Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Guvernér štátu Maryland udelil hromadnú milosť za trestné činy spojené s marihuanou

Guvernér štátu Maryland udelil hromadnú milosť za trestné činy spojené s marihuanou. Bolo odpustených 175-tisíc odsúdení s nízkym stupňom závažnosti za niekoľko desaťročí. Wes Moore hovorí o odstránení nerovnosti v trestnom súdnictve.

Demokrat Wes Moore je prvý černošský guvernér štátu na východnom pobreží USA. Podľa vlastných slov má v úmysle napraviť "desaťročia škôd" spôsobených protidrogovou politikou, ktorá bola neprimerane zameraná na Afroameričanov a pripravila ich o prístup k bývaniu, vzdelaniu a zamestnaniu.

Podľa jeho slov sa takmer polovica všetkých zatknutí za drogy v štáte začiatkom nového tisícročia týkala marihuany. Pravdepodobnosť zadržania černochov v Marylande v súvislosti s marihuanou tiež bola trikrát vyššia ako u belochov.

Hoci šesťmiliónovú populáciu štátu tvorí len 33 percent černošského obyvateľstva, viac ako 70 percent uväznených mužov v Marylande predstavujú práve černosi.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Kanada: Nie je vhodný čas na opätovné vyslanie vojenských inštruktorov na Ukrajinu

Nie je vhodný čas na opätovné vyslanie vojenských inštruktorov na Ukrajinu, uviedol kanadský minister obrany Bill Blair. Existuje podľa neho "celkom pochopiteľné znepokojenie týkajúce sa rozšírenia výcvikovej misie na Ukrajinu".

Blair hovoril s novinármi po stretnutí ministrov obrany NATO minulý týždeň, na ktorom bolo dohodnuté, že Aliancia prevezme väčšiu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní na Ukrajinu.

"Rokovalo sa o misii NATO na posilnenie výcviku. Podľa môjho názoru nie sú v súčasnosti vhodné okolnosti pre vyslanie kanadských inštruktorov na Ukrajinu," povedal Blair.

Kanada pomohla od roku 2015 s prípravou viac ako 40-tisíc ukrajinských vojakov. Svojich vojenských inštruktorov stiahla zo západu Ukrajinu krátko pred tým, ako ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Šéf NATO hovorí o sankciách pre Čínu, pokiaľ bude naďalej podporovať Rusko

Aliancia by mala od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za pomoc Rusku. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok počas návštevy Washingtonu.

Stoltenberg pricestoval do Spojených štátov v súvislosti s júlovým summitom NATO, ktorý sa bude konať pri príležitosti 75. výročia jeho založenia. Ďalšou témou bude podpora pre Ukrajinu vo vojne proti Rusku. Exprezident Donald Trump ako kandidát republikánskej strany má totiž v porovnaní s prezidentom Joeom Bidenom skeptický postoj k podpore Ukrajiny.

Generálny tajomník NATO pred stretnutím s prezidentom Joeom Bidenom venoval pozornosť aj Číne. Obvinil ju zo spolupráce s Ruskom a podpory ruského obranného priemyslu, čím zhoršuje konflikt na Ukrajine.

Prezident Si Ťin-pching "sa snaží vytvoriť dojem, že sa v rámci konfliktu drží v úzadí, aby sa tak vyhol sankciám a zabezpečil plynulý chod obchodov," uviedol šéf NATO a dodal, že Čína svojimi krokmi aj napriek tomu podporuje konflikt a zároveň sa snaží udržať dobré vzťahy so Západom.

"Peking nemôže mať oboje. V nejakom bode, pokiaľ nezmení svoje smerovanie, musia spojenci žiadať kompenzáciu," dodal Stoltenberg. Čína na podobné vyjadrenia reaguje, že ani jednej krajine v rámci konfliktu neposiela smrtiace zbrane na rozdiel od krajín Západu.

