Takáč: Kalamitu na Horehroní spôsobili ekoteroristi. Pod kontrolou bude asi do pol roka

Polícia už prešetruje, kto má zodpovednosť za lykožrútovú kalamitu na Horehroní. V lokalite zatiaľ pokračuje masívna ťažba a pripravuje sa aj výstavba vodozádržných opatrení, ktoré by nahradili funkciu chýbajúcich stromov.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) upozornil, že tento týždeň dosiahnu teploty na Slovensku aj tridsať stupňov Celzia a možno preto očakávať rýchlejšie šírenie podkôrneho hmyzu.

Minister spolu s predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolfom Huliakom podali pred pár týždňami trestné oznámenie pre neriešenie lykožrútovej kalamity v Čiernom Balogu. „Polícia naše podanie prijala a v danej veci začala trestné konanie,“ informoval v úvode pondelňajšej tlačovej besedy Takáč.

Muži zákona podľa jeho slov poslali generálnemu riaditeľovi štátneho podniku Lesy SR Tiborovi Menyhartovi viacero otázok.

Agrominister sa domnieva, že škodca lykožrút smrekový sa na Horehronie dostal z bezzásahovej zóny národného parku Muránska planina. Rovnakému problému podľa neho čelíme vo viacerých častiach Slovenska.

„Bezzásah, ktorý si presadili určité mimovládky, tretí sektor, my ich nazývame ekoteroristi, ktorí sa v bezzásahových loalitách pozerali a tvárili sa, že sa tam nebude nič riešiť. Z toho bezzásahu to potom preskočí do zdravých lesov,“ domnieva sa Takáč.

Stavajú sa vodozádržné opatrenia

Na začiatku tohto roka kalamita podľa Menyharta dosiahla stav skoro 400-tisíc kubíkov kalamitného dreva. Mesačne sa vraj podarilo v lokalite vyťažiť okolo 80-tisíc kubíkov dreva. „Toto číslo nepredstavovalo ani polovicu mesačného prírastku kalamity v tomto území,“ informoval generálny riaditeľ Lesov SR s dôvetkom, že takýmto tempom lesníci nedokázali situáciu ani spomaliť, nieto ešte vyriešiť.

Preto vyhlásili mimoriadnu situáciu aj pre okresy Brezno, Revúca a Detva. Zazmluvnili aj ďalšie veľkokapacitné spoločnosti, ktoré pomohli zvýšiť objem a rýchlosť ťažby. Tým sa v najbližších týždňoch podarí vyťažiť ďalších 400-tisíc kubíkov dreva. Až po tomto kroku bude podľa neho možné hovoriť o tom, že kalamitu začíname zastavovať.

Keďže stromy na Horehroní plnia aj vodozádržnú funkciu, štátny podnik okrem sanácie napadnutých stromov pracuje aj na protipovodňových opatreniach pre obec Čierny Balog. Konkrétne stavajú dve vodozádržné opatrenia – Brotovo a Veľká dolina – pri ktorých sa čaká už len na stavebné povolenie.

Keďže enormnou ťažbou sa zvýšil prevoz kamiónov po miestnych vozovkách, Lesy SR komunikujú aj so Správou ciest Banskobystrického kraja. Zatiaľ riešia prevažne čistenie ciest a aby kamióny neboli preťažené, ale plánujú riešiť aj následné poškodenie cestných komunikácií, ku ktorým podľa Menyharta určite dôjde.

S Národným lesníckym centrom vypracovali lesníci aj projekt revitalizácie lesa. „Niečo sme stihli zalesniť tento rok a pokračovať budeme budúci rok na jar,“ uviedol s dôvetkom, že vtedy je výsadba stromčekov najefektívnejšia.

Do pol roka bude situácia pod kontrolou, mieni minister

Riaditeľ obchodného úseku Lesov SR Ján Mizerák skonštatoval, že lesníkov súčasná situácia neteší, lebo si prajú zdravé lesy, ktoré by spĺňali svoju funkciu. Najväčší problém vidí v tom, že predchádzajúce vedenie agrorezortu sa nezaujímalo o stav stromov na Horehroní.

Prispel k tomu podľa neho aj nízky úhrn zrážok v roku 2022, keď chýbalo na danom území dvesto litrov vody na štvorcový meter. „Museli sme hneď konať, je to boj s časom,“ poznamenal Mizerák. „Kolegovia v Česku to hodnotili tak, že hektár napadnutého lesa za relatívne krátke obdobie dokáže napadnúť ďalších sto hektárov,“ vysvetlil, prečo prírastky kalamitných stromov stále prevyšovali kapacity na ich spracovanie.

O 4-5 mesiacov budeme môcť podľa Takáča zhodnotiť, že sme zabránili šíreniu lykožrúta. Nasadenie terajších pracovných aj technických kapacít je podľa neho postačujúce na vyriešenie situácie.

Podľa Hlinu nie je všetko s kostolným poriadkom

Poslanec a člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Alojz Hlina (SaS) minulý týždeň uviedol, že Lesy SR priamym zadaním obstarali ťažbu kalamitného dreva v relatívne vysokej sume 11,5 milióna eur.

Politik to označil za pochybné obstarávanie. Poznamenal, že predsa nie je možné využiť priame zadanie v prípade tých, ktorí kalamitu priamo spôsobili, teda Lesy SR.

Hlina priblížil, že toto zadanie od Lesov SR bolo rozdelené na tri celky. V nich predložili ponuky tie isté firmy, pričom každá vyhrala jeden celok a v prípade, keď sa uchádzala o iný, ponúkla symbolicky vyššiu sumu, aby neuspela.

„Išlo o o kartel, tichú dohodu na tom, kto, čo a ako bude robiť,“ povedal Hlina. Podľa neho vzbudzuje pochybnosť aj cena, ktorá je na slovenské pomery vysoká. Ľudia, ktorí robia v lese, dostávajú 15 až 17 eur za kubík.

„Pri tomto zadaní je to však 30 eur za kubík a pritom ide o jednoduchšiu, mechanizovanú ťažbu, na ktorej by sa malo ušetriť. Lesy SR sa tak správajú mimoriadne nehospodárne,“ povedal Hlina s tým, že tieto pochybnosti by mal preskúmať Najvyšší kontrolný úrad SR a Úrad pre verejné obstarávanie.

Agrorezort reagoval tým, že výroky Hlinu (SaS) sú nepravdivé a zavádzajúce a Takáč poskytne všetky podrobné informácie parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

(est, sita, tasr)