Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Novela zákona zakazuje zhromaždenia v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, ústavného či iného súdu, ako i od objektov, v ktorom „pravidelne rokuje“ parlament či vláda. Vyplýva to z návrhu súboru noviel, známych ako lex atentát.
Pribudli viaceré opatrenia. Napríklad, doživotnú rentu majú mať aj predsedovia vlády a parlamentu.
Viac sa dozviete v článku:
Izrael i Hamas sa dopustili vojnových zločinov, vyplýva z vyšetrovania OSN. Činov sa mali dopustiť v prvých fázach vojny v Pásme Gazy.
Zistenia trojčlennej komisie OSN sú založené na dvoch správach, ktoré sa zameriavajú na októbrový útok Hamasu, v dôsledku ktorého vojna vypukla, ako aj na následnú reakciu Izraela. Správy sledujú konflikt v Gaze do konca decembra.
Podľa nich sa obe strany konfliktu dopustili vojnových zločinov vrátane mučenia, vrážd, úmyselného zabíjania, bezočivosti voči osobnej dôstojnosti jednotlivcov a neľudského a krutého zaobchádzania.
Izrael tiež spáchal ďalšie vojnové zločiny vrátane používania hladu ako spôsobu vedenia vojny. Podľa komisie Izrael Gazanom nielenže neposkytol základné potreby, ako sú jedlo, voda, prístrešie a lieky, ale tiež bránil tomu, aby tieto nevyhnuté veci dodali iné strany. Niektoré z vojnových zločinov pritom zahŕňajú aj zločiny proti ľudskosti spáchané Izraelom.
Dôkazy zozbierané orgánmi, ktoré majú mandát OSN, sú pritom niekedy používané aj Medzinárodným trestným súdom pri stíhaní vojnových zločinov. Izrael s vyšetrovacou komisiu nespolupracoval a v stredu po zverejnení výsledkov vyšetrovania ju obvinil zo "systematickej diskriminácie namierenej proti Izraelu".
(tasr, reuters, afp)
Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil zavedenie štátnych rezidencií pre bývalých predsedov parlamentu a vlády, adekvátna ochrana a bezpečnosť sa „nebude meniť podľa výsledku volieb“.
„Zavádzame to aj pre predsedu Národnej rady SR a predsedu vlády, ktorí majú skončené aspoň dve úplné funkčné obdobia,“ povedal s vysvetlením, že na rozdiel od prezidenta, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy má právo na rezidenčnú ochranu a štátnu rentu, „dvojka“ a „trojka“ podľa ústavných funkcií sú vystavení väčšiemu ohrozeniu po dvoch volebných obdobiach.
Šéf parlamentu či vlády z pozície druhej a tretej najvyššej ústavnej funkcie tiež „nikdy nezídu z očí verejnosti“, preto majú podľa vlády právo túto možnosť požívať, dodal.
PREŠOV - Riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove bude naďalej Juraj Smatana. Stal sa víťazom výberového konania, ktoré na túto pozíciu vypísalo ešte ministerstvo zdravotníctva a pokračovalo pod gesciou ministerstva obrany, do pôsobnosti ktorého medzičasom nemocnica prešla.
Vo funkcii riaditeľa je Smatana potvrdený od 7. júna 2024. Funkciou riaditeľa bol poverený v decembri 2023. V tlačovej správe o tom informovala PR manažérka Martina Pavlíková.
Smatana povedal, že si váži dôveru, ktorú dostal od ministerky zdravotníctva, ako aj ministra obrany.
"Kľúčová pre nemocnicu je spolupráca s mojimi kolegami, bez ktorých by poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebolo možné. Na prvom mieste vždy boli aj budú naši pacienti, pre ktorých to všetko robíme. Nemocnica má pred sebou historickú výzvu na zásadné zmeny. Výstavba novej nemocnice, nové medicínske postupy, technológie, moderné oddelenia, vybavenie, to všetko znamená veľmi náročné obdobie, na jeho konci však bude obrovský prínos tak pre pacientov, ako aj zamestnancov," uviedol Smatana.
