Členské štáty NATO plánujú podniknúť „ráznejšie kroky“ voči ruským špiónom, vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Má ísť o reakciu na „nepriateľské kroky“ Moskvy.
„Pozorujeme viacero prípadov sabotáže, podpaľačských pokusov, kybernetických útokov a dezinformácií,“ povedal. Ministri obrany NATO sa na svojom zasadnutí v Bruseli budú venovať aj týmto nepriateľským aktivitám Ruska, avizoval.
Rokovať budú podľa Stoltenberga o možnostiach, ako na tieto kroky reagovať – vrátane ochrany dôležitej námornej a kybernetickej infraštruktúry a prísnejších opatreniach voči príslušníkom ruských spravodajských služieb.
Ministri sa majú venovať aj podpore Ukrajiny. „Cieľom postupu NATO je obmedziť medzery a zdržania v podpore Ukrajiny,“ uviedol.
Dodal, že na poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine je potrebná dohoda naprieč celou Severoatlantickou alianciou. Členské štáty podľa neho takisto ešte musia dosiahnuť dohodu o dlhodobom prísľube o finančnej pomoci pre Ukrajinu.
Riadne fungovanie schengenu, posilnenie ochrany vonkajších hraníc a efektívne návraty migrantov sú priority, ktoré Slovenská republika dlhodobo presadzuje na európskej úrovni. Na rokovaní Rady ministrov pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu to zdôraznil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Podľa neho sme otvorení aj inovatívnym prístupom vrátane možnosti využívať extrateritoriálne centrá na spracovanie žiadostí o azyl mimo EÚ. Na dobré fungovanie schengenského priestoru má dôležitý vplyv vízová politika, pričom je podľa ministra vnútra nevyhnutné vytvárať tlak na tretie krajiny, aby si tú svoju zosúladili s vízovou politikou členských štátov.
Opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo podľa neho zostať iba krajným riešením. Šutaj Eštok zároveň partnerov informoval o súčasnej situácii z pohľadu sekundárnej tranzitnej migrácie na území SR, ktorá medziročne klesla.
V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Zároveň dúfa, že k dosiahnutiu dohody o vytvorení fondu pre Ukrajinu dôjde počas stretnutia G7 vo Fasane v regióne Apúlia v južnom Taliansku.
Poradca spomenul aj vojnu v Pásme Gazy. Izrael podľa neho stojí za návrhom na prímerie v osemmesačnej vojne v palestínskej enkláve, pričom cieľom je odstrániť rozpory s palestínskym hnutím Hamas a čoskoro dosiahnuť dohodu.
V rozhovore s novinármi pred stretnutím lídrov G7 Sullivan vyhlásil, že svet by mal nabádať palestínske hnutie na prijatie návrhu o prímerí, ktoré predstavil koncom mája americký prezident Joe Biden.
Sullivan dodal, že lídri skupiny G7 sú v dôležitých otázkach jednotnejší než kedykoľvek predtým.
Vo štvrtok sa začína 50. samit hláv štátov a vlád skupiny G7. Zúčastní sa na ňom aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Témami pracovných rokovaní prvého dňa budú Afrika, klimatická zmena, Blízky východ a Ukrajina.
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil policajta z trestného činu ublíženia na zdraví v súbehu s výtržníctvom. Policajt podľa vyšetrovateľa cez víkend v nočných hodinách bezdôvodne napadol v bare dvoch ľudí.
Mal ich udierať päsťami do tváre, čím jednému mal spôsobiť zlomeninu hornej čeľuste a druhému ľahšie poranenia tváre. Príslušníci Pohotovostného policajného útvaru Žilina obmedzili policajta na osobnej slobode, pretože je držiteľom zbrane.
Úrad inšpekčnej služby pracuje s informáciami, že sa mal podobného konania dopustiť aj v minulosti. Výška možného trestu sa bude odvíjať od ďalšieho dokazovania a aj od záverov znaleckého skúmania. Stíhaný je na slobode.
Jaroslav Naď poukázal na dokumenty, ktoré vraj dokazujú, že darovanie migov Ukrajine bolo v poriadku. Reagoval na súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý chce v tejto veci podať trestné oznámenie.
„Aj pravá ruka Blanára napísala, že klamete,“ odkázal Kaliňákovi. Odvolal sa pritom na listy ministerstva zahraničia, ktoré rovnako odobrili postup Hegerovej vlády. Tie podľa neho podpísala úradníčka Miroslava Vozáryová, ktorá je dnes na tomto ministerstve generálnou tajomníčkou služobného úradu.
Naďa podporil i vtedajší premiér Eduard Heger, podľa ktorého chce Smer svojimi podnetmi len uspokojiť voličov. „Rozhodnutie o darovaní migov by sme urobili kedykoľvek znovu,“ povedal na tlačovom brífingu.
Podľa rezortu obrany právna analýza, ktorá by umožňovala darovanie stíhačiek aj dočasnou vládou, neexistuje. „Po nástupe na ministerstvo som dal urobiť audit v odborných zložkách. Snažil som sa zistiť a dopátrať sa k informáciám, či niekto na takejto právnej analýze pracoval a či vôbec existuje. Nič také sa nenašlo,“ uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer).
Sprístupnenie analýzy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadal aj ombudsman Róbert Dobrovodský . „Ministerstvo mi nedávno oznámilo, že sa snažilo vyhovieť navrhnutému opatreniu a analýzu nájsť. Skonštatovalo však, že ministerstvo a ani jedna z jeho organizačných zložiek danou analýzou nedisponujú. Rovnako uviedlo, že analýza nie je ani zachytená v jeho databázach v žiadnej podobe,“ priblížil v pondelok obmdusman.
Naď sa pýtal verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, či ho ministerstvo obrany oklamalo alebo sú úradníci ministerstva obrany neschopní a nevedia dokument nájsť.
Biden je dobromyseľný starší muž so slabou pamäťou. Republikáni opäť vytiahli správu z vyšetrovania amerického prezidenta. Ten bol ešte pred vstupom do úradu vypočúvaný v súvislosti s nakladaním s tajnými dokumentami. Vyšetrovateľ ho vtedy odporučil nežalovať s odôvodnením, že je to starý pán so slabou pamäťou. Kauza má teraz možnú dohru.
