Hrdličku, ale určite by som nekomunikovala to, že v uliciach boli len extrémisti, komunisti a psychopati. Myslím si, že by sme mali v tejto komunikácii trochu vyzrieť," uviedla Bittó Cigániková, ktorá zároveň pripustila, že vyjadrenia boli vyslovené pod tlakom.

Nekomunikoval by som to ako minister obrany

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš súhlasí, že medzi protestujúcimi neboli len ľudia zmanipulovaní politikmi, ale aj tí, ktorí chcú pokojnou formou vyjadriť frustráciu z ekonomického stavu, do ktorého sa dostali.

„Nekomunikoval by som tak ako minister obrany, hoci si myslím, že vyjadrenia o opiciach sa skôr týkali predchádzajúceho incidentu pred úradom vlády z polovice októbra," povedal. Kritizoval, že lídri opozície podrývali boj s ochorením COVID-19, keď nezakryto na uliciach porušovali platné protipandemické opatrenia.

Nerobme z nosenia rúšok náboženstvo

Podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha, na ktorého tiež mierila Šipošova narážka, je presvedčený, že väčšinu času dodržiavali zúčastnení politici zo Smeru-SD platné nariadenia hygienikov vrátane nosenia rúšok, zložené ich mali mať len pri fotení či spievaní hymny.

"Nerobme však z nosenia rúšok náboženstvo. Ďaleko väčší dôraz musíme v súčasnej situácii klásť na sociálne a ekonomické opatrenia," zdôraznil Blaha.

Väčšina boli frustrovaní ľudia

Nezaradený parlamentný poslanec Matúš Šutaj Eštok, pôsobiaci v strane Hlas-SD, je presvedčený, že 90 percent osôb na protestoch tvorili ľudia frustrovaní zo súčasnej ekonomickej, spoločenskej situácie i úrovne komunikácie zo strany vlády.

"Veľmi ma mrzí, že títo ľudia boli častovaní zo strany niektorých koaličných politikov slovami ako lúza či hlupáci. Absolútnym vrcholom arogancie je pán minister obrany a jeho výroky o opiciach, v každej civilizovanej krajine, by mal za to odstúpiť," zdôraznil Šutaj Eštok.

(TASR)

Minúta  |  

Protest? Neboli tam len extrémisti, priznáva Matovič

Ďalšie celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19 by sa mohlo zopakovať o dva týždne. Pripustil to premiér Igor Matovič v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Vyjadril sa aj k rozsiahlemu protivládnemu protestu, ktorý sa konal 17. novembra.

Premiér Igor Matovič (OĽANO) naznačil, že dobrovoľnosť testovania sa cez víkend neosvedčila. Upozornil na možnosť opätovného nárastu denného prírastku nakazených novým koronavírusom. V súvislosti s alternatívnym plánom opatrení, ktorý mal predstaviť minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), poznamenal, že dostal úlohu z matematiky, no vypracoval "sloh zo slovenčiny

Jasná výzva, ktorú nesplnil

Premiér uviedol, že konzílium odborníkov dalo návrh, ktorý prešiel pandemickou komisiou i ústredným krízovým štábom. Odporúčanie bolo podľa neho jednoznačné, a to dosiahnuť pokles prípadov. Doplnil, že víziou bolo tiež dostať deti do škôl. Pripomenul, že preto predstavil plán "komunitného testovania", ktorý kritizoval Sulík. Podľa vlastných slov mu dal jasnú výzvu, ktorú nesplnil. "Z toho, čo viem, tak Richard Sulík nepríde s plánom, ako splniť podmienky konzília," poznamenal.

Premiér zatiaľ nepredpokladá zatváranie okresov či prísnejšie obmedzenia pohybu počas vianočných sviatkov. Chce veriť zodpovednosti ľudí. Sprísňovanie nevylúčil v prípade zmeny situácie pred sviatkami, ak by sa ľudia "zvlčili".

Referendum?

