Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden sa s Macronom dohodol na využití ziskov zo zmrazených ruských aktív

Biden sa s Macronom dohodol na využití ziskov zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Celosvetovo je takto zmrazených asi 260 miliárd eur z ruskej centrálnej banky, prevažná väčšina v krajinách EÚ. Tieto aktíva zároveň ročne generujú zisky vo výške 2,5 až 3,5 miliardy eur.

Americký prezident Joe Bidenukončil v nedeľu svoju päťdňovú návštevu Francúzska. V jej závere sa ešte spoločne so svojou manželkou Jill Bidenovou zastavili na cintoríne amerických vojakov Aisne-Marne.

"Predstava, že sa dokážeme vyhnúť účasti na veľkých bitkách v Európe, je jednoducho nereálna," povedal Biden pri návšteve cintorína novinárom. "Preto sú také dôležité aliancie, ktoré máme," dodal.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

K juhozápadným hraniciam Slovenska sa blížia supercelárne búrky

K juhozápadným hraniciam Slovenska sa blížia supercelárne búrky. Môžu priniesť veľké krúpy, prívalový dážď aj silný vietor. Upozornil na to Slovenský hydrometeorologický ústav.

Búrky sa v nedeľu večer očakávajú na celom Slovensku. Meteorológovia vydali výstrahu prvého stupňa pre väčšinu okresov na Slovensku. Pre Bratislavský kraj aj okresy Komárno, Šaľa, Dunajská Streda, Galanta, Senica a Trnava platí výstraha druhého stupňa.

(tasr)

Minúta  |  

Prvé odhady z piatich členských krajín dávajú najviac bodov ľudovcom

Prvé odhady z piatich členských krajín dávajú najviac bodov ľudovcom. Spravodajský štáb upozornil, že k dispozícii sú výsledky volieb z Cypru, Grécka, Holandska, Nemecka a Rakúska.

Cyprus má v EP šesť poslancov - dvaja by mali posilniť Európsku ľudovú stranu (EPP), po jednom pôjdu do frakcií socialistov a demokratov (S&D) a do skupiny Ľavica a dvaja sú zatiaľ v skupine Ostatní.

Z 21 gréckych europoslancov podľa odhadov osem mieri do EPP, štyria sa pripoja k extrémnym ľavičiarom, traja posilnia frakciu S&D, dvaja pôjdu do skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a ďalší štyria sú zatiaľ nezaradení.

Holandsko má 31 mandátov. Ľavicová aliancia ako víťaz eurovolieb však pošle poslancov do dvoch frakcií - štyroch ku socialistom a demokratom a štyroch k Zeleným/Európskej slobodnej aliancii (EFA). Sedem holandských poslancov sa hlási do liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a rovnako siedmi sa chcú začleniť do euroskeptickej frakcie Identita a Európa (ID). Šesť poslancov chce posilniť rady EPP, po jednom by mohli získať frakcie ECR a Ľavica a jeden je nezaradený.

Nemecko s 96 poslancami patrí medzi najpočetnejšie národné delegácie v EP. Prvé odhady 30 poslancov zaraďujú k EPP, 16 k Zeleným a 14 k socialistom z S&D. Ďalších osem smeruje do tábora RE, štyria k Ľavici, kým 19 zostanú zrejme v Nezaradených a piati poslanci sú zatiaľ bez príslušnosti k nejakej politickej rodine.

V Rakúsku voliči rozhodli, že spomedzi 20 poslancov po päť pošlú do EPP a S&D, po dvoch do frakcií RE a Zelení, kým najväčší počet, šesť poslancov, je momentálne v skupine Nezaradení.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

(tasr)

Minúta  |  

Kto sú poslanci zvolení za Slovensko do europarlamentu

Slovensko bude zastupovať v europarlamente 15 poslancov. Celkovo sa v EÚ volilo 720 europoslancov.

Progresívne Slovensko (6 mandátov)

Ľudovít Ódor. Foto: Dano Veselský/TASR

Ľudovít Ódor (47) Vlani od mája do októbra viedol úradnícku vládu. Predtým pôsobil ako viceguvernér Národnej banky Slovenska. V rokoch 2012 až 2016 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Bol tiež poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša.

Ľubica Karvašová. Foto: Dano Veselský/TASR

Ľubica Karvašová (36) Pôsobila v diplomacii na Slovensku aj v Bruseli. Bola poradkyňou premiérov Ľudovíta Ódora, Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Je vnučkou prvého guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša počas druhej svetovej vojny. Karvaš sa podieľal na finančnom zabezpečení Slovenského národného povstania.

Martin Hojsík. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Martin Hojsík (47) V roku 2023 ho zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Pred Hojsíkom túto pozíciu zastával predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa Šimečka funkcie v EP vzdal a odišiel do národného parlamentu. Hojsík je odborníkom na životné prostredie. V rokoch 1995 až 2013 pôsobil v hnutí Greenpeace.