Snemovňa reprezentantov odsúhlasila „uvrhnutie do nemilosti“ ministra spravodlivosti Merricka Garlanda. Ten predtým odmietol zverejniť audiozáznamy z vypočúvania špeciálneho vyšetrovania Roberta Hura, ktoré poukazujú na zhoršujúci sa mentálny stav prezidenta USA.
Hurova správa z februára sa týka nakladania s tajnými dokumentmi, keď bol Joe Biden viceprezidentom Baracka Obamu. Okrem toho, že nemal právomoc vynášať citlivé spisy z Bieleho domu (tú má len prezident), nechával ich na nezabezpečených miestach – v garáži svojho domu, v bratovej firme či v letnej rezidencii vo Wilmingtone.
Hur však odporučil nežalovať Bidena, pretože konštatoval, že je starý pán so slabou pamäťou. „Pán Biden by sa porote pravdepodobne predstavil ako sympatický, dobromyseľný starší muž so slabou pamäťou, ako to urobil počas nášho rozhovoru s ním,“ uvádza sa v Hurovej správe.
To zdvihlo vlnu kritiky republikánov, ktorí sa pýtajú, ako môže viesť krajinu človek, ktorý nie je dostatočne svojprávny, aby sa postavil pred súd.
Republikánski kongresmani na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadali rezort spravodlivosti, aby sprístupnil pôvodné audionahrávky, z ktorých následne Hur vypracoval správu. Minister Garland odmietol.
Na stredajšom zasadnutí tak okrem jedného všetci republikáni hlasovali za obvinenie z pohŕdania Kongresom. To teraz paradoxne putuje práve na ministerstvo spravodlivosti, rozhodnutie je tak sčasti symbolické.
Na druhej strane za „vzdor voči predvolaniu“ putuje do väzenia bývalý poradca Donalda Trumpa Steve Bannon, ktorý má nastúpiť do výkonu trestu 1. júla.
Kým bude v Bielorusku pri moci Alexandr Lukašenko, žiadny arménsky činiteľ tento štát nenavštívi, vyhlásil arménsky premiér Nikol Pašinjan. Reflektoval tak stredajšie rozhodnutie o vystúpení z Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).
Minsk mal totiž podľa Pašinjana spolu s ďalšími členmi OZKB – vrátane Moskvy – plánovať vojnu proti Arménsku.
Arménsky premiér je ochotný zvážiť svoj postoj o odchode z aliancie v prípade, ak sa Bielorusko Arménsku ospravedlní alebo zo zoskupenia samo vystúpi, uviedla jeho kancelária.
Francúz zadržiavaný v Iráne sa vrátil do Paríža. Louis Arnaud bol aztknutý v Iráne v septembri 2022, vlani ho odsúdili na päť rokov väzenia za porušovanie národnej bezpečnosti.
Na záberoch odvysielaných televíziou bolo vidieť, ako sa po vystúpení z malého lietadla na letisku Le Bourget pri Paríži viditeľne unavený, ale usmiaty Arnaud objal so svojimi rodičmi. Na letisku ho čakal aj minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné.
O prepustení francúzskeho občana informoval ešte v stredu na sociálnych sieťach aj prezident Emmanuel Macron. Ten vyzdvihol zásluhy Ománu na sprostredkovaní jeho prepustenia.
Arnauda zadržali v roku 2022, keď cestoval po Iráne. Súd ho vlani v novembri poslal do väzenia za obvinenia v spojitosti s národnou bezpečnosťou. Údajne sa totiž zúčastnil na demonštrácii súvisiacej so smrťou Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní iránskou mravnostnou políciou.
Väčšinu času strávil Arnaud v teheránskom väzení Evín, kde iránske úrady väznia aj laureátku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíovú.
Rusko v rámci druhej etapy testov taktických jadrových zbraní uskutočnilo elektronické odpaly rakiet, uviedlo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.
Personál vojenskej raketovej jednotky v Petrohrade elektronicky odpálil strely v rámci plnenia bojových úloh. Obrazové záznamy sprostredkované ministerstvom zachytávajú ruských námorníkov, ako zameriavajú modelové ciele a následne odpočítavajú štart striel.
Ruský rezort obrany v utorok oznámil, že ruskí a bieloruskí vojaci spustili druhú fázu taktických jadrových cvičení v Rusku. Cieľom manévrov je uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Ruska a Bieloruska, uviedol ruský rezort obrany.
Ruský prezident Vladimir Putin tieto cvičenia nariadil, pretože Rusko sa podľa svojich vyjadrení obáva hrozieb zo strany Západu, píše Reuters. Niektorí západní predstavitelia uviedli, že Ukrajine povolia útočiť hlbšie na ruské územie.
Rusi by mohli zmeniť jadrovú doktrínu
Rusko nedávno opatrne skonštatovalo, že by mohlo v reakcii na kroky Západu prepísať svoju jadrovú doktrínu. V utorok to naznačil námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorého slová citovala tlačová agentúra TASS.
„Môžem povedať len toľko, že situácia smeruje k ďalšiemu zhoršovaniu a výzvy, ktoré sa množia v dôsledku neprijateľných a eskalačných akcií Spojených štátov a ich spojencov v NATO, nepochybne vyvolávajú pred nami celú otázku, ako základné dokumenty v oblasti jadrového odstrašovania možno viac zosúladiť s aktuálnymi potrebami,“ odpovedal diplomat na otázku, aké body by mohli ovplyvniť prípadné zmeny základov štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania.
Sergej Riabkov. Foto: Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku/ Посольство России в Словакии/FB
Zmenu v ruskej jadrovej doktríne minulý týždeň v piatok už naznačil aj ruský prezident Vladimir Putin. „Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní,“ povedal Putin.
Pripomeňme, že ruská jadrová doktrína pripúšťa len dva možné hraničné prípady použitia jadrových zbraní. Prvým prípadom je odvetný jadrový úder na prvý úder jadrovými zbraňami nepriateľa, druhým je ten, keď „je samotná existencia Ruska ako štátu ohrozená aj v prípade použitia konvenčných zbraní“.