Na otázku o preplatení nákladov samosprávam z prvého a druhého kola plošného testovania uviedol, že akciu organizovalo Ministerstvo obrany (MO) SR. "Túto debatu registrujem trochu z boku, organizáciou bolo poverené MO. Preplatí to Ministerstvo financií (MF) SR na základe údajov, ktoré dostanú," povedal.

Absolútna väčšina starostov podľa neho poctivo preukázala náklady. Naznačil, že niektorí tak neurobili, a preto je namieste kontrola. Hovorí, že náklady na zriadenie jedného odberného miesta boli v hodnote pár sto eur, nie desiatok tisíc. Starostovia, ktorým záleží na ochrane zdravia obyvateľov, podľa neho určite financie našli.

Vyjadril sa tiež k ankete expremiéra Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o predčasnom ukončení volebného obdobia vlády. "Čo je to za anketu, keď tam môžete do aleluja hlasovať," poznamenal. Pripomenul, že v ankete OĽANO spred volieb bolo zabezpečené, aby nemohol jeden človek hlasovať viackrát. Poukázal na to, že Pellegrini bol v minulosti digitálnym lídrom. "Šuflikanti sa tu hrali, že sú digitálni lídri," uviedol s tým, že tak vyzerala aj digitalizácia.

Na adresu referend o predčasných voľbách avizovaných opozíciou uviedol, že ak vyzbierajú podpisy, drží im palce. Ide podľa neho o ústavné právo občanov. Pripomenul, že v minulosti navrhoval zníženie kvóra pri referende, vtedajšia koalícia to však odmietla. "Teraz sa budú hrajuškať s anketou, potom sa budú hrajuškať s referendom," podotkol s tým, že na referendum zrejme aj tak nepríde dosť ľudí.

Matovič o proteste

Premiér komentoval aj protivládny protest, ktorý sa konal 17. novembra. Matovič priznal, že účastní neboli len extrémisti. "Ale treba sa pozrieť na to, kto to organizoval," podotkol premiér s tým, že šlo o Roberta Fica (Smer-SD) alebo kotlebovcov.

Minister obrany Jaroslav Naď (OľaNO) pritom počas protestu uviedol, že nevidel demonštrovať normálnych ľudí. "Iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov," zhodnotil minister.

Neskôr sa Naď snažil vysvetliť, že vo svojom komentári hovoril len o extrémistoch.

(TASR, ste)

Minúta  |  

„Republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské.“ Od smrti de Gaulla ubehlo 50 rokov

Keď Francúzsko oslavuje 50 rokov od smrti generála Charla de Gaulla, ku ktorej došlo večer 9. novembra 1970, vráťme sa k osobitnému spojeniu zjednocujúcemu generála s rímskymi biskupmi. Generál, ktorý prišiel do Vatikánu trikrát, tvrdil, že „republika je sekulárna, Francúzsko je kresťanské“.

Ako najvyšší predstaviteľ francúzskeho štátu generál sa de Gaulle vybral na štátnu návštevu do Vatikánu dvakrát; v roku 1959 sa stretol so svätým pápežom Jánom XXIII., potom v roku 1967, keď ho prijal svätý pápež Pavol VI. Ako najvyšší predstaviteľ dočasnej vlády muž z Colombey (presnejšie Colombey-les-Deux-Eglise, teda miesto, kde dožil posledné dni života a kde je pochovaný, pozn. preklad.) už raz bol na stretnutí s pápežom v Ríme, a to 30. júna 1944 počas pontifikátu Pia XII. (1876 – 1958).

„Prvenstvo francúzskych duchovných záujmov“

„Najsvätejší Otec, keďže som ustanovený na čelo dočasnej vlády francúzskej republiky, chcem Vašu Svätosť ubezpečiť o synovskej úcte nášho ľudu a o jeho synovskej oddanosti voči Apoštolskej stolici (...). Po oslobodení znovu nadobudnú prvenstvo duchovné záujmy francúzskeho ľudu. Sme odhodlaní ich chrániť a veľmi si prajeme, aby sme tak mohli robiť s využitím špeciálnej dobrotivosti, ktorú je Vaša Svätosť ochotná udeliť Francúzsku,“ napísal generál pápežovi počas druhej svetovej vojny 29. mája 1944. Pápež mu odpovedal 15. júna a prijal ho 30. dňa toho istého mesiaca, päť dní po oslobodení Ríma, ku ktorému došlo 25. júna. 