Smatana je absolventom Lekárskej fakulty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, má špecializačnú skúšku z úrazovej chirurgie. Absolvoval MBA štúdium manažmentu v zdravotníctve v Prahe, MPH štúdium na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva a momentálne realizuje doktorandské štúdium v odbore ekonómia a manažment.
V rokoch 2001 až 2020 pôsobil v prešovskej nemocnici ako lekár, neskôr ako zástupca primára oddelenia úrazovej chirurgie a napokon ako medicínsky riaditeľ. Tri roky bol medicínskym riaditeľom skupiny AGEL pre chirurgické odbory a od roku 2023 až do svojho poverenia byť riaditeľom prešovskej nemocnice pracoval v súkromnom zdravotníckom zariadení ako lekár.
Prešovská nemocnica je treťou najväčšou slovenskou nemocnicou. Zdravotnú starostlivosť poskytuje svojim pacientom už od roku 1935. Ročne je v nej hospitalizovaných takmer 39 000 pacientov, ambulantne ošetrených približne 570 000, zrealizuje sa tam takmer 18 500 operácií a v roku 2023 sa tam narodilo 2442 detí.
(tasr, mas)
Zákaz protestovania v rezidenčných častiach má šancu obmedziť niektoré typy rušivých momentov a radikalizácie na protestných zhromaždeniach, povedal vicepremiér Robert Kaliňák (Smer) v súvislosti s ustanoveniami známymi ako lex atentát.
„Nikto nejde demonštrovať preto, že by mal rozložený svoj rodinný život, ale preto, že vo svojej práci, ktorú vykonáva – bez ohľadu na to, či je to politik, aktivista, novinár, lekár či sudca – sa ide protestovať kvôli výsledkom jeho práce,“ vysvetlil minister obrany plánované obmedzenia v novele zákona o zhromažďovaní.
Avizoval tiež, že SIS získa právomoc zhromažďovať informácie v rámci ochrany života a zdravia chránených osôb. „Doteraz to robila Slovenská informačná služba len ad hoc, aj to po odovzdaní informácie Policajnému zboru,“ pripomenul Kaliňák.
Počet zúčastnených krajín na samite o mieri na Ukrajine klesol o pätnásť. Miesto pôvodného počtu 93 subjektov už je to len 78.
Správu priniesol Kyiv Independent s odvolaním sa na rozhlasovú stanicu Slobodná Európa a niekoľkých nemenovaných diplomatov EÚ. Mierový samit sa bude konať vo švajčiarskom Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom 15. až 16. júna.
Portál uviedol, že začiatkom júna 107 krajín a medzinárodných organizácií potvrdilo svoju účasť, zatiaľ čo Bern neskôr oznámil len 90 účastníkov. Jeden zo zdrojov nevylúčil, že zoznam krajín, ktoré sa zúčastnia na samite, sa môže opäť rozrásť. Zostáva nejasné, ktoré krajiny prehodnotili svoju účasť.
(sita)
Verejné obstarávanie na výstavbu obchvatu Šale sa 11. júna podarilo ukončiť. Informoval o tom minister dopravy Jozef Ráž.
Jedna z najväčších investičných akcií Slovenskej správy ciest si vyžiada náklady takmer 100 miliónov eur. Výstavba sa začne ešte v tomto roku, podľa zmluvy bude trvať tri roky.
Po prvom neúspešnom pokuse sa verejná súťaž na výstavbu obchvatu Šale opakovala, ani druhé kolo sa však nezaobišlo bez prieťahov. Po vyhlásení výsledkov jeden z neúspešných uchádzačov napadol výsledky.
Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil 29. mája novú informáciu o vyhodnotení ponúk, v ktorom uvádza ako víťaza skupinu Hochtief SK, Hochtief CZ a MBM-GROUP.
Obchvat je navrhnutý v dĺžke 11,8 kilometra so šírkou 11,5 metra a rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu. Na úseku má byť 13 mostov vrátane mosta cez Váh v dĺžke 705 metrov.