Veronika Cifrová Ostrihoňová. Foto: Dano Veselský/TASR

Veronika Cifrová Ostrihoňová (35) Chce sa angažovať v témach blízkym mladým ľuďom a rodovej rovnosti. Na vstup do politiky, ako povedala, ju inšpiroval Ódor. Je absolventkou politológie v USA na New York University. Bola redaktorkou spravodajstva v Markíze. Pred kandidatúrou do EP moderovala v RTVS diskusnú reláciu Silná zostava.

Michal Wiezik. Foto: Facebook

Michal Wiezik (44) Europoslancom bol aj v minulom volebnom období od roku 2019. Zameriava sa na ochranu prírody a životného prostredia. Je absolventom Technickej univerzity vo Zvolene na Fakulte ekológie a environmentalistiky. Vlani ho zvolili za PS aj do národného parlamentu. Mandát poslanca Národnej rady SR si však neuplatnil, zostal v Bruseli.

Lucia Yar. Foto: Lucia Yar/Instagram

Lucia Yar (37) Do EP sa dostala zo šiesteho miesta kandidátnej listiny. Hovorí o sebe, že sa 15 rokov venuje témam EÚ, medzinárodnej bezpečnosti a rodovej rovnosti. Je odborníčkou na Turecko a Sýriu.

Smer (5 mandátov)

Monika Beňová. Foto: Monika Beňová/FB

Monika Beňová (55) V roku 2002 ju zvolili za Smer do Národnej rady SR. Od roku 2004 nepretržite pôsobí v Európskom parlamente (EP). Pôvodne bola členkou frakcie – Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, neskôr nezaradená, v októbri 2023 zo skupiny vystúpila. Stalo sa tak po tlaku Strany európskych socialistov, ktorá pozastavila členstvo Smeru a Hlasu. Socialisti argumentovali odklonom od ich hodnôt.

Ľuboš Blaha. Foto: Jakub Kotian/TASR

Ľuboš Blaha (44) Je podpredsedom Národnej rady SR. Je vyštudovaný politológ a filozof. Považuje sa za ľavicového intelektuála. V minulosti bol poradcom predsedu parlamentu Pavla Pašku za Smer. Ten ho prvýkrát aj posunul na kandidátku Smeru. Patrí medzi politikov s emotívnym slovníkom, neraz za hranicou slušnosti.

Erik Kaliňák. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Erik Kaliňák (32) Aktuálne je poslancom Národnej rady SR a zároveň podpredsedom Smeru. Prvýkrát sa usiloval o vstup do slovenského parlamentu ešte v roku 2020 zo 150. miesta. Šéfuje zboru poradcov premiéra Roberta Fica. Po zvolení chce naďalej zostať aj v tejto pozícii. Podľa neho je práca v národnom parlamente časovo náročnejšia v porovnaní s agendou v Bruseli.

Judita Laššáková. Foto: Judita Laššáková/FB

Judita Laššáková (46) Pri predstavovaní kandidátov do EP ju predseda Smeru Robert Fico označil za človeka so silnými názormi na národno-štátne záujmy SR. Pred eurovoľbami pre eReport povedala, že by chcela pracovať v ústavnoprávnom výbore EP a venovať sa chce aj ochrane spotrebiteľov. Bola asistentkou europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý pôvodne kandidoval za Kotlebovu ĽSNS. Objavovala sa vo viacerých alternatívnych médiách. Známa bola aj silnou kritikou protipandemických opatrení.

Katarína Roth Neveïalová. Foto: Veronika Mihaliková/TASR
Katarína Roth Neveďalová. Foto: Veronika Mihaliková/TASR

Katarína Roth Neveďalová (41) Pôsobila ako diplomatka v rámci Stáleho zastúpenia SR v Európskej únii. Do EP sa vrátila v roku 2022 ako náhradníčka za zosnulého europoslanca Miroslava Číža. V europarlamente bola členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (2014 až 2019), v súčasnosti nezaradená, v októbri 2023 zo skupiny vystúpila.

Republika (2 mandáty)

Milan Uhrík. Foto: Jakub Kotian/TASR

Milan Uhrík (39) Europoslancom je od roku 2019. V europarlamente fungoval ako nezaradený. V  roku 2016 sa stal poslancom Národnej rady SR. V roku 2021 vystúpil z Kotlebovej ĽSNS. Je predsedom mimoparlamentného hnutia Republika. Vlani v lete v televízii TA3 hovoril, že EP je zbytočná inštitúcia a zrušil by ho.

Milan Mazurek. Foto: Milan Mazurek/FB

Milan Mazurek (30) Poslancom Národnej rady SR bol od roku 2016 za Kotlebovu ĽSNS. Mandát poslanca však stratil po tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil v septembri 2019 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. V parlamentných voľbách v roku 2020 sa znovu dostal do Národnej rady SR. Z ĽSNS odišiel so skupinou poslancov začiatkom roka 2021 a založili hnutie Republika.