O čom je ruská jadrová doktrína
Šéf Kremľa tiež nedávno skonštatoval, že použitie jadrových zbraní na vyriešenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné. „Ich použitie je možné vo výnimočnom prípade – v prípade hrozby pre suverenitu a územnú celistvosť krajiny. Nemyslím si, že takáto vec nastane. Nie je to potrebné,“ povedal Putin na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade.
Štandard koncom minulého mesiaca informoval, že ruská vláda začína riešiť mobilné atómové kryty na ochranu civilného obyvateľstva. Vyplynulo to z návrhu uznesenia vlády, ktorý preskúmala tamojšia tlačová agentúra RIA Novosti. Vo vysvetlivke k dokumentu sa uvádza, že existujúce štruktúry civilnej obrany momentálne nestačia na to, aby poskytli útočisko celej populácii.
Mobilný atómový kryt KUB-M. Foto: Celoruský výskumný ústav pre civilnú obranu a núdzové situácie
Súd zamietol sťažnosť muža, ktorý chcel súťažne plávať so ženami. Usporiadatelia rozhodnutie vítajú. Organizácia World Aquatics (WA) totiž v roku 2022 odhlasovala, že „transrodové ženy“ nemôžu súťažiť v elitných ženských pretekoch, ak prešli akoukoľvek časťou procesu mužskej puberty.
Dvadsaťpäťročný muž, ktorý sa identifikuje ako žena pod menom Lia Thomasová, sa v marci 2022 stal prvým transrodovým športovcom, ktorý získal najvyšší americký národný vysokoškolský titul. Rozhodnutie WA z roku 2022 sa pokúsil zvrátiť na Športovom arbitrážnom súde (CAS), pričom tvrdil, že pravidlá sú diskriminačné.
V 24-stranovom verdikte CAS uviedol, že Thomas "nebol oprávnený zaoberať sa oprávnenosťou súťažiť v súťažiach WA". Zdôvodnil to tým, že Thomas nebol členom amerického národného športového zväzu US Swimming, a preto nebol "dostatočne dotknutý" pravidlami, aby ich mohol napadnúť.
WA rozhodnutie pochválila a uviedla, že ide o "významný krok vpred v našom úsilí o ochranu ženského športu". "Svetový vodný šport je odhodlaný podporovať prostredie, ktoré podporuje spravodlivosť, rešpekt a rovnaké príležitosti pre športovcov všetkých pohlaví, a tento záväzok opätovne potvrdzujeme," uvádza WA vo vyhlásení.
Marián Magát obžalovaný z extrémizmu zostáva vo väzbe. Najvyšší súd SR zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý ho ponechal vo väzbe.
Samosudca ŠTS v januári ho uznal za vinného zo spáchania 43 skutkov, ktoré sa týkali najmä extrémistických trestných činov, pričom dostal šesťročný trest väzenia. Najvyšší súd však tento rozsudok neskôr zrušil a prípad vrátil naspäť na ŠTS.
Trestných činov sa mal Magát podľa obžaloby dopustiť v rokoch 2017 až 2021. Zadržali ho v januári 2022. Momentálne je v tzv. preventívnej väzbe, nakoľko je obava, že by v páchaní trestnej činnosti pokračoval.
Poslanci Národnej rady začali tretí rokovací deň novelou zákona o azyle, ktorá prináša najmä zmeny vo vyplácaní príspevku za ubytovanie odídencov. Venujú sa jej v zrýchlenom režime.
Plénum by sa malo podľa zverejneného programu venovať dopoludnia aj novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach či zmenám v kompetenčnom zákone. Popoludní čaká zákonodarcov i tradičná štvrtková Hodina otázok.
Rusko v rámci druhej etapy testov taktických jadrových zbraní uskutočnilo elektronické odpaly rakiet, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Personál vojenskej raketovej jednotky v Petrohrade elektronicky odpálil strely v rámci plnenia bojových úloh.
Obrazové záznamy sprostredkované ministerstvom zachytávajú ruských námorníkov, ako zameriavajú modelové ciele a následne odpočítavajú štart striel.
BRATISLAVA – Mesto Bratislava zatiaľ neuvažuje o redukcii jazdných pruhov na Šancovej ulici. Došlo by tým k zníženiu priepustnosti bez vhodnej alternatívy, tvorbe dopravných zápch aj zvýšenej produkcii exhalátov.
Uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla v reakcii na petíciu Dajme Šancovej šancu na život. Jednou z požiadaviek je zníženie počtu jazdných pruhov individuálnej automobilovej dopravy na jeden v oboch smeroch.
„Bez alternatívy, ako napríklad Severná tangenta, alebo sčasti aj vonkajší polokruh, mesto nemôže na Šancovej pristúpiť k obmedzeniu dopravy," skonštatoval Bubla.
Pripomenul, že Šancová ulica je súčasťou vnútorného a stredného mestského okruhu, po ktorom vedie tranzitná trasa spájajúca mestské časti Nové Mesto a Ružinov s miestnou časťou Kramáre a s Lamačom. Pre túto spojnicu však nateraz neexistuje adekvátna alternatíva v tejto časti mesta.
V súčasnosti tak magistrát neuvažuje ani o vyznačení vyhradeného jazdného pruhu pre verejnú hromadnú dopravu smerom na Pražskú ulicu. Kapacita jedného jazdného pruhu pre autá by nebola dostatočná na zvládnutie intenzity dopravy na tejto tranzitnej spojnici.
„V každom prípade vyhodnocujeme dopravné dáta. Následne, na základe analýz, vieme pristúpiť k návrhom možných riešení, ktoré dopravu na tejto ceste môžu zlepšiť," poznamenal Bubla s tým, že nateraz nie je ešte rozhodnuté, aké vylepšenia a kedy by sa tam mohli realizovať.
Čo sa týka čiastočných opatrení prispievajúcich k zníženiu hlučnosti, na ktorú sa niektorí obyvatelia sťažujú, plánovaná je napríklad výmena sietí Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj Slovenského plynárenského priemyslu.
V nadväznosti na čo má prísť aj k výmene povrchu vozovky v úseku Račianske mýto - Trnavské mýto v oboch smeroch, pričom má byť položený nízkohlučný asfaltový koberec.