Počas návštevy Washingtonu Stoltenberg zhrnul plnenie cieľov v oblasti investovania do obrany v členských krajinách. Podľa jeho slov viac ako 20 krajín NATO splní tento rok plán investovať do obrany dve percentá HDP. V porovnaní s rokom 2021 tak dôjde k štvornásobnému nárastu celkovej sumy, pričom vtedy tento cieľ dosiahlo len šesť krajín.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Zelenskyj by mal zostať prezidentom až do skončenia stanného práva, ukazuje prieskum

Volodymyr Zelenskyj by mal zostať prezidentom až do skončenia stanného práva, myslí si 70 percent Ukrajincov. Menej ako tretina však verí, že Ukrajina "bude pokračovať v boji, kým to bude potrebné".

Prieskum, z ktorého vyplynula pretrvávajúca podpora súčasného ukrajinského prezdienta zo strany verejnosti, uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie.

Zelenského podpora sa pohybovala v závislosti od regónu medzi 66 až 74 percentami. Podľa 58 percent opýtaných by vláda nemala robiť kompromisy v rámci vyjednávaní.

Ruský prezident Vladimir Putin sa pred niekoľkými týždňami vyjadril, že jedinou legitímnou zložkou moci na Ukrajine zostal parlament, keďže Volodymyrovi Zelenskému vypršal madnát. V krajine sa však počas stanného práva nemôžu uskutočniť voľby novej hlavy štátu.

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Pellegrini samit EÚ využije na otázky o odmrazení členstva Smeru a Hlasu v európskych socialistoch

Prezident Peter Pellegrini chce rokovať o odmrazení členstva Smeru a Hlasu v európskych socialistoch. Využiť na to plánuje práve konanie mimoriadneho samitu EÚ, kde sa stretne s lídrami členských krajín EÚ zo socialistického tábora.

Predsedníctvo Strany európskych socialistov vlani v októbri rozhodlo o pozastavení plného členstva strany Smer-SD a asociovaného členstva strany Hlas-SD v tejto politickej rodine. K tomuto kroku strana pristúpila v nadväznosti na jasný odklon od hodnôt strany, ktorý predviedol predseda strany Smer-SD Robert Fico.

Pellegrini na otázku novinárov, či samit a diskusie lídrov o obsadzovaní najvyšších pozícií v euroinštitúciách využije v prospech slovenskej sociálnej demokracie, uviedol, že v úlohe prezidenta to už nie je "jeho úloha".

Vzápätí však dodal, že na samite zastupuje priamo premiéra, a preto ešte pred samotným zasadnutím Európskej rady sa bilaterálne stretne so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom. Spolu s ním chcel prejsť taktiku európskych socialistov pred vyjednávaniami o "top-pozíciách".

Španielska socialistická strana (PSOE) v eurovoľbách získala 20 mandátov v Európskom parlamente (EP). Bude tak jednou z najsilnejších národných delegácií vo frakcii socialistov a demokratov (S&D), ktorá celkovo získala 136 kresiel. Slovenské strany Smer-SD a Hlas-SD by eurosocialistom v EP mohli priniesť ďalších šesť mandátov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Štrajky zamestnancov ochromili prístavy na severe krajiny

Zamestnanci viacerých severonemeckých prístavov vstúpili v pondelok do štrajku za vyššie platy a lepšie pracovné podmienky.

Len v samotnom Hamburgu ochromila protestná akcia do značnej miery už od piatej hodiny rána celý prístav či odbavovanie kontajnerových lodí, informovalo odborové hnutie Verdi. To isté sa týkalo prístavov v mestách Brake a Emden v spolkovej krajine Dolné Sasko, prístavov v Brémach a Bremerhavene.

Hovorca hnutia Verdi uviedol, že vo veľkých termináloch určených pre kontajnerové lode sa tieto plavidlá nebudú odbavovať.

Podľa vyjadrenia odborov by mal štrajk trvať 24 až 48 hodín v závislosti od konkrétneho prístavu. Súbežne s protestnou akciou prebieha v pondelok v poradí už tretie kolo rokovaní zamestnancov týchto prístavov o zvýšení miezd.

Verdi okrem iného požaduje zvýšenie hodinovej mzdy o tri eurá so spätnou platnosťou od 1. júna a zodpovedajúce zvýšenie príplatkov za zmeny počas víkendov a sviatkov a za prácu v noci.

Zamestnávatelia doteraz ponúkali odborárom zvýšenie miezd od júna o 2,5 percenta (minimálne o 60 centov za hodinu) a vyššie príplatky od 24 centov až po 2,5 eura.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.