Čína vyzýva EÚ, aby prehodnotila clá na čínske elektrické autá. Peking dúfa, že Európska únia nebude pokračovať v ceste "nesprávnym smerom", aby ochránila svoj automobilový priemysel pred konkurenciou. Uviedla to vo štvrtok štátna tlačová agentúra Sinchua.
Čína uviedla, že prijme opatrenia na ochranu svojich záujmov po tom, ako Európska komisia v stredu (12. 6.) oznámila, že od júla uvalí clá na dovoz elektrických áut z Číny. Podľa výpočtov agentúry Reuters, na základe údajov EÚ z roku 2023, to pre výrobcov automobilov predstavuje dodatočné náklady rádovo v miliardách eur.
Sinchua v komentári napísala, že vzhľadom na ekonomickú štruktúru a veľkosť Číny a EÚ by najlepším krokom bolo, keby spojili svoje sily v hlavných ekonomických a obchodných otázkach. "Pre EÚ by bolo nákladovo efektívnejšie využiť výhody Číny na rozvoj vlastného odvetvia elektromobilov," uviedla.
Krok EÚ prichádza necelý mesiac po tom, ako USA odhalili plány na štvornásobné zvýšenie ciel na čínske elektromobily na 100 percent.
Dnes bude na Slovensku oblačno až zamračené, neskôr popoludní v západnej polovici Slovenska postupne zmenšovanie oblačnosti. Na viacerých miestach, na západe len ojedinele, sa vyskytnú prehánky, dážď a výnimočne aj búrky. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Najvyššia denná teplota bude 17 až 22, v Žilinskom kraji, na Spiši, Šariši a na Horehroní 12 až 17 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 6 stupňov Celzia.
Fúkať bude prevažne slabý, na západe a zrána aj na juhovýchode územia severozápadný až severný vietor rýchlosťou 3 až 8 metrov za sekundu (10 až 30 km/h) a v nárazoch ojedinele okolo 13 metrov za sekundu (45 km/h).
Meteorológovia predpokladajú zrážky do 5, ojedinele 5 až 15 milimetrov.
Zmeny požadované v návrhu o prímerí v Pásme Gazy podľa Hamasu nie sú výrazné. Zahŕňajú však úplné stiahnutie izraelských jednotiek z palestínskej enklávy.
"Neexistujú žiadne výrazné zmeny a doplnenia, ktoré by podľa vedenia Hamasu odôvodňovali námietky," uviedol vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Palestínske hnutie ešte napríklad požaduje, aby sa vybral zoznam 100 Palestínčanov s dlhodobými trestami, ktorí by mali byť prepustení z izraelských väzníc, uviedol predstaviteľ Hamasu.
Plán na prímerie predložil 31. mája americký prezident Biden. Jeho text okrem prímeria zahŕňa aj prepustenie všetkých rukojemníkov a výrazné a udržateľné navýšenie prísunu humanitárnej pomoci do tejto enklávy.
Hamas a Palestínsky islamský džihád v utorok večer deklarovali svoju pripravenosť dosiahnuť dohodu o trvalom prímerí v Gaze, podľa nemenovaného izraelského predstaviteľa však Hamas odmietol americký plán, pričom zmenil všetky "hlavné a najvýznamnejšie parametre".
Moskovská burza od štvrtka prestáva obchodovať s dolármi a eurami. Pozastavenie obchodovania oznámila po novom kole amerických sankcií zameraných na ruské finančné inštitúcie, ktoré slúžia ako sprostredkovatelia obchodovania s dolármi na ruskom devízovom trhu.
Spoločnosti, banky a investori po novom tak nemôžu obchodovať s dolármi alebo eurami prostredníctvom centrálnej burzy. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.
Mnoho Rusov drží časť svojich úspor v jednej zo spomenutých mien ako záchrannú sieť pre prípad pádu ruského rubľa. Ruské finančné inštitúcie ubezpečujú, že ich peniaze sú v bezpečí.
Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine 286 miliónov eur, no nie na vojnu. Podporu oznámi na samite G7 britský premiér Rishi Sunak.
Peniaze majú byť použité na podporu okamžitých humanitárnych, energetických a stabilizačných potrieb a na položenie základov pre dlhodobú hospodársku a sociálnu obnovu a rekonštrukciu.
"Ak chceme ukončiť túto nezákonnú vojnu, musíme prejsť od 'tak dlho, ako to bude potrebné' k 'čokoľvek, čo bude potrebné'," uviedol Sunak.
Vláda zdôraznila, že toto financovanie je dôkazom "pokračujúcej medzinárodnej solidarity Spojeného kráľovstva s Ukrajinou a našej flexibility pri reagovaní na okamžité potreby, ktoré vznikli v dôsledku ruskej agresie".
Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho vo funkcii prezidenta SR povedie do Českej republiky. Konať sa bude 26. júna. Pellegrini to uviedol v rozhovore pre TASR.
V Česku sa Pellegrini stretne s prezidentom Petrom Pavlom. "Veľmi sa na návštevu teším, s pánom prezidentom sme si už telefonovali. Cítim, že to bude jedna príjemná, pozitívna návšteva na najvyššej úrovni," povedal.
Prvá zahraničná pracovná cesta zvoleného najvyššieho ústavného činiteľa SR zvyčajne vedie do Česka.
V Mexiku objavili ostatky niektorých obetí výbuchu v bani spred 18 rokov. Pod zemou vtedy uviazlo 63 baníkov.