Ako opisuje vo svojich Spomienkach na vojnu (Mémoires de Guerre), zdá sa, že Charla de Gaulla zaujala charizma Pia XII.: „Vnímam, že ojedinelé nadľudské bremeno, ktoré mu bolo na tomto svete udelené, ťaží jeho dušu, ale nesie ho bez toho, že by ho niečo unavilo, s istotou cieľa a cesty.“ Generál v roku 1954 tiež venoval prvý zväzok svojich pamätí Piovi XII. Generál sa opäť obrátil na pápeža Pacelliho v roku 1958, v prvom roku jeho prezidentského mandátu a v poslednom roku pontifikátu Pia XII.: „Práve mi pridelili misiu, aby som opäť viedol Francúzsko. Keď prijímam túto veľkú zodpovednosť, v mojich myšlienkach sa obraciam k Vašej Svätosti. Vo všetkej zbožnosti volám po Vašej duchovnej podpore pre moje konanie a žiadam Vás, aby ste požehnali Francúzsko,“ napísal Charles de Gaulle 29. mája 1958, v čase, keď ho prezident (vtedajšej končiacej sa štvrtej republiky, pozn. preklad.) René Coty poveril zostavením novej vlády.

Taliansko, prvá oficiálna cesta prezidenta

Vtedy generál ako prvý prezident piatej republiky uskutočnil svoju prvú štátnu návštevu u Svätého Otca 27. júna 1959. Vybrať si za svoju prvú oficiálnu cestu do zahraničia Taliansko bolo silné gesto.

A tak prezidenta de Gaulla prijal pápež Ján XXIII. 27. júna 1959 v sprievode jeho manželky Yvonne a ministra zahraničných vecí, protestanta Mauricea Couve de Murvillea. Obdarúva Svätého Otca Bibliou na pergamene zo 14. storočia.

„Prostredníctvom Vašej osoby je to v prvom rade Francúzsko, ktoré pozdravujeme,“ vyhlasuje pápež predtým, ako prejaví svoju „otcovskú náklonnosť“ k francúzskemu ľudu.

Generál de Gaulle svätému Jánovi XXIII., naopak, vyjadril svoju „veľmi osobitnú úctu“: „V mene Francúzska vzdávame úctu pri Vašich nohách... a žiadame Vás ... o Vašu dobrotivú podporu.“ A zaželal „zdravie pre Najsvätejšieho Otca a pre prosperitu a slávu našej Katolíckej cirkvi“.

Osobný rozhovor s pápežom podľa výtlačku denníka Le Figaro z 29. júna 1959, teda v deň, keď generál tiež slávnostne prevzal titul čestného kánonu (Baziliky) svätého Jána Lateránskeho podľa dlhej tradície siahajúcej až ku (kráľovi) Henrichovi IV., trval 20 minút.

Vo svojom improvizovanom prejave pri prevzatí titulu kánonu prezident de Gaulle prorocky trval na potrebe zabezpečiť triumf primátu duchovna v čase, keď sa zdá, že je všetko zasvätené technike.

Je iróniou histórie, že deň posvätenia Lateránskej baziliky sv. Jána, teda 9. november, sa zhoduje s dňom výročia smrti generála.

Potom, čo sa éra de Gaulla v roku 1968 skončila, sa už Pavol VI. nestretol s jeho nástupcom. Prezident Georges Pompidou poznačený problémovým obdobím po máji ’68 Vatikán nikdy nenavštívil. Je jedinou francúzskou hlavou štátu piatej republiky, ktorá (pápežovi) nepreukázala túto poctu.

Vychádza v spolupráci s francúzskou redakciou Rádia Vatikán, kde text pôvodne vyšiel.

Preklad: Bohumil Petrík

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.