Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana

Eurovoľby vyhrala Európska ľudová strana (EPP), nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu (RE). Tri hlavné politické sily - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa neoficiálnych projekcií mali udržať nadpolovičnú väčšinu 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

Nárast síl označovaných ako extrémne pravicové alebo euroskeptické - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 130 mandátov, však znamená posilnenie ich doterajších pozícií.

Dobrá pozícia EPP znamená, že ľudovci budú žiadať, aby ich kandidátka, doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pokračovala na čele exekutívy EÚ po druhé funkčné obdobie.

(tasr)

Minúta  |  

Najviac prednostných hlasov získal Ľudovít Ódor, nasleduje Ľuboš Blaha

Najviac prednostných hlasov v eurovoľbách získal Ľudovít Ódor z PS (294 944 hlasov). Za ním nasleduje dvojka kandidátnej listiny Smeru Ľuboš Blaha (187 020 hlasov).

Tretí najvyšší počet prednostných hlasov získal Erik Kaliňák (Smer) so 151 860 hlasmi. Nasleduje Milan Uhrík (Republika) so 133 949 hlasmi, Monika Beňová (Smer) so 131 126 hlasmi a Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) so 117 207 hlasmi.

Ďalší kandidáti získali pod stotisíc prednostných hlasov. Martin Hojsík (PS) dostal 89 084 hlasov, Judita Laššáková (Smer) 87 166 hlasov, Milan Mazurek (Republika) 71 656 hlasov. Nasleduje Ľubica Karvašová (PS) so 65 835 hlasmi, Miriam Lexmann (KDH) s 58 179 hlasmi, Katarína Roth Neveďalová (Smer) so 44 409 hlasmi a Branislav Ondruš (Hlas) so 42 423 hlasmi.

Zvolený kandidát Michal Wiezik (PS) získal 30 022 hlasov, no preferenčne silnejších od neho bolo niekoľko kandidátov, ktorí sa do EP nedostali. Sú nimi Branislav Becík (Hlas) s 39 595 hlasmi, Richard Sulík (SaS) s 36 603 hlasmi, Anna Belousovová (Republika) s 32 313 hlasmi, Jaroslav Naď (Demokrati) s 31 751 hlasmi a József Berényi (Maďarská aliancia) s 31 469 hlasmi.

(tasr)

Minúta  |  

Štatistický úrad zverejnil oficiálne výsledky

Štatistický úrad zverejnil oficiálne výsledky. Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa stalo Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta hlasov.

Nasleduje strana Smer (24,76 percenta) a hnutie Republika (12,53 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.

Do EP sa nedostali SaS (4,92 percenta), Demokrati (4,68 percenta) ani Maďarská aliancia (3,88 percenta). Na mandát v europarlamente nedosiahli ani koalícia Slovensko, Za ľudí (1,98 percenta) a SNS (1,90 percenta). Voliči si mohli vyberať z 23 politických subjektov, zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 34,38 percenta (1.505.176 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní).

Slováci si v eurovoľbách zvolili 15 poslancov. Sú nimi Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD).

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR v sobotu (8. 6.) hlasovať približne 4,37 milióna voličov. Prvýkrát mohlo v európskych voľbách hlasovať takmer 260.000 mladých ľudí. Na hlasovaní sa mohli zúčastniť slovenskí občania, ale aj občania iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

V Česku vyhralo hnutie ANO, účasť bola rekordná

V Česku vyhralo hnutie ANO, účasť bola rekordná. Hnutie Andreja Babiša získalo 26,14 percenta hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia SPOLU s 22,27 percentami. Celkom vo voľbách uspelo sedem politických zoskupení. Volebná účasť dosiahla 36,45 percent, čo je najviac v histórii eurovolieb v ČR.

(tasr)

Minúta  |  

Volebná účasť dosiahla 34,38 percenta, je najvyššou v histórii

Volebná účasť dosiahla 34,38 percenta, je najvyššou v histórii. Na nedeľnej tlačovej konferencii, na ktorej potvrdili oficiálne výsledky volieb, to skonštatovali členovia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán a Štatistického úradu.