Nešťastie sa odohralo 19. februára 2006 v uhoľnej bani Pasta de Conchos v mexickom štáte Coahuila, ktorý hraničí s americkým štátom Texas. V čase výbuchu plynu v bani pracovalo 73 osôb – osem ľudí prežilo s vážnymi popáleninami, telá ďalších dvoch ľudí sa podarilo vyniesť na povrch. Ide o jednu z najväčších banských tragédií v histórii krajiny.
Nález ostatkov v jednej z banských siení v stredu ohlásilo ministerstvo vnútra. V sieni, kde sa ostatky našli, v ten deň pracovalo 13 baníkov. Prokuratúra štátu Coahuila v spolupráci s ďalšími inštitúciami teraz začne ostatky skúmať, aby sa ich pokúsila zistiť totožnosť obetí a určiť príčinu ich smrti.
Úrady zatiaľ neuviedli, či banské nešťastie zapríčinil výbuch plynu. Mexické bane boli v čase tragédie vo svete známe tým, že ich prevádzkovatelia sa len veľmi nedostatočne starali o potrebné bezpečnostné vybavenie.
Prezidentka Zuzana Čaputová nevnímala voľby hlavy štátu ako referendum o vláde. Povedala to v rozhovore, ktorý v stredu odvysielal spravodajský kanál Českej televízie ČT24.
„Myslím si, že to je do veľkej miery, a dominantne, o osobe kandidáta a samozrejme o politickom kontexte, rétorike, naratívoch, ktoré ten-ktorý kandidát ponúka. Ale že by hlasovanie o Petrovi Pellegrinim bolo hlasovaním o celej vládnej koalícii, ja sa s touto interpretáciou stotožniť neviem," odpovedala odchádzajúca slovenská prezidentka na otázku ČT24.
Čaputová však dodala, že Ivan Korčok ako súper Pellegriniho v boji o post hlavy štátu, nemal v rámci kampane jednoduchú pozíciu, pretože logicky vláda poskytovala podporu kandidátovi, ktorý je z ich tábora.
„Nehovoriac o tom, že žiaľ v týchto voľbách sa opätovne vyskytovali naratívy, ktoré využívali ľudský strach z vojny a posielania vojakov na Ukrajinu," uviedla. „Toto sú faktory, ktoré sa v poslednom období stali súčasťou reality nielen na Slovensku, ale videli sme to napokon aj v českých prezidentských voľbách," dodala.
Skupina G7 sa dohodla na poskytnutí pôžičky Ukrajine krytej zmrazenými ruskými aktívami. Plán by použil úroky získané z aktív na pomoc ukrajinskému vojnovému úsiliu. Ide o 50 miliárd dolárov (približne 46 miliárd eur).
Nemenovaný francúzsky predstaviteľ potvrdil, že väčšina financií by prúdila na Ukrajinu v podobe pôžičky od americkej vlády, ktorú by kryli zisky zmrazených aktív v Európskej únii. Ďalší dvaja ľudia oboznámení so situáciou tiež potvrdili danú dohodu.
Na podrobnostiach dohody ešte stále pracujú, ale peniaze by sa do Kyjeva mohli dostať do konca roka.
Skupina G7, ktorá združuje najbohatšie ekonomiky sveta, hľadá spôsoby ako použiť viac ako 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív, z ktorých väčšina je mimo krajinu, na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Európski predstavitelia však odmietajú konfiškáciu majetku s odvolaním sa na obavy o právnu a finančnú stabilitu.
Nie, izolovaný amazonský kmeň nečelí závislosti na porne, píše New York Times. Americký denník sa článkom ohradil proti zavádzajúcim titulkom, ktorý zostrojil bulvárny časopis TMZ či New York Post, od ktorého správu prebrala aj Tlačová agentúra SR a Štandard.
"Členovia kmeňa Marubo nie sú závislí na pornografii. Nebol o tom náznak ani v lese a ani v článku denníka New York Times," píše Jack Nicas, autor pôvodného článku o dosahoch zavedenia internetu v Amazonskom pralese.
"Článok uvádza sťažnosť jedného z marubských vodcov, že niektorí neplnoletí Marubovia zdieľali pornografiu v skupinových rozhovoroch v aplikácii WhatsApp. Podľa neho to bolo obzvlášť znepokojujúce, pretože kultúra Marubo sa bráni dokonca aj bozkávaniu na verejnosti," vysvetľuje Nicas, podľa ktorého príbeh nafúkli stránky žijúce z reklamy.
"Ich obchodný model je z veľkej časti navrhnutý na základe prebaľovania správ iných spravodajských organizácií, často so senzačnými titulkami," dodal.
Talianskeho opozičného poslanca po bitke odviezli z parlamentu na vozíku. Leonardo Donno z populistickej strany Hnutie piatich hviezd (M5S) pri incidente spadol na zem.
Video z parlamentu zachytáva Donna pri pokuse odovzdať vlajku talianskemu ministrovi regionálneho rozvoja a autonómie Robertovi Calderolimu. Parlamentní zriadenci sa mu v tom snažili zabrániť, následne k Donnovi pristúpilo niekoľko vládnych poslancov a vypukla šarvátka.
Siamo arrivati alle violenze dai banchi della maggioranza Meloni. Hanno aggredito il nostro Leonardo Donno perché ha portato il tricolore al Ministro Calderoli, perché diciamo no alla secessione dell'Italia firmata Meloni, Salvini e Tajani. È uscito in barella dalla Camera dei… pic.twitter.com/4OkYB9gP8D
Predseda dolnej komory parlamentu prisľúbil prešetrenie incidentu. Bezprostredne nebolo jasné, či Donnov pád spôsobili údery päsťou a kopance. Neskôr pre televíznu stanicu La7 vyhlásil, že čaká na kontrolu v nemocnici. Pád podľa jeho slov bol príčinou pádu silný úder do hrudnej kosti, po ktorom nemohol dýchať.