(tasr)
Možnosť veriteľa požadovať úhradu celej dlžnej sumy pri nesplácaní úveru má mať nové pravidlá. Tie majú zohľadňovať aj iné kritériá ako počet omeškaných splátok.
Vyplýva to z návrhu novely Občianskeho zákonníka z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý Národná rada SR posunula do druhého čítania.
Cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu so závermi Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v prípade, týkajúcom sa Slovenska, poukázal na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s normami EÚ. Ministerstvo preto navrhuje nové pravidlá pre uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru.
"Navrhovaná nová právna úprava upravuje možnosť dodávateľa požadovať úhradu celého plnenia, resp. celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú "omeškanú" výšku vo vzťahu k celkovej výške plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy," vysvetlil rezort.
Veriteľ by tak mohol v budúcnosti požadovať vrátenie celého plnenia, ak je jeho dlžník celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s troma splátkami. Omeškaná suma pritom musí byť najmenej 10 percent celkovej výšky plnenia pri zmluve dohodnutej najviac na tri roky, päť percent pri zmluve dohodnutej na viac ako tri roky, prípadne 2,5 percenta pri úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti na bývanie.
Navrhované znenie ponecháva na uvážení veriteľa, či a kedy si toto právo uplatní, avšak môže tak urobiť len počas obdobia, kedy sú splnené podmienky na tzv. zosplatnenie. Pred uplatnením tohto práva bude povinný vyzvať spotrebiteľa na vrátenie celej dlžnej sumy a určiť mu lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.
"Až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným," doplnil rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Navrhovaná novela, ktorej inšpiráciou je podľa Ministerstva Spravodlivosti nemecká právna úprava, zároveň nevylučuje inú úpravu zmluvných podmienok. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. novembra 2024.
(tasr)
Obchodná loď v Červenom mori bola zasiahnutá pri pobreží Jemenu, s veľkou pravdepodobnosťou ide o najnovší útok Iránom podporovaných jemenských húsíjskych povstalcov.
Britská organizácia pre námorný obchod uviedla, že loď zasiahlo malé plavidlo. Podľa bezpečnostnej firmy Ambrey bola zasiahnutá asi 68 námorných míľ juhozápadne od jemenského prístavného mesta Hudajda, ktoré ovládajú povstalci. Ambrey pritom uviedla, že plavidlo sa v čase incidentu zhodovalo s profilom cieľu húsíov.
Jemenskí povstalci podnikajú od vlaňajšieho novembra opakovane útoky na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Robia tak na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Británia a Spojené štáty v januári začali uskutočňovať voči húsíom odvetné útoky.
(tasr, afp, reuters)
Maďarsko nebude blokovať rozhodnutia NATO o poskytovaní podpory Ukrajine. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a maďarský premiér Viktor Orbán sa na tom v stredu dohodli v Budapešti.
Maďarsko však nedodá Kyjevu žiaden personál ani finančnú pomoc. "Maďarsko sa na tomto úsilí NATO nezúčastní a ja tento postoj akceptujem," povedal Stoltenberg novinárom po rokovaní s Orbánom. Dodal, že sa dohodli na podmienkach neúčasti - nešpecifikoval však, ako to bude fungovať.
Očakáva sa, že americký prezident Joe Biden a jeho partneri z NATO sa na samite vo Washingtone budúci mesiac dohodnú na novom systéme poskytovania predvídateľnejšej a dlhodobej pomoci Ukrajine v oblasti bezpečnosti a vojenského výcviku.
Severoatlantická aliancia prijíma všetky svoje rozhodnutia konsenzom, čo v podstate dáva ktorémukoľvek z 32 spojencov právo veta. Ostatných 31 krajín NATO s uvedeným plánom však podľa doterajších signálov súhlasí. Niektorí diplomati uviedli, že bude treba doladiť technické detaily.
Maďarský premiér čoraz viac podnecuje obavy z vojny medzi Západom a Ruskom, z ktorej obviňuje Brusel a NATO. Orbán však v stredu vyhlásil, že Maďarsko je lojálnym a oddaným členom NATO.