(tasr)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Vyhrali sme voľby, vybudujeme baštu proti extrému zľava i sprava

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po zverejnení výsledkov volieb vo väčšine európskych krajín začala oslavovať víťazstvo tradičných strán. Vo svojom prejave v nedeľu večer ohlásila, že Európska ľudová strana (EPP) vyhrala voľby a hodlá chrániť EÚ pred „nástupom populistov“. Víťazstvo klasických strán je však ešte závislé od toho, do akých frakcií sa zaradia jednotlivé subjekty.

„Dnešok je pre EPP dobrým dňom. Vyhrali sme európske voľby, priatelia. Sme najsilnejšou stranou, sme kotvou stability… Spoločne s ostatnými vybudujeme baštu proti extrémom zľava i sprava. Zastavíme ich,“ vyhlásila von der Leyenová podľa serveru Politico. Dav jej odpovedal skandovaním „Ešte päť rokov“.

Von der Leyenová povedala, že víťazstvo jej frakcie znamená, že bude najlepšou protiváhou pochodu populizmu. „Obávali sme sa, že do Európskeho parlamentu príde množstvo politikov, ktorí chcú zničiť Európu,“ dodal predseda EPP Manfred Weber.

„Ľudia vedia, že ľavica ich sľuby nenapĺňa. My plníme v oblasti migrácie, plníme v oblasti hospodárskeho rastu, plníme tiež udržanie mieru v Európe v Európskej únii. To je to, čo ponúkame, a preto je EPP najlepšou metódou proti pravicovému extrému v Európe,“ dodal.

Najviac mandátov budú mať ľudovci

Ľudovecká frakcia EPP by mala mať v novom Európskom parlamente 181 mandátov, vyplýva z prvých odhadov zloženia celého EP. Frakcia socialistov a demokratov (S&D) by podľa odhadov mohla skončiť druhá so 135 mandátmi.

Na treťom mieste by mala byť liberálna Obnova Európy (Renew Europe) s 82 mandátmi, čo je dokonca o 20 menej než v súčasnom europarlamente. Konzervatívna frakcia ECR by mala mať 71 mandátov a krajne pravicová Identita a demokracia (ID) 62 kresiel. Pre obe tieto politické skupiny to znamená posilnenie.

Zelení prepadli

Výrazne si pohoršili Zelení, ktorí by mali získať 53 mandátov, zatiaľ čo doteraz ich mali 72. Ľavica v EP (GUE/NGL) by podľa odhadov mala získať o tri mandáty menej, než mala doteraz, teda 34. Celkom 51 europoslancov je nezaradených, čo znamená, že v súčasnom europarlamente nepatrili do žiadnej zo skupín. Ďalších 51 novozvolených europoslancov odhady zaradili do takzvanej skupiny Ostatní, čo znamená, že sa ešte nevie, do akej z frakcií sa pripoja. Počty členov jednotlivých politických skupín sa tak ešte môžu meniť.

Počty mandátov sú založené na údajoch z vnútroštátnych odhadov a predvolebných prieskumov. Výsledky v celom európskom bloku budú zverejnené až po 23:00, keď sa uzavrú posledné volebné miestnosti v Taliansku.

V európskych voľbách sa síce stretávajú národné politické strany, akonáhle sú ale europoslanci, ktorých bude tento rok 720, zvolení, väčšina z nich sa rozhodne stať sa súčasťou nadnárodných politických skupín. Väčšina národných strán je potom pridružená k celoeurópskej politickej strane.

V doterajšom Európskom parlamente existuje sedem politických skupín – ľudovecká frakcia (EPP), frakcia socialistov a demokratov (S&D), liberálna frakcia Obnova Európy (Renew Europe), frakcia Zelených/Európskej slobodnej aliancie, frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), Skupina pre identitu a demokraciu (ID) a Ľavica v Európskom parlamente (GUE/NGL).

Môžu ale vzniknúť aj nové politické skupiny, po vzniku jednej takej volajú napríklad predstavitelia krajne pravicových strán. Politické skupiny musia mať najmenej 23 europoslancov zvolených v najmenej siedmich členských štátoch.

(echo24, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.