Strana M5S incident na sociálnych sieťach odsúdila ako vážny a hanebný a žiadala prísne a okamžité opatrenia.
Parlament v tom čase rokoval o návrhu zákona o differencovanej autonómii, ktorý predložila pravicová strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej. Návrh v prípade schválenia prisúdi talianskym krajom viac autonómnych právomocí. Opozícia s návrhom nesúhlasí a kritizovala ho.
Regióny najmä na juhu Talianska sa obávajú toho, že štát by mohol na kraje presunúť zodpovednosť za dôležité oblastíi ako je školstvo či zdravotníctvo. Prišiel by tým síce o časť príjmov, no v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch by to znamenalo zníženie kvality života obyvateľov.
Arménsky premiér Nikola Pašinjan v stredu vyhlásil, že krajina opustí bezpečnostný blok pod vedením Ruska. Zároveň obvinil členov vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) zo spolčenia sa proti jeho krajine s Azerbajdžanom.
Arménsko už vo februári pozastavilo svoje členstvo v ODKB, čo premiér odôvodnil tým, že aliancia Arménsko sklamala. V marci Pašinjan uviedol, že jeho krajina opustí ODKB, ak sa bezpečnostný blok nezaviaže, že bude uspokojivo podporovať bezpečnosť Arménska.
"Odídeme. Rozhodneme sa, kedy vystúpime… Nebojte sa, nevrátime sa," povedal v stredu Pašinjan. ODKB uviedla, že čaká, kým Jerevan objasní svoj postoj.
Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa zhoršili vlani v septembri, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Baku po nej získalo kontrolu nad arménskou enklávou na svojom území, čo spôsobilo masový odchod arménskeho obyvateľstva.
Pašinjan odvtedy niekoľkokrát vyjadril rozčarovanie nad ODKB a Ruskom. Domnieval sa, že Arménsko sa už nemôže spoliehať na ruské bezpečnostné záruky.
Taktiež obvinil najmenej dvoch nemenovaných členov vojenskej aliancie zo zjavného spolčenia s Azerbajdžanom v súvislosti so 44-dňovou vojnou medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020. Niektorých ruských zamestnancov umiestnených v Arménsku požiadal, aby opustili krajinu.
"Ukázalo sa, že členovia aliancie si neplnia svoje zmluvné záväzky, ale že s Azerbajdžanom plánovali vojnu proti nám," citovala Pašinjana v stredu arménska tlačová agentúra Armenpress.
Ruské mierové jednotky nasadené v Arménsku sa v stredu úplne stiahli. Arménsky premiér v stredu tiež vyhlásil, že mierová dohoda s Azerbajdžanom je blízko k podpisu.
Pod vrchom Zugspitze, najvyššieho vrchu Nemecka, objavili telo mŕtveho lezca, informovala v stredu nemecká polícia.
Podľa polície objavila mŕtve telo 34-ročného muža v stredu popoludní trojica horolezcov. Privolaný lekár záchrannej služby konštatoval smrť.
Polícia predpokladá, že muž zahynul ešte v utorok. Smrteľné zranenia utrpel, keď spadol z veľkej výšky a ešte sa približne 100 metrov kĺzal dolu zasneženým svahom. Presné okolnosti jeho úmrtia však budú známe až po ukončení prebiehajúceho vyšetrovania.
Polícia a horská záchranná služba vydali varovanie pred pohybom vo vysokohorskom teréne z dôvodu veľkého množstva snehu a nízkych teplôt vo vyšších polohách.
Vo štvrtok 13. júna sa začínajú Bratislavské Hanusove dni. Pozrite sa, čo z programu zaujalo redaktorov Štandardu.
Od štvrtka 13. júna do pondelka 17. júna sa budú v záhrade Pálffyho paláca konať Bratislavské Hanusove dni. V programe tohto akademicko-kultúrneho festivalu sa tento rok nachádza takmer dvadsaťšesť podujatí a viac ako štyridsať rečníkov. Pozrite si, ktoré z nich zaujali redaktorov Štandardu.
Jaroslav Daniška, šéfredaktor
Teším sa na vystúpenie kardinála Duku. Dnes je častým javom, že veci sa akoby len tak dejú, rôzni funkcionári či politici sa pri tom vyskytujú. Pri kardinálovi je to inak. Silné osobnosti priťahujú a tvoria udalosti, kardinál Duka je toho vzorovým príkladom. Som rád, že práve on otvorí festival, srdečne všetkých pozývam.
Petr Drulák a Milan Krajniak sú zárukou tvrdej debaty. Petr je čitateľom Štandardu známy, Milan tiež. Mám nejaké tušenie, že v tejto debate nás čosi prekvapí. Oplatí sa prísť pozrieť.
Peter Števkov, zástupca šéfredaktora
Veľa si sľubujem od debaty o mediálnom priestore po atentáte, ktorej sa okrem šéfredaktora denníka Echo24 a riaditeľa vydavateľstva Petit Press Alexeja Fulmeka zúčastní aj zakladateľ a spolumajiteľ Štandardu Peter Núñez.
