Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slobodná strana Rakúska sa stala víťazom rakúskych eurovolieb

Slobodná strana Rakúska sa stala víťazom rakúskych eurovolieb, vyplýva to z oficiálnych predbežných výsledkov. FPÖ získala 25,7 percenta hlasov a šesť mandátov v europarlamente.

Druhá je konzervatívna Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 24,7 percenta a tretia Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) s 23,2 percenta. Obe by mali mať po päť europoslancov.

Rakúski slobodní zvíťazili v celoštátnych voľbách po prvý raz. Strana v predvolebnej kampani často zdôrazňovala euroskeptické postoje pod heslom „Zastavte šialenstvo EÚ“. Úniu vykresľovala ako silu podnecujúcu konflikt na Ukrajine.

Predseda FPÖ Herbert Kickl sa teraz zdá byť bližšie k svojmu cieľu stať sa spolkovým kancelárom. Vo vystúpení pred stúpencami na povolebnom podujatí to označil za „ďalší krok“.

Rakúsko čakajú parlamentné voľby na jeseň tohto roka.

(apa, dpa, tasr)

Minúta  |  

V belgických parlamentných voľbách zvíťazila nacionalistická Nová flámska aliancia

V belgických parlamentných voľbách zvíťazila nacionalistická Nová flámska aliancia (N-VA), doterajší premiér Alexander de Croo v dôsledku toho podal demisiu. Parlamentné voľby v Belgicku prebiehali zároveň s eurovoľbami.

Prvé výsledky, po sčítaní väčšiny hlasov, naznačili, že N-VA si zachovala pozíciu najsilnejšej strany v Belgicku a zadržala vzostup národno-konzervatívneho hnutia Flámsky záujem (VB), ktoré sa netají zámerom rozdeliť Belgicko.

Podľa predvolebných prieskumov bol práve VB pasovaný za víťaza volieb. N-VA bude mať v 150-člennom federálnom parlamente 24 kresiel, VB 20 mandátov.

Flámska liberálna strana (Open Vld) vo federálnych a regionálnych voľbách „pohorela“, keď sa vo Flámsku umiestnila na šiestom mieste. Jej člen, belgický premiér Alexander de Croo, v nedeľu neskoro večer vyvodil politickú zodpovednosť a oznámil svoju rezignáciu.

„Pre nás to bola obzvlášť ťažká noc, prehrali sme,“ povedal de Croo pred novinármi v prejave potom, ako zablahoželal víťazom – N-VA a VB – k volebnému víťazstvu.

De Croo priznal, že slabé výsledky Flámskej liberálnej strany, iba osem kresiel na federálnej úrovni, sú v kontraste s dobrými výsledkami dosiahnutými frankofónnymi liberálmi z Reformného hnutia (MR) v regióne Brusel a vo Valónsku – MR bude mať celkom 18 kresiel.

Šestnásť kresiel získala frankofónna Socialistická strana (PS), sociálno-kresťanská strana Zapojení získa 15 mandátov, valónska Strana práce (PTB) 14 mandátov, po 12 poslancov budú mať flámski kresťanskí demokrati a flámska socialistická strana Vooruit a osem de Croovi flámski liberáli. Valónski a flámski zelení dokopy získali desať poslancov.

Takéto rozloženie síl postavilo politikov pred mesiace zložitých rokovaní o vytvorení vládnej koalície. Belgicko drží svetový rekord v počte dní bez regulárnej vlády – 541 v rokoch 2010-2011. V súčasnej sedemčlennej širokospektrálnej vládnej koalícii neboli ani N-VA ani VB. Bez účasti niektorej z nich si ťažko predstaviť budúcu federálnu vládu.

(tasr)

Minúta  |  

V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz, dobre si viedol aj jeho vyzývateľ

V eurovoľbách v Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána so ziskom 43,8 percenta hlasov. Druhá bola nová opozičná strana TISZA Orbánovho kritika Pétera Magyara s 31 percentami. Účasť bola na rekordnej úrovni, presiahla 50 percent.

Takéto výsledky by boli v súlade s prieskumami, podľa ktorých by Fidesz mal v europarlamente získať 11 – 13 mandátov a strana TISZA šesť až sedem kresiel.

Maďarsko, v ktorom sa v nedeľu konali aj komunálne voľby, prevezme od júla rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Orbán pri odovzdaní hlasu novinárom povedal, že eurovoľby rozhodnú, či vojna Ruska na Ukrajine zachváti celú Európu. Opozičný líder Magyar päťnásobného premiéra obvinil, že chce izolovať Maďarsko od Európy a zahnať ho do náručia Ruska.

