Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko nemá dostatok úkrytov na ochranu svojich obyvateľov v prípade nepriateľského útoku

Nemecko nemá dostatok úkrytov na ochranu svojich obyvateľov v prípade nepriateľského útoku. Experti nevidia výstavbu nových veľkokapacitných bunkrov ako najlepšie riešenie. Občanom, najmä tým, ktorí žijú mimo najväčších miest, radia, aby si na prípadný útok upravili vlastné pivničné priestory.

Obavy zo zvýšeného bezpečnostného rizika v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu viedli nemecký Zväz miest a obcí k tomu, aby na jar vyzval vládu k rekonštrukcii starých bunkrov po celej krajine. Podľa expertov však veľké verejné kryty pre tisíce ľudí nie sú vhodným ochranným opatrením proti súčasným zbraniam.

„Môžu zasiahnuť akýkoľvek objekt a v priebehu niekoľkých minút spôsobiť rozsiahlu skazu,“ cituje magazín Der Spiegel správu nemeckých odborníkov zameranú na moderné koncepcie úkrytu obyvateľstva, ktorá bude v júni predmetom diskusie spolkových ministrov vnútra.

Odborníci tvrdia, že v prípade útoku by najväčšie nebezpečenstvo pre civilistov predstavovali lietajúce trosky a strelivo alebo tlaková vlna výbuchu.

„Podzemné miestnosti alebo existujúce bunkre vo verejných budovách, obchodných domoch, garážach a staniciach metra by boli vo veľkých mestách vhodné najmä pre ľudí, ktorí sú mimo domova a hľadajú ochranu pred náhlym útokom,“ uvádza sa v správe.

Na rozdiel od druhej svetovej vojny podľa nej nie je možné očakávať plošné bombardovanie. Pravdepodobnejšie by boli útoky na vybrané ciele, ako sú vládne budovy a ďalšia kritická infraštruktúra.

Keďže umiestnenie veľkých bunkrov je všeobecne známe, aby ľudia vedeli, kam môžu v prípade núdze utiecť, mohli by predstavovať aj cieľ potenciálnych útokov. „Presnosť moderných zbraní je taká veľká, že priamy zásah by mohol zničiť akýkoľvek typ úkrytu,“ uviedli špecialisti z nemeckého ministerstva vnútra a Úradu pre civilnú ochranu.

(der spiegel)

  |  

Vládne strany v Nemecku utrpeli porážku, naznačuje exit poll

Vládne strany v Nemecku utrpeli porážku, naznačuje exit poll. Podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Národná euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad.

Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

V Nemecku, ktoré má najviac obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ, si volili maximálny počet europoslancov - 96. Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali v Nemecku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979. Vtedy prišlo k volebným urnám 65,73 percenta oprávnených voličov, pred piatimi rokmi to bolo 61,38 percenta, vyplýva z údajov na stránkach EP.

(tasr, afp, ap, dpa, reuters)

  |  

India: Ozbrojenci napadli autobus s hinduistickými pútnikmi, hlásia deväť obetí

India: Ozbrojenci napadli autobus s hinduistickými pútnikmi, hlásia deväť obetí. Vozidlo sa následne zrútilo do rokliny a pri incidente zahynulo najmenej deväť ľudí.

Podľa prvých správ čakali ozbrojenci na autobus v úkryte a následne na neho začali strieľať, uviedol jeden z policajtov pre agentúru AFP. Vodič údajne stratil kontrolu nad autobusom, ktorý
následne spadol do hlbokej rokliny. Úrady bezprostredne informovali o najmenej deviatich obetiach a 33 zranených.

Zranených previezli do okolitých nemocníc a po útočníkoch začali pátrať, uviedla polícia vo vyhlásení. Nedeľňajší útok prišiel deň po tom, ako tamojší policajný šéf oznámil, že počet miestnych militantov na území klesá, ale 70 - 80 zahraničných bojovníkov je v krajine stále aktívnych.

(tasr, reuters, afp)

  |  

Izrael: Regulačný úrad predĺžil zákaz vysielania televízie Al-Džazíra

Izrael: Regulačný úrad predĺžil zákaz vysielania televízie Al-Džazíra o ďalších 45 dní. Urobil tak po tom, čo vláda sa zhodla, že jej vysielanie naďalej predstavuje hrozbu pre bezpečnosť krajiny.

Izraelské ministerstvo pre komunikácie uviedlo, že vysielanie al-Džazíry v káblových a satelitných sieťach tak zostane zablokované, rovnako aj prístup k jej webovej stránke.