Potom som zvedavý na výmenu názorov medzi Petrom Drulákom a Milanom Krajniakom, ktorí budú hovoriť o vojne na Ukrajine. Očakávam, že kultivovaní účastníci oboch diskusií ukážu, ako sa o polarizujúcich témach dá hovoriť slušne a s rešpektom.
Dana Vitálošová
Panel Sex battle: Stretnutie dvoch svetov sľubuje nevídané zážitky. Extrémne „sex-pozitívny" podcast Sexuálna výchova sa stretne so svojím kresťanským náprotivkom s názvom Eros. V dnešnej presexualizovanej dobe, pred ktorou ľudia unikajú do asexuálnosti a celibátu, ide o prínosný počin.
Ďalšia diskusia, na ktorú sa chystám, sa volá Média po atentáte - paralelné svety?. Vydavateľ denníka Sme sa bude rozprávať s vydavateľom Štandardu. Už to by malo sľubovať nevšedný zážitok. No téma je ešte dôležitejšia, pretože médiá majú obrovský podiel na vytváraní spoločenskej atmosféry. Tá ešte nikdy nebola výbušnejšia než práve teraz.
V pondelok si zasa naordinujem panel „Čo povznáša ducha alebo akú kultúru má štát podporovať?". Kultúra a umenie vždy odrážajú dobu, v ktorej vznikajú. A naopak - vytvorené umenie a kultúrne produkty ovplyvňujú spoločnosť. Treba sa rozprávať o kultúrno-umeleckých trendoch aktivizmu, sexualizácie, aj apokalyptických tendenciách.
Eva Struhárňanská
Mimoriadne sa teším, že podujatie tento rok otvára také silné meno ako kardinál Duka, ktorý sa nebojí povedať svoju ostrú kritiku politikom a ani verejnosti.
Pred pár dňami uplynulo desať rokov od prijatia novely ústavy, ktorou sa do nej vložila definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Sobotňajšia prednáška princetonského profesora Roberta P. Georgea nám môže hlbšie ozrejmiť, prečo je to dobré a čomu sme sa touto legislatívnou zmenou vyhli.
Matej Gašparovič
Teším sa na predstavu vízie kresťana v novom svete od kardinála Duku a tiež budem zvedavý na „vojnový konflikt" medzi profesorom Drulákom a Milanom Krajniakom.
Polievkou pre dušu následne bude prednáška Roberta P. Georgea o tom, ako zachrániť demokraciu - minimálne v tom, že frázu o ohrození demokracie konečne nebudem počúvať od niekoho, ktorý ju chce zlikvidovať.
Od pána Georgea si rád vypočujem aj jeho rozprávanie o jeho osobnej Platónovej jaskyni. Zaujímavá bude určite aj prednáška pána Alfonsa Aguiló o inovatívnom kresťanskom vzdelávaní v nepriateľskej kultúre.
Michal Čop
Tuším, čo odporučia moji kolegovia, preto dávam do pozornosti štvrtkovú nočnú debatu medzi ešte stále novým prešovským biskupom Jonášom Maximom, ktorý prišiel na biskupský stolec priamo z kláštora na Ukrajine, a Timotejom Križkom, fotografom, ktorý aj v dnešnej dobe berie duchovno stále veľmi vážne.
Verím, že nesklame ani Philip-Neri Reese, dominikánsky filozof z Ríma, ktorý sa bude zaoberať najpálčivejšou otázkou kresťanov dnešnej doby, teda ako žiť a politicky pôsobiť v sekulárnom svete.
Odporúčam pondelkovú debatu o tom, akú kultúru by mal štát podporovať, ktorej by sme s trochou nadnesenosti mohli dať názov Michelko vs. zvyšok sveta. Uvidíme, či si pán poslanec dokáže uhájiť svoju koncepciu zásahov do Fondu na podporu umenia a RTVS.
Veľmi sa teším z toho, že festival Hanusove dni dokáže každoročne na Slovensko pritiahnuť rečníka svetového formátu. Preto si určite nenechám ujsť ani vystúpenia profesora Roberta Georgea, ktorý patrí k popredným americkým intelektuálom.
Vstupenky si môžete zakúpiť buď online, na stránke www.bhd.sk, alebo priamo na mieste v čase konania festivalu.
Ruská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií CO2. Vyplýva to zo spoločnej správy ukrajinského ministerstva životného prostredia a mimovládnych organizácií zverejnenej vo štvrtok.
Správa uvádza, že odhad zahŕňa už uvoľnené emisie spolu s emisiami, ktoré by vznikli pri náprave škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou od februára 2020.
Správa ako hlavné zdroje emisií CO2 uvádza "miliardy litrov paliva spotrebovaného vojenskou technikou, milióny hektárov polí a lesov spálených ohňom, stovky budov na spracovanie ropy a palív vyhodených do vzduchu a obrovské množstvá ocele a betónu spotrebované na opevnenie stoviek kilometrov frontových línií".
Štúdia ďalej uvádza, že odhadovaných 175 miliónov ton emisií sa rovná ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Zároveň je to rovnaké množstvo CO2, aké za rok vyprodukuje Holandsko.
Autori tiež vyčíslili finančnú hodnotu škôd napáchaných emisiami. Využili na to tzv. spoločenskú hodnotu uhlíka (Social Cost of Carbon – SCC). "Ruská federácia spôsobila počas 24 mesiacov bojov klimatické škody v hodnote viac než 32 miliárd amerických dolárov," dodáva štúdia.
Irán prepustil jedného zo zadržiavaných občanov Francúzska, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ide o Louisa Arnauda, ktorý bol zadržiavaný Iránom od roku 2022 a odsúdený na päť rokov väzenia.