Mimoparlamentná strana TISZA (Strana úcty a slobody), ktorej kandidátku Magyar viedol, vznikla iba v apríli tohto roka, no rýchlo sa stala najsilnejšou opozičnou silou. Magyar zastával funkcie vo vládnych inštitúciách a štátnych podnikoch, no vo februári sa názorovo rozišiel s Orbánom.

(tasr, reuters, afp, ap)

Minúta  |  

Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana

Eurovoľby vyhrala Európska ľudová strana (EPP), nasledovaná socialistami a demokratmi (S&D) a liberálmi z Obnovme Európu (RE). Tri hlavné politické sily - ľudovci, socialisti a liberáli, by si podľa neoficiálnych projekcií mali udržať nadpolovičnú väčšinu 404 kresiel v 720-člennom parlamente.

Nárast síl označovaných ako extrémne pravicové alebo euroskeptické - Identita a Európa (ID) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) - na 130 mandátov, však znamená posilnenie ich doterajších pozícií.

Dobrá pozícia EPP znamená, že ľudovci budú žiadať, aby ich kandidátka, doterajšia šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pokračovala na čele exekutívy EÚ po druhé funkčné obdobie.

(tasr)

Minúta  |  

Najviac prednostných hlasov získal Ľudovít Ódor, nasleduje Ľuboš Blaha

Najviac prednostných hlasov v eurovoľbách získal Ľudovít Ódor z PS (294 944 hlasov). Za ním nasleduje dvojka kandidátnej listiny Smeru Ľuboš Blaha (187 020 hlasov).

Tretí najvyšší počet prednostných hlasov získal Erik Kaliňák (Smer) so 151 860 hlasmi. Nasleduje Milan Uhrík (Republika) so 133 949 hlasmi, Monika Beňová (Smer) so 131 126 hlasmi a Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS) so 117 207 hlasmi.

Ďalší kandidáti získali pod stotisíc prednostných hlasov. Martin Hojsík (PS) dostal 89 084 hlasov, Judita Laššáková (Smer) 87 166 hlasov, Milan Mazurek (Republika) 71 656 hlasov. Nasleduje Ľubica Karvašová (PS) so 65 835 hlasmi, Miriam Lexmann (KDH) s 58 179 hlasmi, Katarína Roth Neveďalová (Smer) so 44 409 hlasmi a Branislav Ondruš (Hlas) so 42 423 hlasmi.

Zvolený kandidát Michal Wiezik (PS) získal 30 022 hlasov, no preferenčne silnejších od neho bolo niekoľko kandidátov, ktorí sa do EP nedostali. Sú nimi Branislav Becík (Hlas) s 39 595 hlasmi, Richard Sulík (SaS) s 36 603 hlasmi, Anna Belousovová (Republika) s 32 313 hlasmi, Jaroslav Naď (Demokrati) s 31 751 hlasmi a József Berényi (Maďarská aliancia) s 31 469 hlasmi.

(tasr)

Minúta  |  

Štatistický úrad zverejnil oficiálne výsledky

Štatistický úrad zverejnil oficiálne výsledky. Víťazom volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku sa stalo Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta hlasov.

Nasleduje strana Smer (24,76 percenta) a hnutie Republika (12,53 percenta). Do europarlamentu sa dostali aj kandidáti za Hlas (7,18 percenta) a KDH (7,14 percenta). Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.

Do EP sa nedostali SaS (4,92 percenta), Demokrati (4,68 percenta) ani Maďarská aliancia (3,88 percenta). Na mandát v europarlamente nedosiahli ani koalícia Slovensko, Za ľudí (1,98 percenta) a SNS (1,90 percenta). Voliči si mohli vyberať z 23 politických subjektov, zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov. Účasť v eurovoľbách dosiahla 34,38 percenta (1.505.176 voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní).

Slováci si v eurovoľbách zvolili 15 poslancov. Sú nimi Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS), Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha (všetci Smer-SD), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika), Miriam Lexmann (KDH) a Branislav Ondruš (Hlas-SD).

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR v sobotu (8. 6.) hlasovať približne 4,37 milióna voličov. Prvýkrát mohlo v európskych voľbách hlasovať takmer 260.000 mladých ľudí. Na hlasovaní sa mohli zúčastniť slovenskí občania, ale aj občania iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na Slovensku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.