„K zníženiu hluku prispieva aj výsadba zelene v danom úseku," pripomenul Bubla. Postupne sa podľa neho obnovuje stromoradie, priamo na Šancovej ulici bolo za posledné tri roky vysadených 13 nových stromov. V obnove stromoradia plánuje hlavné mesto pokračovať aj v budúcich rokoch.
Okrem zníženia počtu jazdných pruhov, zavedenia bus pruhov v obidvoch smeroch či vytvorenia čo najbezpečnejšej cyklistickej infraštruktúry, teda fyzicky oddelených cyklotrás, pripadne zdieľaných cyklo a bus pruhov, požadujú petičiari napríklad aj nové priechody pre chodcov.
Hlavné mesto podľa hovorcu pristúpilo k spracovaniu zadania pre vybudovanie svetelne riadeného miesta na prechádzanie pre peších v križovatke Šancová - Ľadová - Beskydská. Realizáciu predbežne odhaduje na rok 2025.
Nútene je vysídlených až 1,5 percenta svetovej populácie. Počet vysídlených ľudí pritom rastie každý rok už 12 rokov po sebe. Vyplýva to zo správy Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktorá bola zverejnená vo štvrtok.
Doposiaľ najviac ľudí je na celom svete nútene vysídlených zo svojich domov v dôsledku konfliktov, násilia, prenasledovania či porušovania ľudských práv. Najväčší počet ľudí je vysídlených vnútorne v rámci svojej krajiny. Veľká časť ľudí, ktorí sú vysídlení mimo krajiny svojho pôvodu, dúfa v rýchly návrat do svojej vlasti.
"Za týmto rastúcimi číslami je nespočetné množstvo ľudských tragédií. Toto trápenie musí povzbudiť medzinárodne spoločenstvo, aby rýchlo konalo s cieľom riešiť základné príčiny núteného vysídľovania," uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Kľúčovým faktorom pri náraste celosvetového počtu vysídlených ľudí je konflikt v Sudáne, kde bolo na konci roku 2023 vyhnaných z domovov 10,8 milióna ľudí. Najväčšia kríza s vysídlenými ľuďmi pritom pretrváva v Sýrii, kde bolo nútených opustiť svoje domovy až 13,8 milióna ľudí.
Zvolenskí kriminalisti objasnili februárovú „lúpež“. Pôvodne okradnutý sa pod ťarchou dôkazov nakoniec priznal, že si to vymyslel, aby získal peniaze od poisťovne.
Ako informuje banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti, 40-ročný muž zo Zvolena vtedy na polícii oznámil, že ho vo večerných hodinách prepadli dvaja muži a násilím mu ukradli mobil a notebook. Teraz však čelí obvineniu z krivej výpovede a namiesto ľahko získaných peňazí mu hrozí až päťročný pobyt vo väzení.
„Informácií bolo málo, poškodený nevedel presnejšie opísať páchateľov, no čo bolo ešte zvláštnejšie, ani veci, ktoré mu mali pri prepade ukradnúť. Policajti podrobne prezreli údajne miesto činu no nenašli žiadnu stopu,“ popísala polícia s tým, že trvalo niekoľko dní, kým sa muž pod ťarchou dôkazov priznal, že celá lúpež bola výmysel.
„Keď totiž muž videl, že už nemá zmysel ďalej si vymýšľať, ku všetkému sa priznal. V minulosti mu naozaj ukradli v práci mobil a keďže ho mal poistený, dostal zaň peniaze. Pomyslel si, že by to mohla byť jednoduchá forma zárobku a vymyslel si lúpež v očakávaní, že opäť získa nejaké financie,“ dodala polícia.
V okrese Košice-okolie na toku Hornád hrozí prívalová povodeň. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahu prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.
"Na tokoch budú pretrvávať vysoké vodné stavy zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity. Vývoj hydrologickej situácie bude priebežne aktualizovaný," uviedli meteorológovia.
Tisíce ľudí v Buenos Aires protestovali proti spornej vládnej reforme, ktorá zahŕňa privatizáciu viacerých štátnych subjektov.
Zhromaždenie bolo zo začiatku nenásilné, neskôr popoludní však viacerí účastníci hádzali na príslušníkov bezpečnostných zložiek kamene a zápalné fľaše a zrútili bezpečnostné zátarasy v okolí argentínskeho kongresu (parlament), píše El País. Poriadková polícia použila slzotvorný plyn a gumové projektily. Zatknutých bolo najmenej 30 osôb a desiatky utrpeli zranenia.
Prezident Javier Milei demonštrantov označil za teroristov, ktorí sa usilujú o štátny prevrat, keď narúšajú normálne fungovanie argentínskeho kongresu.
Senát, horná komora kongresu, v stredu rokoval o návrhu zákona, ktorý zahŕňa privatizáciu viacerých štátom vlastnených spoločností, daňové úľavy pre veľkých investorov i reformy pracovného trhu a daní, pripomína DPA. Senátori nakoniec návrh predbežne odobrili pomerom hlasov 37 ku 36, píše agentúra AP.
Milei uviedol, že stredajšie schválenie v senáte je víťazstvo pre obyvateľov Argentíny a prvý krok k obnove. Ľavicová opozícia a sociálne hnutia však tento balík označujú za neoliberálny a nespravodlivý. Vláda ho už predtým musela výrazne pozmeniť, aby prešiel parlamentom.
Čína vyzýva EÚ, aby prehodnotila clá na čínske elektrické autá. Peking dúfa, že Európska únia nebude pokračovať v ceste "nesprávnym smerom", aby ochránila svoj automobilový priemysel pred konkurenciou. Uviedla to vo štvrtok štátna tlačová agentúra Sinchua.
Čína uviedla, že prijme opatrenia na ochranu svojich záujmov po tom, ako Európska komisia v stredu (12. 6.) oznámila, že od júla uvalí clá na dovoz elektrických áut z Číny. Podľa výpočtov agentúry Reuters, na základe údajov EÚ z roku 2023, to pre výrobcov automobilov predstavuje dodatočné náklady rádovo v miliardách eur.