"Louis Arnaud je voľný. Po dlhom väznení v Iráne dorazí zajtra do Francúzska," uviedol Macron prostredníctvom sociálnej siete X. Zároveň vyzdvihol zásluhy Ománu na sprostredkovaní jeho prepustenia.
Arnaud bol zadržaný v septembri 2022, keď cestoval po Iráne. Súd ho vlani v novembri poslal do väzenia na päť rokov za obvinenia v spojitosti s národnou bezpečnosťou. Väčšinu času strávil v teheránskom väzení Evin, kde iránske úrady väznia aj laureátku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíovú.
Bilaterálne vzťahy Francúzska a Iránu sa počas uplynulých niekoľkých mesiacov prudko zhoršili po tom, ako Irán zadržal štyroch francúzskych občanov. Paríž obvinenia vznesené štvorici odmietol ako vykonštruované a ich zadržiavanie označil za branie rukojemníkov štátom.
Ďalší traja občania Francúzska, učiteľka Cecile Kohlerová, jej partner Jacques Paris a muž označený ako Oliver, zostávajú naďalej vo väzení. Francúzsky prezident vyzval na ich okamžité prepustenie.
Propalestínski demonštranti v New Yorku zvandalizovali domy predstaviteľov múzea a OSN. "Toto nie je pokojný protest alebo sloboda prejavu. Toto je zločin a otvorený prejav antisemitizmu," napísal primátor.
Primátor mesta Eric Adams na sociálnych sieťach informoval, že polícia vyšetruje vandalov, ktorí poškodili dom riaditeľky Brooklynského múzea Anne Pasternakovej a členov jeho správnej rady. Zároveň v príspevku zdieľal zábery postriekanej tehlovej budovy a urážlivého transparentu zaveseného na dverách domu riaditeľky.
Vandali červenou farbou postriekali aj priečelie budov spájaných s nemeckým konzulátom, ako aj so stálou misiou Palestíny pri OSN. Pred budovami tiež rozhádzali letáky kritizujúce palestínske úrady a prezidenta.
Hovorca policajného zboru mesta New York sa k udalostiam vyjadrí po uzavretí vyšetrovania.
Streľba na severe štátu Illinois si vyžiadala štyroch zranených. K streľbe došlo pri policajnom zásahu neďaleko mesta Dixon.
Incident sa odohral v uzavretej štvrti Lost Lake približne 168 kilometrov západne od mesta Chicago. Jeden z vlastníkov domov volal na políciu, pretože do domu prenikla neznáma osoba, ktorá sa vyhrážala zabitím seba alebo iných ľudí.
Polícia po príchode na miesto oblasť uzavrela. Policajný vyjednávač sa pokúsil s útočníkom nadviazať telefonický kontakt, pokus však zlyhal. Prítomní policajti sa preto po približne troch hodinách rozhodli vtrhnúť do domu.
Počas zásahu utrpeli zranenia štyri osoby – traja príslušníci polície a podozrivá osoba. Polícia nezverejnila meno, vek, pohlavie ani žiadne ďalšie informácie o podozrivej osobe.
Tlačové oddelenie nemocnice v meste Dixon uviedlo, že boli prijaté tri zranené osoby, dve z nich boli po ošetrení prepustené domov. Podrobnosti o zranení tretej osoby nezverejnili. Podľa miestneho šerifa sú však všetci zranení v dobrom stave.
Arménsko opustí vojenskú alianciu vedenú Ruskom, vyhlásil tunajší premiér Nikola Pašinjan. Zároveň obvinil členov vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) zo spolčenia sa proti jeho krajine s Azerbajdžanom.
Arménsko už vo februári pozastavilo svoje členstvo v OZKB, čo premiér odôvodnil tým, že aliancia Arménsko sklamala. V marci Pašinjan uviedol, že jeho krajina opustí OZKB, ak sa bezpečnostný blok nezaviaže, že bude uspokojivo podporovať bezpečnosť Arménska.
"Odídeme. Rozhodneme sa, kedy vystúpime… Nebojte sa, nevrátime sa," povedal v stredu Pašinjan. OZKB uviedla, že čaká, kým Jerevan objasní svoj postoj.
Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa zhoršili vlani v septembri, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Baku po nej získalo kontrolu nad arménskou enklávou na svojom území, čo spôsobilo masový odchod arménskeho obyvateľstva.
Joe Biden a Volodymyr Zelenskyj podpíšu bilaterálnu bezpečnostnú dohodu v úvodný deň samitu skupiny G7 v Taliansku, oznámil poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Podobné dohody s Ukrajinou už uzavrelo 15 krajín. Sullivan neposkytol podrobnosti o obsahu dohody, zdôraznil však, že nebude obsahovať záväzok nasadenia amerických vojakov na obranu Ukrajiny.
Ako Sullivan naznačil, v dohode bude zakotvené, že vláda USA bude spolupracovať s Kongresom na hľadaní cesty k "udržateľnej" podpore pre Ukrajinu. Konkrétne sumy sa v dokumente podľa neho neuvádzajú.
Bilaterálnu bezpečnostnú dohodu s Kyjevom označil Sullivan za "most" k možnému členstvu Ukrajiny v NATO. Sullivan tiež uviedol, že dohoda nebude obsahovať žiadne záväzky na dodávku špecifických zbraňových systémov. Skôr stanoví "rámec" spolupráce medzi oboma krajinami.
