Preskočiť na obsah
  |  

Do diskusie k návrhu na skrátené legislatívne konanie pri súbore opatrení Lex atentát sa prihlásilo sedem rečníkov

Do diskusie k návrhu na skrátené legislatívne konanie pri súbore opatrení Lex atentát sa prihlásilo sedem rečníkov písomne, z toho štyria sú za poslanecký klub. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude možné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.

(tasr)

  |  

India a USA sa zaviazali posilniť obrannú a technologickú spoluprácu

India a USA sa zaviazali posilniť obrannú a technologickú spoluprácu. Chcú tiež odstrániť prekážky, ktoré dlhodobo obmedzujú bilaterálnu obchodnú spoluprácu. Po spoločnom rokovaní v Naí Dillí to deklarovali poradcovia vlád pre národnú bezpečnosť oboch krajín.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan je na dvojdňovej návšteve indickej metropoly Naí Dillí, čo je prvou návštevou vysokopostaveného predstaviteľa USA, odkedy predseda indickej vlády Naréndra Módí obhájil svoj mandát.

Sullivan so svojím indickým náprotivkom Ažítom Dovalom diskutoval o pokroku v spolupráci ohľadne výroby polovodičov, rozvoja umelej inteligencie a výroby prúdových motorov. Obaja predstavitelia v pondelok zdôraznili potrebu intenzívnejšej spolupráce so zameraním na financovanie inovatívneho výskumu v oblastiach, ako je výroba polovodičov, zelená energia a strojové učenie.

Rokovali aj o možnej spoločnej výrobe pozemných bojových systémov. Obe krajiny zintenzívnili spoluprácu v ostatných rokoch najmä v súvislosti s rastúcim vplyvom Číny v indopacifickom regióne.

(tasr, ap)

  |  

Určité časti súboru opatrení „lex atentát“ nie sú opodstatnené, skonštatoval generálny prokurátor

Určité časti súboru opatrení „lex atentát“ nie sú opodstatnené, skonštatoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Svoj právny názor vyjadril v liste, ktorý poslal výkonnému podpredsedovi Národnej rady SR Petrovi Žigovi (Hlas).

Generálny prokurátor upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona.

V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život.

„Podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora, pretože prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch,“ pridal Žilinka ďalšiu výhradu k uvedenej časti.

Problém vidí aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin. „Nepovažujem ju za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio,“ vysvetlil generálny prokurátor.

Zároveň vyslovil presvedčenie, že uvedené legislatívne zmeny poslanci Národnej rady neschvália. Parlament má návrh na skrátené konanie a následne samotný návrh zákona v aktuálnom popoludňajšom programe.

(tasr)

  |  

Vládni politici let na futbal označili za reprezentáciu krajiny. Opozícia vidí papalášizmus

Let koaličných politikov na európsky šampionát do Nemecka vyvolal kontroverzie. Viacerí ministri a podpredsedovia parlamentu cestovali na futbalový zápas Slovensko – Belgicko vládnym špeciálom. Kým predstavitelia vlády hovoria o reprezentácii krajiny a poukazujú aj na prípady z minulosti, kedy politici prišli podporiť slovenských športovcov na vrcholné podujatia, opozícia to vidí naopak. Cestu komentuje ako prejav papalášizmu.

Ministerstvo vnútra reagovalo, že návšteva zápasu sa uskutočnila na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu i Únie európskych futbalových zväzov (UEFA) pre zástupcov vlády a parlamentu. Rezort vyhlásil, že nešlo o voľnočasovú aktivitu ústavných činiteľov.

Vládnym špeciálom podľa ministerstva vnútra cestovali do Nemecka zástupcovia policajných zložiek, ktorí sa spolu s nemeckými bezpečnostnými orgánmi spolupodieľajú na bezpečnostných opatreniach v rámci futbalového šampionátu.

„Na palube spolu s nimi leteli dvaja podpredsedovia Národnej rady SR, traja ministri, dvaja štátni tajomníci a asi 20 zástupcov z viacerých ministerstiev," priblížil rezort.