Sinchua v komentári napísala, že vzhľadom na ekonomickú štruktúru a veľkosť Číny a EÚ by najlepším krokom bolo, keby spojili svoje sily v hlavných ekonomických a obchodných otázkach. "Pre EÚ by bolo nákladovo efektívnejšie využiť výhody Číny na rozvoj vlastného odvetvia elektromobilov," uviedla.
Krok EÚ prichádza necelý mesiac po tom, ako USA odhalili plány na štvornásobné zvýšenie ciel na čínske elektromobily na 100 percent.
Dnes bude na Slovensku oblačno až zamračené, neskôr popoludní v západnej polovici Slovenska postupne zmenšovanie oblačnosti. Na viacerých miestach, na západe len ojedinele, sa vyskytnú prehánky, dážď a výnimočne aj búrky. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Najvyššia denná teplota bude 17 až 22, v Žilinskom kraji, na Spiši, Šariši a na Horehroní 12 až 17 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 6 stupňov Celzia.
Fúkať bude prevažne slabý, na západe a zrána aj na juhovýchode územia severozápadný až severný vietor rýchlosťou 3 až 8 metrov za sekundu (10 až 30 km/h) a v nárazoch ojedinele okolo 13 metrov za sekundu (45 km/h).
Meteorológovia predpokladajú zrážky do 5, ojedinele 5 až 15 milimetrov.
Zmeny požadované v návrhu o prímerí v Pásme Gazy podľa Hamasu nie sú výrazné. Zahŕňajú však úplné stiahnutie izraelských jednotiek z palestínskej enklávy.
"Neexistujú žiadne výrazné zmeny a doplnenia, ktoré by podľa vedenia Hamasu odôvodňovali námietky," uviedol vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Palestínske hnutie ešte napríklad požaduje, aby sa vybral zoznam 100 Palestínčanov s dlhodobými trestami, ktorí by mali byť prepustení z izraelských väzníc, uviedol predstaviteľ Hamasu.
Plán na prímerie predložil 31. mája americký prezident Biden. Jeho text okrem prímeria zahŕňa aj prepustenie všetkých rukojemníkov a výrazné a udržateľné navýšenie prísunu humanitárnej pomoci do tejto enklávy.
Hamas a Palestínsky islamský džihád v utorok večer deklarovali svoju pripravenosť dosiahnuť dohodu o trvalom prímerí v Gaze, podľa nemenovaného izraelského predstaviteľa však Hamas odmietol americký plán, pričom zmenil všetky "hlavné a najvýznamnejšie parametre".
Moskovská burza od štvrtka prestáva obchodovať s dolármi a eurami. Pozastavenie obchodovania oznámila po novom kole amerických sankcií zameraných na ruské finančné inštitúcie, ktoré slúžia ako sprostredkovatelia obchodovania s dolármi na ruskom devízovom trhu.
Spoločnosti, banky a investori po novom tak nemôžu obchodovať s dolármi alebo eurami prostredníctvom centrálnej burzy. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.
Mnoho Rusov drží časť svojich úspor v jednej zo spomenutých mien ako záchrannú sieť pre prípad pádu ruského rubľa. Ruské finančné inštitúcie ubezpečujú, že ich peniaze sú v bezpečí.
Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine 286 miliónov eur, no nie na vojnu. Podporu oznámi na samite G7 britský premiér Rishi Sunak.
Peniaze majú byť použité na podporu okamžitých humanitárnych, energetických a stabilizačných potrieb a na položenie základov pre dlhodobú hospodársku a sociálnu obnovu a rekonštrukciu.
"Ak chceme ukončiť túto nezákonnú vojnu, musíme prejsť od 'tak dlho, ako to bude potrebné' k 'čokoľvek, čo bude potrebné'," uviedol Sunak.
Vláda zdôraznila, že toto financovanie je dôkazom "pokračujúcej medzinárodnej solidarity Spojeného kráľovstva s Ukrajinou a našej flexibility pri reagovaní na okamžité potreby, ktoré vznikli v dôsledku ruskej agresie".
Prvá oficiálna zahraničná cesta Petra Pellegriniho vo funkcii prezidenta SR povedie do Českej republiky. Konať sa bude 26. júna. Pellegrini to uviedol v rozhovore pre TASR.
V Česku sa Pellegrini stretne s prezidentom Petrom Pavlom. "Veľmi sa na návštevu teším, s pánom prezidentom sme si už telefonovali. Cítim, že to bude jedna príjemná, pozitívna návšteva na najvyššej úrovni," povedal.
Prvá zahraničná pracovná cesta zvoleného najvyššieho ústavného činiteľa SR zvyčajne vedie do Česka.
V Mexiku objavili ostatky niektorých obetí výbuchu v bani spred 18 rokov. Pod zemou vtedy uviazlo 63 baníkov.
Nešťastie sa odohralo 19. februára 2006 v uhoľnej bani Pasta de Conchos v mexickom štáte Coahuila, ktorý hraničí s americkým štátom Texas. V čase výbuchu plynu v bani pracovalo 73 osôb – osem ľudí prežilo s vážnymi popáleninami, telá ďalších dvoch ľudí sa podarilo vyniesť na povrch. Ide o jednu z najväčších banských tragédií v histórii krajiny.
Nález ostatkov v jednej z banských siení v stredu ohlásilo ministerstvo vnútra. V sieni, kde sa ostatky našli, v ten deň pracovalo 13 baníkov. Prokuratúra štátu Coahuila v spolupráci s ďalšími inštitúciami teraz začne ostatky skúmať, aby sa ich pokúsila zistiť totožnosť obetí a určiť príčinu ich smrti.
Úrady zatiaľ neuviedli, či banské nešťastie zapríčinil výbuch plynu. Mexické bane boli v čase tragédie vo svete známe tým, že ich prevádzkovatelia sa len veľmi nedostatočne starali o potrebné bezpečnostné vybavenie.
Prezidentka Zuzana Čaputová nevnímala voľby hlavy štátu ako referendum o vláde. Povedala to v rozhovore, ktorý v stredu odvysielal spravodajský kanál Českej televízie ČT24.
„Myslím si, že to je do veľkej miery, a dominantne, o osobe kandidáta a samozrejme o politickom kontexte, rétorike, naratívoch, ktoré ten-ktorý kandidát ponúka. Ale že by hlasovanie o Petrovi Pellegrinim bolo hlasovaním o celej vládnej koalícii, ja sa s touto interpretáciou stotožniť neviem," odpovedala odchádzajúca slovenská prezidentka na otázku ČT24.