Ruský prezident Vladimir Putin pricestuje do Severnej Kórey "už o niekoľko dní", povedal nemenovaný predstaviteľ úradu juhokórejského prezidenta počas štátnej návštevy v Kazachstane.
"Strategické rozhovory týkajúce sa diplomacie a bezpečnosti medzi Južnou Kóreou a Čínou sú naplánované v podobnom čase ako Putinova návšteva Severnej Kórey," povedal juhokórejský predstaviteľ.
"Vzhľadom na tieto okolnosti zabezpečíme, aby v otázke Severnej Kórey boli naši hlavní spojenci a strategickí partneri na strane Južnej Kórey," dodal.
Kremeľ už avizoval, že Putin prijal pozvanie na návštevu Pchjongjangu od severokórejského vodcu Kim Čong-una počas ich minuloročnej schôdzky na Ruskom Ďalekom východe. Bude to prvá Putinova návšteva Pchjongjangu za uplynulých 24 rokov.
Volodymyr Zelenskyj pricestoval na neohlásenú návštevu Saudskej Arábie, stretol sa s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Ukrajinský prezident sa snaží získať podporu pre mierový sumit vo Švajčiarsku, Rijád zatiaľ účasť nepotvrdil.
Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo na sociálnej sieti X fotografie zo stretnutia Zelenského a princa Muhammada, detaily tejto schôdzky však bezprostredne známe neboli.
Saudská Arábia je najväčším vývozcom ropy na svete. V tejto oblasti úzko spolupracuje s Ruskom a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rozvíja svoje vzťahy s Moskvou aj s Kyjevom. Zároveň sa stavia sa do pozície možného sprostredkovateľa v tejto vojne.
Rijád zohral v septembri 2022 nečakanú úlohu, keď sprostredkoval prepustenie zahraničných bojovníkov zadržaných na Ukrajine vrátane dvoch zo Spojených štátov a piatich z Británie.
Správy, že Rusko ponúka ukrajinské deti na adopciu, sú dôveryhodné, prehlásil Washington. Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan tento postup označil za "opovrhnutiahodný a otrasný".
Britský denník Financial Times v stredu napísal, že štyri deti, ktoré boli unesené z Ukrajiny do Ruska na začiatku vojenskej invázie, boli pravdepodobne ponúknuté na adopciu prostredníctvom webovej stránky napojenej na vládu v Moskve.
Rusko je dlhodobo obviňované, že počas invázie na Ukrajinu odvlieklo na ruské územie stovky detí. Za tieto nútené deportácie bol dokonca na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú aj ruského prezidenta Vladimira Putina vydaný zatykač Medzinárodným trestným súdom v Haagu.
Osud týchto detí je na Ukrajine veľmi citlivou záležitosťou: rodičia niektorých z nich zahynuli, zatiaľ čo ostatné deti boli od rodiny oddelené v dôsledku približujúcej sa frontovej línie. Niektoré deti boli chovancami detských domovov v oblastiach, ktoré okupovalo Rusko.
Deti unesené z Ukrajiny ponúkajú na adopciu ruské vládne stránky. Od začiatku invázie pred dvomi rokmi malo byť podľa Kyjeva odvlečených až 19-tisíc mladistvých. Tisíce z nich zostávajú nezvestné.
Nové zistenia o potenciálnych vojnových zločinoch Kremľa priniesol denník Financial Times. Pomocou viacerých metód sa redaktorom podarilo identifikovať na vládnych serveroch deti, pri ktorých absentovali informácie o ukrajinskom pôvode.
Vek unesených sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 15 rokov. Do Ruska sa dostali z južných a východných častí Ukrajiny, ktoré po začiatku invázie padli do rúk ruskej armády.
V marci minulého roka Medzinárodný trestný súd pristúpil k vydaniu zatykačov na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Lvovovú-Belovovú pre údajné vojnové zločiny páchané práve formou únosov detí.
Počet obetí ruského raketového útoku na mesto Kryvyj Rih stúpol na osem, incident po sebe zanechal viac než dve desiatky zranených a štyroch nezvestných, uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil videozáznam zachytávajúci miesto útoku v jeho rodnom meste, na ktorom bolo vidieť záchranárov prehľadávajúcich trosky a pátrajúcich po možných preživších.
Zelenskyj v príspevku na Telegrame vyzval spojencov Ukrajiny, aby jej zvýšili dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany. "Moderné systémy protivzdušnej obrany dokážu poskytnúť maximálnu ochranu ľuďom, našim mestám a našim pozíciám. A my ich potrebujeme čo najviac," napísal.
Severoatlantická aliancia sa pripravuje na prevzatie úlohy koordinátora dodávok zbraní pre Ukrajinu od Spojených štátov, oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Očakávam, že ministri (obrany členských krajín Aliancie) schvália plán, podľa ktorého bude NATO viesť koordináciu bezpečnostnej pomoci a výcviku pre Ukrajinu," uviedol Stoltenberg. Dvojdňové ministerské stretnutie v Bruseli sa začína vo štvrtok.
Spojenci budú zároveň diskutovať o prispôsobení svojich jadrových kapacít súčasnej bezpečnostnej situácii. Podľa Stoltenberga sa v posledných mesiacoch objavila nebezpečná rétorika aj manévre zahŕňajúce jadrové zbrane zo strany Ruska, zatiaľ čo Čína taktiež modernizuje svoje jadrové kapacity.
Francúzska pravicová strana Republikánov (LR) v stredu vylúčila svojho predsedu Erica Ciottiho zo svojich radov. Ciotti chcel v predčasných parlamentných voľbách uzavrieť pakt s vlastencami, za čo ho spolustraníci aj európski ľudovci ostro kritizovali.
