Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské bojové plavidlá mieria na Kubu. Má ísť o reakciu na americkú podporu Ukrajine

Tri ruské bojové lode a jedna ponorka dorazia v stredu na Kubu, kde zotrvajú do pondelka 17. júna, informoval v utorok veliteľ ruských námorných síl Alexandr Moisejev. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí minulý štvrtok spresnilo, že ide o fregatu Gorškov, ponorku na jadrový pohon Kazaň, ropný tanker Pašin a záchranný remorkér Nikolaj Čiker. Ubezpečilo, že na plavidlách nebudú jadrové zbrane a ich prítomnosť nepredstavuje nebezpečenstvo pre región.

Kubánska vláda tiež uviedla, že táto návšteva spĺňa všetky medzinárodné normy a je súčasťou historických priateľských vzťahov medzi Kubou a Ruskom.

Americkí predstavitelia minulý týždeň uviedli, že Washington spozoroval ruské vojenské lode a lietadlá, ktoré mali smerovať do Karibiku na vojenské cvičenie. Manévre označili za súčasť širšej ruskej reakcie na americkú vojenskú podporu Ukrajine.

Spojené štáty v reakcii na tieto manévre vyslali svoje vlastné lode, aby sledovali ruské vojenské plavidlá smerujúce do havanského prístavu, uviedli americkí predstavitelia oboznámení s touto záležitosťou pre americkú televíziu CBS News .

Podľa nich Spojené štáty do akcie zapojili tri torpédoborce, dve plavidlá ťahajúce sonarové vybavenie a a tiež jeden čln pobrežnej stráže.

(tod/tasr)

Minúta  |  

Na námestí pred budovou parlamentu a úradu vlády sa podpálil muž

Na námestí pred budovou parlamentu a úradu vlády sa podpálil muž. Stalo sa tak v chorvátskom Záhrebe. Stav muža je veľmi vážny.

Miesta polícia dostala hlásenie o incidente na Námestí sv. Marka o 9.37 h. Na miesto bola okamžite privolaná aj záchranná zdravotná služba, ktoré muža previezla do nemocnice. Na mieste, kde sa muž podpálil, v súčasnosti prebieha vyšetrovanie.

Stav muža je veľmi vážny a lekári mu poskytujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, uviedol riaditeľ záhrebskej Nemocnice milosrdných sestier Davor Vagič. Viac informácií o stave muža poskytnú lekári na tlačovej konferencii, ktorá sa bude konať na poludnie.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Rusko nevyhrá svoju vojnu na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že Rusko nevyhrá vojnu na Ukrajine. Spojencov tiež vyzval na pomoc Ukrajine pri posilnení protivzdušnej obrany.

"Nebude žiadne vojenské víťazstvo a žiadny nadiktovaný mier," vyhlásil Scholz na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne. Vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "ukončil svoju brutálnu kampaň a stiahol svoje vojská".                

Scholz tiež apeloval na súkromné spoločnosti, aby vložili svoje peniaze do obnovy vojnou zničenej Ukrajiny. S odvolaním sa na odhady Svetovej banky, podľa ktorých by Ukrajina mohla v priebehu desaťročia potrebovať 500 miliárd dolárov, uviedol, že spoločnostiam treba ponúknuť obchodné dôvody na investovanie, a hovoril o potenciáli Ukrajiny v odvetviach vrátane obnoviteľných zdrojov energie, IT a farmaceutického priemyslu.

Na konferenciu pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V pondelok na Telegrame napísal, že prioritou výročnej dvojdňovej konferencie budú predovšetkým opatrenia týkajúce sa energetického sektora Ukrajiny, ktorý je terčom vzdušných útokov Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské bojové plavidlá dorazia v stredu na Kubu, uviedlo velenie námorných síl

Tri ruské bojové lode a jedna ponorka dorazia v stredu na Kubu, kde zotrvajú do pondelka 17. júna, informoval veliteľ ruských námorných síl Alexandr Moisejev.

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí minulý štvrtok spresnilo, že ide o fregatu Gorškov, ponorku na jadrový pohon Kazaň, ropný tanker Pašin a záchranný remorkér Nikolaj Čiker. Ubezpečilo, že na plavidlách nebudú jadrové zbrane a ich prítomnosť nepredstavuje nebezpečenstvo pre región.