Čaputová však dodala, že Ivan Korčok ako súper Pellegriniho v boji o post hlavy štátu, nemal v rámci kampane jednoduchú pozíciu, pretože logicky vláda poskytovala podporu kandidátovi, ktorý je z ich tábora.
„Nehovoriac o tom, že žiaľ v týchto voľbách sa opätovne vyskytovali naratívy, ktoré využívali ľudský strach z vojny a posielania vojakov na Ukrajinu," uviedla. „Toto sú faktory, ktoré sa v poslednom období stali súčasťou reality nielen na Slovensku, ale videli sme to napokon aj v českých prezidentských voľbách," dodala.
Skupina G7 sa dohodla na poskytnutí pôžičky Ukrajine krytej zmrazenými ruskými aktívami. Plán by použil úroky získané z aktív na pomoc ukrajinskému vojnovému úsiliu. Ide o 50 miliárd dolárov (približne 46 miliárd eur).
Nemenovaný francúzsky predstaviteľ potvrdil, že väčšina financií by prúdila na Ukrajinu v podobe pôžičky od americkej vlády, ktorú by kryli zisky zmrazených aktív v Európskej únii. Ďalší dvaja ľudia oboznámení so situáciou tiež potvrdili danú dohodu.
Na podrobnostiach dohody ešte stále pracujú, ale peniaze by sa do Kyjeva mohli dostať do konca roka.
Skupina G7, ktorá združuje najbohatšie ekonomiky sveta, hľadá spôsoby ako použiť viac ako 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív, z ktorých väčšina je mimo krajinu, na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej agresii. Európski predstavitelia však odmietajú konfiškáciu majetku s odvolaním sa na obavy o právnu a finančnú stabilitu.
Nie, izolovaný amazonský kmeň nečelí závislosti na porne, píše New York Times. Americký denník sa článkom ohradil proti zavádzajúcim titulkom, ktorý zostrojil bulvárny časopis TMZ či New York Post, od ktorého správu prebrala aj Tlačová agentúra SR a Štandard.
"Členovia kmeňa Marubo nie sú závislí na pornografii. Nebol o tom náznak ani v lese a ani v článku denníka New York Times," píše Jack Nicas, autor pôvodného článku o dosahoch zavedenia internetu v Amazonskom pralese.
"Článok uvádza sťažnosť jedného z marubských vodcov, že niektorí neplnoletí Marubovia zdieľali pornografiu v skupinových rozhovoroch v aplikácii WhatsApp. Podľa neho to bolo obzvlášť znepokojujúce, pretože kultúra Marubo sa bráni dokonca aj bozkávaniu na verejnosti," vysvetľuje Nicas, podľa ktorého príbeh nafúkli stránky žijúce z reklamy.
"Ich obchodný model je z veľkej časti navrhnutý na základe prebaľovania správ iných spravodajských organizácií, často so senzačnými titulkami," dodal.
Talianskeho opozičného poslanca po bitke odviezli z parlamentu na vozíku. Leonardo Donno z populistickej strany Hnutie piatich hviezd (M5S) pri incidente spadol na zem.
Video z parlamentu zachytáva Donna pri pokuse odovzdať vlajku talianskemu ministrovi regionálneho rozvoja a autonómie Robertovi Calderolimu. Parlamentní zriadenci sa mu v tom snažili zabrániť, následne k Donnovi pristúpilo niekoľko vládnych poslancov a vypukla šarvátka.
Siamo arrivati alle violenze dai banchi della maggioranza Meloni. Hanno aggredito il nostro Leonardo Donno perché ha portato il tricolore al Ministro Calderoli, perché diciamo no alla secessione dell'Italia firmata Meloni, Salvini e Tajani. È uscito in barella dalla Camera dei… pic.twitter.com/4OkYB9gP8D
Predseda dolnej komory parlamentu prisľúbil prešetrenie incidentu. Bezprostredne nebolo jasné, či Donnov pád spôsobili údery päsťou a kopance. Neskôr pre televíznu stanicu La7 vyhlásil, že čaká na kontrolu v nemocnici. Pád podľa jeho slov bol príčinou pádu silný úder do hrudnej kosti, po ktorom nemohol dýchať.
Strana M5S incident na sociálnych sieťach odsúdila ako vážny a hanebný a žiadala prísne a okamžité opatrenia.
Parlament v tom čase rokoval o návrhu zákona o differencovanej autonómii, ktorý predložila pravicová strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej. Návrh v prípade schválenia prisúdi talianskym krajom viac autonómnych právomocí. Opozícia s návrhom nesúhlasí a kritizovala ho.
Regióny najmä na juhu Talianska sa obávajú toho, že štát by mohol na kraje presunúť zodpovednosť za dôležité oblastíi ako je školstvo či zdravotníctvo. Prišiel by tým síce o časť príjmov, no v ekonomicky menej rozvinutých regiónoch by to znamenalo zníženie kvality života obyvateľov.
Arménsky premiér Nikola Pašinjan v stredu vyhlásil, že krajina opustí bezpečnostný blok pod vedením Ruska. Zároveň obvinil členov vojenskej aliancie Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) zo spolčenia sa proti jeho krajine s Azerbajdžanom.
Arménsko už vo februári pozastavilo svoje členstvo v ODKB, čo premiér odôvodnil tým, že aliancia Arménsko sklamala. V marci Pašinjan uviedol, že jeho krajina opustí ODKB, ak sa bezpečnostný blok nezaviaže, že bude uspokojivo podporovať bezpečnosť Arménska.
"Odídeme. Rozhodneme sa, kedy vystúpime… Nebojte sa, nevrátime sa," povedal v stredu Pašinjan. ODKB uviedla, že čaká, kým Jerevan objasní svoj postoj.
Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa zhoršili vlani v septembri, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu. Baku po nej získalo kontrolu nad arménskou enklávou na svojom území, čo spôsobilo masový odchod arménskeho obyvateľstva.
