Slovenský model fungovania prokuratúry rozhodne nie je sovietsky alebo leninský, uviedla vrchná štátna zástupkyňa ČR

Pripomenula, že vo väčšine štátov západnej Európy funguje princíp verejnej žaloby na spôsob prokuratúry, a nie štátneho zastupiteľstva.

„Ten štátno-zastupiteľský model je skôr ojedinelý a vychádza z nemecko-rakúskej stredoeurópskej kultúry, rakúsko-uhorskej monarchie, konkrétne z rakúskej časti, nie z tej uhorskej,“ vysvetlila Bradáčová.

„To označenie stratila prokuratúra vo chvíli, keď sa transformovali obe krajiny, teda aj SR aj ČR po roku 1989, a keď transformovali svoje verejné žaloby, či už Slovensko na prokuratúru, alebo Česká republika na štátne zastupiteľstvo,“ skonštatovala.

Vrchná štátna zástupkyňa zároveň pripomenula, že jeden z faktorov, ktorý však odlišuje štátne zastupiteľstvo od prokuratúry, je prísna hierarchia a centralizácia. V tomto zmysle vníma aj využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom na Slovensku.

„Ja by som všeobecne ten nástroj neodsudzovala. Otázka je spôsob jeho výkonu, respektíve jeho šírka. A o tom sa diskutuje veľmi dlho, či by vo vnútri verejných žalôb európskeho typu nemali byť obmedzené takzvané negatívne pokyny, teda pokyny by boli iba pozitívne. To znamená pre laika v zmysle ‚žaluj, stíhaj‘, ale nie opačne ‚nestíhaj, nežaluj‘,“ vysvetlila Bradáčová.

Doplnila, že polemiku, alebo niektoré reakcie vyvoláva práve tá negativita toho pokynu. „Ale o tom sa diskutuje naprieč Európou. U nás je možné tiež vydať negatívny pokyn, ale iba bezprostredne nadriadeným podriadenému, ale debaty sa vedú i o tom, či by vôbec mali byť,“ dodala.

(sita)