Kubánska vláda tiež uviedla, že táto návšteva spĺňa všetky medzinárodné normy a je súčasťou historických priateľských vzťahov medzi Kubou a Ruskom.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Senát USA rozširuje vyšetrovanie nemeckej automobilky BMW

Senát USA rozširuje vyšetrovanie nemeckej automobilky BMW, ktorá čelí podozreniam z nezákonnej spolupráce s čínskym dodávateľom elektronických komponentov.

Ron Wyden, predseda senátneho finančného výboru, minulý mesiac oznámil, že spoločnosť BMW doviezla do Spojených štátov najmenej 8-tisíc vozidiel značky Mini Cooper so súčiastkami od čínskeho dodávateľa, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname americkej vlády. Spolupráca s čínskou spoločnosťou Sichuan Jingweida Technology Group (JWD) mala podľa neho trvať najmenej do apríla tohto roka.

V novom liste adresovanom zastúpeniu BMW v USA senátor vyzval automobilku, aby potvrdila, či si je istá, že v súčasnosti nedováža žiadne vozidlá, obsahujúce komponenty od spoločnosti JWD. Odpoveď žiada zaslať do 21. júna. Wyden chce tiež zistiť, aké kroky automobilka podnikla vo vzťahu k už dovezeným dielom od problematického dodávateľa.

Kongres USA v máji konštatoval, že spoločnosti BMW a Volkswagen nakupovali diely od dodávateľa so sídlom v čínskom Sin-ťiangu, ktorý čelí podozreniam z využívania nútenej práce. Kongres inicioval vyšetrovania na základe zákona o prevencii nútenej práce Ujgurov z roku 2021.

Cieľom legislatívy je zabrániť dovozu tovaru z čínskeho regiónu Sin-ťiang, o ktorom sa predpokladá, že ho vyrobili pomocou nútenej práce príslušníci ujgurskej menšiny. Čína obvinenia popiera.

V reakcii na správu Kongresu BMW koncom mája oznámila, že podnikla kroky na zastavenie dovozu dotknutých produktov a zabezpečí tiež výmenu už dovezených komponentov.

Čínska spoločnosť JWD sa ocitla na sankčnom zoznam americkej vlády minulý rok v decembri. Zákaz dovozu jej transformátorov a iných elektronických komponentov do USA nadobudol účinnosť v januári.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Vyše 85 percent Poliakov schvaľuje použitie strelných zbraní proti nelegálnym migrantom na východnej hranici

Vyše 85 percent Poliakov schvaľuje použitie strelných zbraní proti nelegálnym migrantom na východnej hranici, vyplýva z prieskumu inštitútu IBRiS pre denník Rzeczpospolita. Prieskum sa konal 7. až 8. júna na vzorke 1 071 respondentov.

V prieskume sa účastníkov pýtali, či by vojaci poľských ozbrojených síl umiestnení na východnej hranici mali mať právo používať strelné zbrane v situáciách, keď sa migranti pokúšajú násilne prekročiť hranice.

Takéto konanie podporuje 85,7 percenta opýtaných, ďalších 10,7 percenta bolo proti. Len 3,6 percenta respondentov nebolo rozhodnutých.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že podpora vojenskej akcie je vysoká najmä medzi mužmi celkovo (88 percent), konkrétne medzi mužmi vo veku nad 50 rokov (90 percent) a obyvateľmi malých miest (91 percent).

Títo podporovatelia sú najčastejšie nepravidelnými návštevníkmi kostola (93 percent), ktorí pozorne sledujú politické dianie a svoje politické názory označujú za pravicovo orientované (96 percent). Naposledy v posledných parlamentných voľbách volili prevažne Konfederáciu (94 percent) alebo stranu Právo a spravodlivosť (PiS) (88 percent).

Naopak, medzi odporcami použitia zbraní vojakmi na hraniciach dominujú voliči Novej ľavice (19 percent).

Krízu na hranici s Bieloruskom vyostrilo úmrtie vojaka Mateusza Siteka, ktorý podľahol bodným zraneniam spôsobeným počas nasadenia. Na hraniciach ho dobodal migrant, po niekoľkých dňoch podľahol zraneniam v oblasti hrudníka.

(rzeczpospolita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.