Pašinjan odvtedy niekoľkokrát vyjadril rozčarovanie nad ODKB a Ruskom. Domnieval sa, že Arménsko sa už nemôže spoliehať na ruské bezpečnostné záruky.
Taktiež obvinil najmenej dvoch nemenovaných členov vojenskej aliancie zo zjavného spolčenia s Azerbajdžanom v súvislosti so 44-dňovou vojnou medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020. Niektorých ruských zamestnancov umiestnených v Arménsku požiadal, aby opustili krajinu.
"Ukázalo sa, že členovia aliancie si neplnia svoje zmluvné záväzky, ale že s Azerbajdžanom plánovali vojnu proti nám," citovala Pašinjana v stredu arménska tlačová agentúra Armenpress.
Ruské mierové jednotky nasadené v Arménsku sa v stredu úplne stiahli. Arménsky premiér v stredu tiež vyhlásil, že mierová dohoda s Azerbajdžanom je blízko k podpisu.
Pod vrchom Zugspitze, najvyššieho vrchu Nemecka, objavili telo mŕtveho lezca, informovala v stredu nemecká polícia.
Podľa polície objavila mŕtve telo 34-ročného muža v stredu popoludní trojica horolezcov. Privolaný lekár záchrannej služby konštatoval smrť.
Polícia predpokladá, že muž zahynul ešte v utorok. Smrteľné zranenia utrpel, keď spadol z veľkej výšky a ešte sa približne 100 metrov kĺzal dolu zasneženým svahom. Presné okolnosti jeho úmrtia však budú známe až po ukončení prebiehajúceho vyšetrovania.
Polícia a horská záchranná služba vydali varovanie pred pohybom vo vysokohorskom teréne z dôvodu veľkého množstva snehu a nízkych teplôt vo vyšších polohách.
Vo štvrtok 13. júna sa začínajú Bratislavské Hanusove dni. Pozrite sa, čo z programu zaujalo redaktorov Štandardu.
Od štvrtka 13. júna do pondelka 17. júna sa budú v záhrade Pálffyho paláca konať Bratislavské Hanusove dni. V programe tohto akademicko-kultúrneho festivalu sa tento rok nachádza takmer dvadsaťšesť podujatí a viac ako štyridsať rečníkov. Pozrite si, ktoré z nich zaujali redaktorov Štandardu.
Jaroslav Daniška, šéfredaktor
Teším sa na vystúpenie kardinála Duku. Dnes je častým javom, že veci sa akoby len tak dejú, rôzni funkcionári či politici sa pri tom vyskytujú. Pri kardinálovi je to inak. Silné osobnosti priťahujú a tvoria udalosti, kardinál Duka je toho vzorovým príkladom. Som rád, že práve on otvorí festival, srdečne všetkých pozývam.
Petr Drulák a Milan Krajniak sú zárukou tvrdej debaty. Petr je čitateľom Štandardu známy, Milan tiež. Mám nejaké tušenie, že v tejto debate nás čosi prekvapí. Oplatí sa prísť pozrieť.
Peter Števkov, zástupca šéfredaktora
Veľa si sľubujem od debaty o mediálnom priestore po atentáte, ktorej sa okrem šéfredaktora denníka Echo24 a riaditeľa vydavateľstva Petit Press Alexeja Fulmeka zúčastní aj zakladateľ a spolumajiteľ Štandardu Peter Núñez.
Potom som zvedavý na výmenu názorov medzi Petrom Drulákom a Milanom Krajniakom, ktorí budú hovoriť o vojne na Ukrajine. Očakávam, že kultivovaní účastníci oboch diskusií ukážu, ako sa o polarizujúcich témach dá hovoriť slušne a s rešpektom.
Dana Vitálošová
Panel Sex battle: Stretnutie dvoch svetov sľubuje nevídané zážitky. Extrémne „sex-pozitívny" podcast Sexuálna výchova sa stretne so svojím kresťanským náprotivkom s názvom Eros. V dnešnej presexualizovanej dobe, pred ktorou ľudia unikajú do asexuálnosti a celibátu, ide o prínosný počin.
Ďalšia diskusia, na ktorú sa chystám, sa volá Média po atentáte - paralelné svety?. Vydavateľ denníka Sme sa bude rozprávať s vydavateľom Štandardu. Už to by malo sľubovať nevšedný zážitok. No téma je ešte dôležitejšia, pretože médiá majú obrovský podiel na vytváraní spoločenskej atmosféry. Tá ešte nikdy nebola výbušnejšia než práve teraz.
V pondelok si zasa naordinujem panel „Čo povznáša ducha alebo akú kultúru má štát podporovať?". Kultúra a umenie vždy odrážajú dobu, v ktorej vznikajú. A naopak - vytvorené umenie a kultúrne produkty ovplyvňujú spoločnosť. Treba sa rozprávať o kultúrno-umeleckých trendoch aktivizmu, sexualizácie, aj apokalyptických tendenciách.
Eva Struhárňanská
Mimoriadne sa teším, že podujatie tento rok otvára také silné meno ako kardinál Duka, ktorý sa nebojí povedať svoju ostrú kritiku politikom a ani verejnosti.
Pred pár dňami uplynulo desať rokov od prijatia novely ústavy, ktorou sa do nej vložila definícia manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Sobotňajšia prednáška princetonského profesora Roberta P. Georgea nám môže hlbšie ozrejmiť, prečo je to dobré a čomu sme sa touto legislatívnou zmenou vyhli.
Matej Gašparovič
Teším sa na predstavu vízie kresťana v novom svete od kardinála Duku a tiež budem zvedavý na „vojnový konflikt" medzi profesorom Drulákom a Milanom Krajniakom.
Polievkou pre dušu následne bude prednáška Roberta P. Georgea o tom, ako zachrániť demokraciu - minimálne v tom, že frázu o ohrození demokracie konečne nebudem počúvať od niekoho, ktorý ju chce zlikvidovať.
Od pána Georgea si rád vypočujem aj jeho rozprávanie o jeho osobnej Platónovej jaskyni. Zaujímavá bude určite aj prednáška pána Alfonsa Aguiló o inovatívnom kresťanskom vzdelávaní v nepriateľskej kultúre.