"Nedovolíme, aby teroristický kanál al-Džazíra vysielal z Izraela a ohrozoval našich vojakov," povedal minister Šlomo Karhi. Dodal, že príslušný zákon ho ako ministra oprávňuje podniknúť takéto kroky proti zahraničným vysielateľom. Karhi je presvedčený, že zákaz vysielania al-Džazíry sa bude v budúcnosti predlžovať.

Súd v Tel Avive minulý týždeň potvrdil pôvodný 35-dňový zákaz vysielania, ktorý sa skončil v sobotu. Izraelský najvyšší súd však na základe podnetu al-Džazíry dal vláde čas do 8. augusta, aby predložila argumenty, „prečo by sa nemalo rozhodnúť, že zákon zabraňujúci zahraničnému vysielateľovi poškodzovať národnú bezpečnosť“ je neplatný.

Zástupcovia al-Džazíry argumentovali, že stanica nepodnecuje násilie ani terorizmus a že zákaz vysielania je neprimeraný. Proti najnovšiemu predĺženiu zákazu sa plánujú odvolať.

(tasr, afp)

  |  

V Nemecku došlo k ďalším útokom na politikov. V sobotu v Karlsruhe napadli maskovaní útočníci dvoch radných za stranu AfD

V Nemecku došlo k ďalším útokom na politikov. V sobotu v Karlsruhe napadli maskovaní útočníci dvoch radných za stranu AfD. Podľa tvrdení strany išlo o útok radikálnej ľavicovej scény, na ktorom sa podieľalo približne desať ľudí. Polícia spočiatku nebola schopná poskytnúť žiadne detaily.

Traja ľudia, vrátane oboch radných, utrpeli ľahké zranenia, uviedol hovorca karlsruhejskej polície. Všetci traja boli ošetrení na mieste. Polícia predbežne zadržala päť osôb, ktoré po zistení ich osobných údajov prepustila. Ďalší podozriví páchatelia z miesta činu utiekli, informoval nemecký denník Welt.

Radní boli údajne napadnutí bejzbalovou pálkou, informovala strana. Polícia uviedla, že na mieste činu bola nájdená palica. Či bola použitá aj bejzbalová pálka, nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, uviedol policajný hovorca.

„Iba vďaka odvážnemu zásahu bezpečnostných pracovníkov sediacich pri vedľajšom stole sa podarilo zabrániť horšiemu,“ uviedla AfD v karlsruhskej mestskej rade vo večernom vyhlásení.

(die welt)

  |  

Indický premiér Naréndra Módí zložil v nedeľu prísahu a ujal sa tak tretieho päťročného funkčného obdobia na poste predsedu vlády

Indický premiér Naréndra Módí zložil v nedeľu prísahu a ujal sa tak tretieho päťročného funkčného obdobia na poste predsedu vlády. Na slávnostnej ceremónii v prezidentskom paláci prisahal vernosť indickej ústave.

Módí sa v úrade bude musieť spoliehať na podporu koaličných partnerov, keďže jeho nacionalistická Indická ľudová strana (BJP) v nedávnych parlamentných voľbách prekvapivo - navzdory prieskumom verejnej mienky a odhadom analytikov - nezískala väčšinu mandátov.

V 543-člennej dolnej komore parlamentu si BJP zabezpečila len 240 kresiel. V dôsledku toho bol Módí nútený rokovať o vytvorení vlády so zástupcami ďalších členov Národnej demokratickej aliancie (NDA), a síce aliancie 15 pravicových politických strán, ktorú viedla práve BJP. Spoločne majú 293 poslaneckých kresiel.

Módí označil pred nedeľnou slávnostnou ceremóniou na svojej webstránke uplynulé dni za "veľmi rušné" a dodal, že sa nachádza "uprostred príprav na zostavenie vlády".

Keďže členov svojho nového kabinetu dosiaľ verejne nepredstavil, boli na ceremónii ostro sledovaní politici, ktorí taktiež skladali prísahu. Nechýbal medzi nimi napríklad doterajší minister minister obrany Rádžnáth Singh či minister vnútra Amit Šáh.

Na ceremónii sa zúčastnilo aj viacero juhoázijských lídrov vrátane bangladéšskej premiérky Hasíny Vadžídovej, srílanského prezidenta Ranila Vikramasingheho či maldivského prezidenta Mohameda Muizza. Prišlo aj viacero bollywoodskych hviezd a miestnych miliardárov.

(tasr, afp)