Republikáni na sociálnej sieti X informovali, že politický výbor strany Ciottiho jednomyseľne vylúčil. Ten sa voči tomuto rozhodnutiu sám ohradil a napísal, že nemá žiadne právne dôsledky, a teda naďalej ostáva predsedom strany.
Spojenectvo medzi "lepenovským" pronárodným Národným združením (RN) a Republikánmi (RL) v utorok večer potvrdil vodca RN Jordan Bardella s tým, že s Ciottim o spolupráci rokovali a diskusie budú pokračovať.
Barddela dodal, že RN vo voľbách podporí "niekoľko desiatok" poslancov za LR, ktorí pôsobili v končiacom parlamente, či kandidátov tejto strany.
Predčasné voľby budú už onedlho
"Republikáni predstavia francúzskej verejnosti kandidátov prehľadne a nezávisle," povedala v stredu Annie Genevardová, poslankyňa za LR, ktorá sa podľa AFP ujme spoločného vedenia strany.
Proti Ciottiho rozhodnutiu sa postavilo viacero členov LR, ktorí spoluprácu s lepenovcami odsúdili a povedali, že s projektom spojenectva nemajú nič spoločné.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil rozpustenie parlamentu a predčasné parlamentné voľby na 30. júna a 7. júla krátko po zverejnení predbežných výsledkov eurovolieb v nedeľu večer. Víťazom vo Francúzsku sa totiž stalo pravicové RN Marine Le Penovej, ktoré výrazne porazilo Macronovu centristickú koalíciu.
Konzekvencie na európskej úrovni
Ministerka práce a bývalá poslankyňa za LR Catherine Vautrinová v reakcii na perspektívu paktu medzi RN a LR uviedla, že Ciotti "zabíja to, čo zostalo" zo strany Republikáni. Vyslovila súčasne podozrenie, že Ciotti sa rozhodol pre spoluprácu s krajnou pravicou, aby si udržal svoj volebný obvod.
Generálny tajomník Európskej ľudovej strany (EPP) Thanasis Bakolas v rozhovore pre Politico zdôraznil, že aliancia s Národným združením je "očividne nezlučiteľná" s EPP. Zároveň vyjadril pochybnosti, či Ciotti má za sebou podporu celej strany pri tvorbe takýchto rozhodnutí.
Hamas poprel predloženie nových návrhov k dohode o prímerí v Pásme Gazy, o ktorých informoval americký minister zahraničných vecí. Antony Blinken je podľa popredného predstaviteľa militantov Usámu Hamdána "súčasťou problému, nie riešenia".
"Potvrdili sme náš záväzok voči tomu, čo dostali sprostredkovatelia 5. mája, a nehovorili sme o žiadnych nových návrhoch," povedal Hamdán. Predstaviteľ palestínskeho hnutia zopakoval postoj Hamasu, že návrhy na prímerie odmieta Izrael.
Šéf americkej diplomacie v stredu v Katare povedal, že Hamas vo svojej odpovedi na najnovší plán prímeria v Pásme Gazy navrhol viacero zmien. Niektoré z nich označil Blinken za nevykonateľné. Nespresnil, o aké zmeny by mohlo ísť.
Americký prezident Joe Biden predstavil plán prímeria 31. mája ako ponuku Izraela voči Hamasu. Tento plán spoločne vypracovali USA a Izrael, avšak Biden s ním išiel na verejnosť bez súhlasu izraelskej vlády.
Lídri strany Alternatíva pre Nemecko spochybili legitimitu Volodymyra Zelenského. Prejav ukrajinského prezidenta v spolkovom sneme pravicoví politici odignorovali, pretože odmietajú "počúvať rečníka v maskáčoch".
Alice Weidelová a Tino Chrupalla v tejto súvislosti označili najvyššieho predstaviteľa Kyjeva za "prezidenta vojny a žobráka". Zároveň podotkli, že jeho mandát vypršal. Ukrajina však v čase stanného práva nemôže zorganizovať voľby Zelenského nástupcu.
Ukrajinský prezident pricestoval do Nemecka 11. júna, aby sa zúčastnil berlínskej konferencie o obnove Ukrajiny. Pri jeho výstupe pred zákonodarným zborom ho okrem poslancov AfD bojkotovali aj členovia Aliancie Sahry Wagenknechtovej.
Pri potopení lode na západe Konžskej demokratickej republiky zahynulo 86 ľudí, oznámil tamojší prezident Félix Tshisekedi. K nehode došlo v pondelok na rieke Kwa, približne 70 kilometrov od mesta Mushie v provincii Mai-Ndombe.
Rozhlasová stanica Rádio Okapi uviedla, že loď viezla 271 pasažierov do Kinshasy, keď sa jej pokazil motor, v dôsledku čoho narazila na breh a rozpadla sa. Na mieste zomrelo 86 cestujúcich, 185 osobám sa podarilo doplávať na breh.
Nehody lodí so smrteľnými následkami sú v KDR bežné, pretože plavidlá sú často zaťažené nad rámec svojej kapacity. V tejto rozľahlej stredoafrickej krajine je málo asfaltových ciest, takže na prepravu sa často využívajú rieky.
Nemecká polícia vyšetruje 16 osôb, ktoré skandovali pokrik "Sieg Heil" v záhradnej pivárni v bavorskej metropole Mníchov. K incidentu došlo v utorok večer po tom, čo 26-ročný muž ukázal gesto a skandoval heslo spojené "so zakázanými organizáciami".