Michal Čop
Tuším, čo odporučia moji kolegovia, preto dávam do pozornosti štvrtkovú nočnú debatu medzi ešte stále novým prešovským biskupom Jonášom Maximom, ktorý prišiel na biskupský stolec priamo z kláštora na Ukrajine, a Timotejom Križkom, fotografom, ktorý aj v dnešnej dobe berie duchovno stále veľmi vážne.
Verím, že nesklame ani Philip-Neri Reese, dominikánsky filozof z Ríma, ktorý sa bude zaoberať najpálčivejšou otázkou kresťanov dnešnej doby, teda ako žiť a politicky pôsobiť v sekulárnom svete.
Odporúčam pondelkovú debatu o tom, akú kultúru by mal štát podporovať, ktorej by sme s trochou nadnesenosti mohli dať názov Michelko vs. zvyšok sveta. Uvidíme, či si pán poslanec dokáže uhájiť svoju koncepciu zásahov do Fondu na podporu umenia a RTVS.
Veľmi sa teším z toho, že festival Hanusove dni dokáže každoročne na Slovensko pritiahnuť rečníka svetového formátu. Preto si určite nenechám ujsť ani vystúpenia profesora Roberta Georgea, ktorý patrí k popredným americkým intelektuálom.
Vstupenky si môžete zakúpiť buď online, na stránke www.bhd.sk, alebo priamo na mieste v čase konania festivalu.
Ruská invázia na Ukrajinu môže byť príčinou až 175 miliónov ton emisií CO2. Vyplýva to zo spoločnej správy ukrajinského ministerstva životného prostredia a mimovládnych organizácií zverejnenej vo štvrtok.
Správa uvádza, že odhad zahŕňa už uvoľnené emisie spolu s emisiami, ktoré by vznikli pri náprave škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou od februára 2020.
Správa ako hlavné zdroje emisií CO2 uvádza "miliardy litrov paliva spotrebovaného vojenskou technikou, milióny hektárov polí a lesov spálených ohňom, stovky budov na spracovanie ropy a palív vyhodených do vzduchu a obrovské množstvá ocele a betónu spotrebované na opevnenie stoviek kilometrov frontových línií".
Štúdia ďalej uvádza, že odhadovaných 175 miliónov ton emisií sa rovná ročnej produkcii emisií 90 miliónov áut. Zároveň je to rovnaké množstvo CO2, aké za rok vyprodukuje Holandsko.
Autori tiež vyčíslili finančnú hodnotu škôd napáchaných emisiami. Využili na to tzv. spoločenskú hodnotu uhlíka (Social Cost of Carbon – SCC). "Ruská federácia spôsobila počas 24 mesiacov bojov klimatické škody v hodnote viac než 32 miliárd amerických dolárov," dodáva štúdia.
Irán prepustil jedného zo zadržiavaných občanov Francúzska, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ide o Louisa Arnauda, ktorý bol zadržiavaný Iránom od roku 2022 a odsúdený na päť rokov väzenia.
"Louis Arnaud je voľný. Po dlhom väznení v Iráne dorazí zajtra do Francúzska," uviedol Macron prostredníctvom sociálnej siete X. Zároveň vyzdvihol zásluhy Ománu na sprostredkovaní jeho prepustenia.
Arnaud bol zadržaný v septembri 2022, keď cestoval po Iráne. Súd ho vlani v novembri poslal do väzenia na päť rokov za obvinenia v spojitosti s národnou bezpečnosťou. Väčšinu času strávil v teheránskom väzení Evin, kde iránske úrady väznia aj laureátku Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíovú.
Bilaterálne vzťahy Francúzska a Iránu sa počas uplynulých niekoľkých mesiacov prudko zhoršili po tom, ako Irán zadržal štyroch francúzskych občanov. Paríž obvinenia vznesené štvorici odmietol ako vykonštruované a ich zadržiavanie označil za branie rukojemníkov štátom.
Ďalší traja občania Francúzska, učiteľka Cecile Kohlerová, jej partner Jacques Paris a muž označený ako Oliver, zostávajú naďalej vo väzení. Francúzsky prezident vyzval na ich okamžité prepustenie.
Propalestínski demonštranti v New Yorku zvandalizovali domy predstaviteľov múzea a OSN. "Toto nie je pokojný protest alebo sloboda prejavu. Toto je zločin a otvorený prejav antisemitizmu," napísal primátor.
Primátor mesta Eric Adams na sociálnych sieťach informoval, že polícia vyšetruje vandalov, ktorí poškodili dom riaditeľky Brooklynského múzea Anne Pasternakovej a členov jeho správnej rady. Zároveň v príspevku zdieľal zábery postriekanej tehlovej budovy a urážlivého transparentu zaveseného na dverách domu riaditeľky.
Vandali červenou farbou postriekali aj priečelie budov spájaných s nemeckým konzulátom, ako aj so stálou misiou Palestíny pri OSN. Pred budovami tiež rozhádzali letáky kritizujúce palestínske úrady a prezidenta.
Hovorca policajného zboru mesta New York sa k udalostiam vyjadrí po uzavretí vyšetrovania.
Streľba na severe štátu Illinois si vyžiadala štyroch zranených. K streľbe došlo pri policajnom zásahu neďaleko mesta Dixon.
Incident sa odohral v uzavretej štvrti Lost Lake približne 168 kilometrov západne od mesta Chicago. Jeden z vlastníkov domov volal na políciu, pretože do domu prenikla neznáma osoba, ktorá sa vyhrážala zabitím seba alebo iných ľudí.
Polícia po príchode na miesto oblasť uzavrela. Policajný vyjednávač sa pokúsil s útočníkom nadviazať telefonický kontakt, pokus však zlyhal. Prítomní policajti sa preto po približne troch hodinách rozhodli vtrhnúť do domu.
Počas zásahu utrpeli zranenia štyri osoby – traja príslušníci polície a podozrivá osoba. Polícia nezverejnila meno, vek, pohlavie ani žiadne ďalšie informácie o podozrivej osobe.
Tlačové oddelenie nemocnice v meste Dixon uviedlo, že boli prijaté tri zranené osoby, dve z nich boli po ošetrení prepustené domov. Podrobnosti o zranení tretej osoby nezverejnili. Podľa miestneho šerifa sú však všetci zranení v dobrom stave.