Hlas (1 mandát)

Branislav Ondruš. Foto: Jakub Kotian/TASR

Branislav Ondruš (51) Je štátnym tajomníkom ministerstva práce. Je vyštudovaným politológom. V minulosti bol moderátorom televíznych novín Markízy a neskôr aj televízie Joj. Politicky sa v minulosti angažoval v Strane demokratickej ľavice ako jej podpredseda. Bol tiež poslancom národného parlamentu za stranu Smer.

KDH (1 mandát)

Miriam Lexmann. Foto: Jakub Kotian/TASR

Miriam Lexmann (51) Do EP ju zvolili v roku 2019, mandátu sa však ujala až 1. februára 2020, keď sa Slovensku zvýšil počet pridelených mandátov z 13 na 14 po odchode Veľkej Británie z EÚ. Bola členkou frakcie - Skupina Európskej ľudovej strany. Je manželkou predsedu KDH Milana Majerského.

(su, tasr)

Minúta  |  

Nemecko nemá dostatok úkrytov na ochranu svojich obyvateľov v prípade nepriateľského útoku

Nemecko nemá dostatok úkrytov na ochranu svojich obyvateľov v prípade nepriateľského útoku. Experti nevidia výstavbu nových veľkokapacitných bunkrov ako najlepšie riešenie. Občanom, najmä tým, ktorí žijú mimo najväčších miest, radia, aby si na prípadný útok upravili vlastné pivničné priestory.

Obavy zo zvýšeného bezpečnostného rizika v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu viedli nemecký Zväz miest a obcí k tomu, aby na jar vyzval vládu k rekonštrukcii starých bunkrov po celej krajine. Podľa expertov však veľké verejné kryty pre tisíce ľudí nie sú vhodným ochranným opatrením proti súčasným zbraniam.

„Môžu zasiahnuť akýkoľvek objekt a v priebehu niekoľkých minút spôsobiť rozsiahlu skazu,“ cituje magazín Der Spiegel správu nemeckých odborníkov zameranú na moderné koncepcie úkrytu obyvateľstva, ktorá bude v júni predmetom diskusie spolkových ministrov vnútra.

Odborníci tvrdia, že v prípade útoku by najväčšie nebezpečenstvo pre civilistov predstavovali lietajúce trosky a strelivo alebo tlaková vlna výbuchu.

„Podzemné miestnosti alebo existujúce bunkre vo verejných budovách, obchodných domoch, garážach a staniciach metra by boli vo veľkých mestách vhodné najmä pre ľudí, ktorí sú mimo domova a hľadajú ochranu pred náhlym útokom,“ uvádza sa v správe.

Na rozdiel od druhej svetovej vojny podľa nej nie je možné očakávať plošné bombardovanie. Pravdepodobnejšie by boli útoky na vybrané ciele, ako sú vládne budovy a ďalšia kritická infraštruktúra.

Keďže umiestnenie veľkých bunkrov je všeobecne známe, aby ľudia vedeli, kam môžu v prípade núdze utiecť, mohli by predstavovať aj cieľ potenciálnych útokov. „Presnosť moderných zbraní je taká veľká, že priamy zásah by mohol zničiť akýkoľvek typ úkrytu,“ uviedli špecialisti z nemeckého ministerstva vnútra a Úradu pre civilnú ochranu.

(der spiegel)

Minúta  |  

Vládne strany v Nemecku utrpeli porážku, naznačuje exit poll

Vládne strany v Nemecku utrpeli porážku, naznačuje exit poll. Podľa neoficiálnych výsledkov jasne zvíťazil blok kresťanských demokratov CDU/CSU. Národná euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa umiestnila na druhom mieste a Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza zaznamenala výrazný prepad.

Sociálni demokrati by tak dosiahli so 14 percentami svoj historicky najhorší výsledok v eurovoľbách. Zaostali by za druhou AfD, ktorá získala približne 16 percent. Blok CDU/CSU by mal podľa predpovedí v eurovoľbách zvíťaziť s takmer 30 percentami, vyplýva z prieskumov. Scholzovi koaliční partneri Zelení získali podľa neoficiálnych výsledkov len asi 12 percent hlasov, zatiaľ čo liberálna FDP dosiahla zisk piatich percent.

Voľby do EP sa v členských krajinách EÚ konali od štvrtka 6. do nedele 9. júna. Vo štvrtok začali v Holandsku a vo väčšine členských krajín sa skončili v nedeľu. Do europarlamentu si občania Únie zvolili na obdobie piatich rokov 720 poslancov. Ich počet sa oproti predošlému funkčnému obdobiu zvýši o 15.

V Nemecku, ktoré má najviac obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ, si volili maximálny počet europoslancov - 96. Najväčšiu volebnú účasť zaznamenali v Nemecku vo vôbec prvých priamych voľbách do EP v roku 1979. Vtedy prišlo k volebným urnám 65,73 percenta oprávnených voličov, pred piatimi rokmi to bolo 61,38 percenta, vyplýva z údajov na stránkach EP.

(tasr, afp, ap, dpa, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.