(tasr, afp, ap, reuters)
Do Progresívneho Slovenska vstupuje predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Spolu s predsedom strany Michalom Šimečkom to oznámili na tlačovej konferencii v Trnave.
Šimečka vyzdvihol, že Viskupič je skúsený politik a úspešný predseda TTSK. "Hovoria za neho výsledky, je kompatibilný s hodnotami a víziou PS. Spoločne s ním ešte lepšie porozumieme potrebám obyvateľov trnavskej župy, budeme s nimi v pravidelnom kontakte a dokážeme efektívne riešiť problémy, ktorým čelia," uviedol šéf hnutia.
Viskupič chce v PS reprezentovať samosprávny pilier, venovať sa regiónom či službám, ktoré poskytuje občanovi verejný sektor. "S PS som v mnohom našiel spoločný jazyk. Nič mi nehovoria populistické sľuby ani rozoštvávanie spoločnosti. Namiesto toho chcem riešiť témy, ktoré sú pre obyvateľov dôležité. Napríklad otázku reformy alebo modernizácie verejnej správy, ktorá stále nie je dokončená," povedal.
Šimečka pripomenul, že PS sa v rámci ukotvenia v regiónoch posilňuje o výrazné osobnosti z celého Slovenska, buduje regionálne kancelárie a chystá výjazdové zasadnutia poslaneckého klubu.
Jozef Viskupič už pred voľbami do Európskeho parlamentu podporil PS a lídra kandidátky Ľudovíta Ódora. Vtedy zdôraznil, že progresívci sú jediná opozičná strana, ktorá má šancu vyhrať. Vyzýval voličov, aby neriskovali prepadnutie hlasov.
„Ľudo Ódor je skvelý odborník a PS je jediná opozičná strana, ktorá má šancu vyhrať. Tieto voľby budú veľmi tesné, voliči koalície sú mobilizovaní a potrebný bude každý jeden hlas. V sobotu naozaj nemôžeme riskovať. Prosím, nevykašlite sa na to, a nenechajte svoj hlas prepadnúť,“ uviedol pred voľbami do EP Viskupič.
Viskupič vstúpil do politiky v roku 2010, keď sa spolu s Igorom Matovičom, Erikou Jurinovou a Martinom Feckom dostali do Národnej rady SR na kandidačnej listine SaS. Štvorica tvorila hnutie Obyčajní ľudia, z ktorého neskôr vzniklo hnutie OĽaNO, v súčasnosti premenované na hnutie Slovensko.
Viskupič bol zakladateľom OĽaNO. V parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidoval za koalíciu strán OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí. Predsedom kraja sa Viskupič prvýkrát stal po voľbách v roku 2017. Momentálne pôsobí vo funkcii druhé volebné obdobie. Je aj predsedom združenia samosprávnych krajov SK8.
(tasr)
Prezident Peter Pellegrini pri nominácii Filipa Kuffu využil postup, ktorý zákon ani ústava nepoznajú.
Marine Le Penová sa nebojí konfrontácie s Bruselom a zároveň sa snaží upokojiť francúzskych voličov pred turbulentnými…
Nemeckým zákonodarcom boli doručené falošné e-maily, v ktorých boli politici strany AfD obviňovaní z oslavovania Hitlera a…
Dobré správy od technologických gigantov nedokázali rozptýliť nedôveru voči CoreWeave.
BBC odmieta, že by vláda kontrolovala jej spravodajstvo.
Návrh Elona Muska darovať každému americkému dieťaťu jednu akciu SpaceX ho môže stáť miliardy dolárov. Chudobu tým neodstráni.
Európski výrobcovia áut oživujú kultové modely, aby si opäť získali zákazníkov.
Saudská Arábia si to svojou neprezieravosťou v Jemene pekne zavarila.
Vláda môže bankám zákonom stanoviť maximálne úrokové sadzby hypoték, obmedziť ich marže alebo časť úrokov dotovať zo štátneho…
Po tragédii v Staškove sa hľadajú príčiny násilia aj možnosti prevencie.
Úrady vo viacerých európskych krajinách v stredu preventívne vypli webové stránky po odhalení dvoch kritických zraniteľností…