Súčasťou cesty boli aj stretnutia so zástupcami belgickej vlády i primátorom Frankfurtu nad Mohanom. Rozhodnutie letieť hromadne do Frankfurtu vládnym špeciálom sa podľa rezortu udialo po dôkladnom bezpečnostnom a ekonomickom posúdení. Náklady na let proporčne rozdelia medzi päť rezortov.

„Tento druh dopravy je v našich podmienkach úplne bežný. Aj v minulosti pravidelne štátni predstavitelia za každej vlády opakovane využívali služby Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR na účasť na reprezentačných udalostiach, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a podobne, s čím ráta aj štátny rozpočet,“ ozrejmil rezort.

Opozícia hovorí o súkromnom lete. KDH pre let vyzvalo vládnych politikov Andreja Danka (SNS), Matúša Šutaja Eštoka, Erika Tomáša a Petra Žigu (všetci traja Hlas), aby nevyužívali vládny špeciál ako súkromnú letku.

„Použiť vládny špeciál na odvoz do Nemecka na futbalový zápas Slovenska považuje KDH za papalášizmus najhrubšieho zrna a žiada vládnych predstaviteľov, aby si priznali chybu a všetky náklady v súvislosti s letom do Nemecka uhradili," uviedla hovorkyňa KDH Lenka Kovár.

Poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Dávid Dej žiada vysvetlenie, prečo ministri a podpredsedovia parlamentu leteli do Nemecka na futbal bez informovania o pracovnom programe. Verejné zdroje musia byť podľa neho využívané s maximálnou zodpovednosťou a za účelom, na ktorý boli určené, a nie na súkromnú zábavu politikov.

Poslankyňa Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázala, že mnohí Slováci cestovali na zápas do Nemecka za vlastné peniaze. Je preto podľa nej neprijateľné, že vláda zneužíva letku „na svoje papalášske zábavy“. „Zjavne im nestačí, že si zvýšili plat na 10 000 eur, ešte musia okrádať ľudí na svoje výlety. Peniaze by mali okamžite vrátiť ľuďom a let zaplatiť z vlastných peňazí," poznamenala.

(red., tasr)

  |  

Súdna rada zvolila Juraja Schwarcza za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ

Súdna rada zvolila Juraja Schwarcza za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ, kde pôsobí od roku 2009. Jeho kandidatúru ešte musí odsúhlasiť vláda. Potom sa bude môcť postaviť pred poradný výbor Rady EÚ.

Súčasný mandát formálne uplynul 26 národným sudcom Všeobecného súdu EÚ v auguste 2022. Schwarcz zastupuje Slovensko na tomto súde druhé funkčné obdobie, v rokoch 2004 až 2009 to bol Daniel Šváby.

Všeobecný súd EÚ je súčasťou Súdneho dvora EÚ. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Rovnako ako Súdny dvor EÚ, aj Všeobecný súd EÚ sídli v Luxemburgu.

(tasr)

  |  

Austrália vyšle na Papuu-Novú Guineu siedmich ministrov a policajného šéfa

Austrália vyšle na Papuu-Novú Guineu siedmich ministrov a policajného šéfa, aby viedli bezpečnostné a obchodné rozhovory s predstaviteľmi svojho severného suseda. Uviedli to austrálski vládni predstavitelia v súvislosti s obavami z ambícií Číny rozšíriť svoju policajnú úlohu na tichomorských ostrovoch.

Papua Nová Guinea posilňuje obchodné vzťahy s Čínou. V januári oznámila, že s Pekingom vedie aj rozhovory o policajnej spolupráci, čo znepokojilo Austráliu a USA, ktoré minulý rok uzavreli obrannú dohodu s Papuou-Novou Guineou.

Peking už vyslal policajtov na susedné Šalamúnove ostrovy a Kiribati a tvrdí, že má stratégiu na pomoc tichomorským ostrovným krajinám pri udržiavaní spoločenského poriadku. Podľa austrálskych predstaviteľov by však v zaisťovaní bezpečnosti na tichomorských ostrovoch Čína nemala zohrávať žiadnu úlohu.

Austrália plánuje trénovať viac miestnych bezpečnostných síl, aby tieto medzery vyplnila.

(tasr, reuters)