Miestna televízna stanica Bayerischer Rundfunk s odvolaním sa na výpoveď očitého svedka uviedla, že skupina niekoľkokrát za sebou skandovala nacistický pokrik "Sieg Heil". Polícia ďalšie podrobnosti k vyšetrovaniu doposiaľ nezverejnila.
V Nemecku je použitie sloganov a symbolov spojených s protiústavnými zoskupeniami vrátane nacistickej strany nelegálne od čias druhej svetovej vojny. Krajinou v poslednom období otriaslo viacero rasovo motivovaných incidentov.
USA rozšírili sankčný zoznam o vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám. Moskovská burza prestala obchodovať v dolároch a eurách.
Americké veľvyslanectvo v Moldavsku medzičasom informovalo, že USA zaviedli sankcie aj na proruskú guvernérku moldavského regiónu Gaugazsko Jevgeniju Guculovú za prepojenia na oligarchu na úteku Ilana Šora.
Sankcie sa zamerali na spoločnosti a jednotlivcov tretích strán vrátane desiatok dodávateľov elektroniky i polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike aj Karibiku.
Americké ministerstvo navyše oznámilo upravenie už uvalených sankcií na dve ruské banky - VTB a Sberbank -, aby zahŕňali ich pobočky a dcérske spoločnosti v ďalších štátoch vrátane Číny, Indie a Kirgizska.
Dmitrij Medvedev uverejnil video s mapou, na ktorej je Ukrajina súčasťou Ruskej federácie. Bývalý šéf Kremľa publikoval príspevok na sociálnej sieti Telegram pri príležitosti Dňa Ruska.
Na uverejnenom videu sa do ruskej trikolóry zaodieva postupne celé oficiálne územie Ruska, pričom ku koncu pohlcuje Ukrajinu. Politik prekvapivo opomenul Gruzínsko či separatistické regióny podporované Moskvou.
Súčasný podpredseda ruskej bezpečnostnej rady na internete často zverejňuje grafické vyobrazenie myšlienok, ktoré majú spravidla charakter propagandy, v niektorých prípadoch až imperialistickej utópie. O vojne na Ukrajine šíri dlhodobo radikálne idey.
Medvedev napríklad pred časom publikoval mapu Ukrajiny, ktorá počítala s rozdelením suverénneho štátu zasiahnutého inváziou zo strany Moskvy medzi Rusko, Rumunsko a Poľsko. Pri inej príležitosti nazval Kazachstan a Gruzínsko umelými štátmi.
Zaniknutý inštitút práva na opravu by mohlo nahradiť právo na vyjadrenie. Novelu zákona o vydavateľoch a médiách z dielne Slovenskej národnej strany posunuli poslanci do druhého čítania.
Pribudnúť by mohli aj nové povinnosti pre prevádzkovateľov spravodajských portálov v súvislosti s diskutérmi. Novela má podľa predkladateľov posilniť ochranu osobnostných práv a zvýšiť transparentnosť médií.
"Právo na opravu umožňuje fyzickým a právnickým osobám žiadať o uverejnenie opravy nepravdivých alebo neúplných skutkových tvrdení, ktoré zasahujú do ich cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti," ozrejmila strana.
Podľa návrhu by bolo možné požiadať o opravu do ôsmich dní od uverejnenia tvrdenia. Žiadosť by musela obsahovať návrh znenia opravy, identifikáciu vydania, popis skutkového tvrdenia a uvedenie pravdivého tvrdenia. Oprava by musela byť uverejnená do troch dní od doručenia žiadosti alebo v inej primeranej lehote, ktorá by nesmela presiahnuť 60 dní.
V kauze Dominika Feriho ústavný súd vrátil na prešetrenie prípad jednej z piatich žien, ktoré boli políciou pôvodne odložené. Všetky následne podali sťažnosť. Český exposlanec medzitým nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody.
Dotknutá žena tvrdí, že mala s Ferim pohlavný styk vo veku 17 rokov. Exposlanec si mal počas tohto aktu bez jej povolenia zložiť prezervatív.
Český ústavný súd v reakcii na podanú sťažnosť zrušil uznesenie polície a štátneho zastupiteľstva pre porušenie práva na sťažovateľky na dôstojnosť a spravodlivý proces. Ostatným štyrom sťažnostiam nevyhovel.
Tribunál sa nestotožnil s pôvodným záverom polície, ktorá konštatovala, že odstránením prezervatívu bez súhlasu ženy nedošlo k trestnému činu a po rozhodnutí súdu túto okolnosť budú musieť orgány činné v trestnom konaní vyhodnotiť nanovo.
Mierová zmluva s Azerbajdžanom sa blíži k podpisu, uviedol arménsky premiér Nikola Pašinjan. Spresnil však, že jeho krajina však nebude akceptovať požiadavky Baku, aby zmenila svoju ústavu.
Text navrhovanej zmluvy je podľa Pašinjana "celkom zrelý" a k jej podpisu môže dôjsť po "úpravách", informoval arménsky spravodajský portál CilivNet.
Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev opakovane požadoval, aby Arménsko pred uzavretím mierovej dohody zmenilo svoju ústavu a odstránilo tak z nej nepriamy odkaz na nezávislosť Karabachu.
Pašinjan v stredu povedal, že naliehanie na ústavné zmeny a doplnenia predstavuje pokus o "marenie" mierového procesu. Vyhliadky na dohodu však podľa neho zostávajú dobré.
