BRATISLAVA – Jeden z najsilnejších epických príbehov o láske, zrade a túžbe po pomste ožil po vyše dvoch dekádach opäť na veľkom plátne. Skvelá aktualizácia francúzskej klasiky je nadčasová a vzrušujúco nová.
1200-stranový dobrodružný príbeh Alexandra Dumasa st. sa neinterpretuje ľahko, veď ako určiť, čo nechať a čo zo scenára vypustiť? No dvojica francúzskych režisérov ho preniesla na plátno precízne a podčiarkuje, čo príbeh hovorí o zrade, nenávisti, láske, bolesti a najmä absolútnej pomste. Ak sa totiž tá stane zmyslom vášho života, tak ste sa zapredali iba temnu a skaze, pretože ste zabudli, že z nášho života robí zmysluplný sled dní len láska.
V porovnaní s predchádzajúcimi adaptáciami (vrátane nudnej a rozťahanej mini série s Gérardom Depardieu) má táto najnovšia verzia veľmi svižné tempo a vzrušujúce herecké výkony všestranne nadaného hviezdneho ansámblu.
Hlavnú úlohu temného pomstiteľa hrá Pierre Niney, ktorý získal nie tak nedávno Cézara za najlepší mužský herecký výkon vo filme Yves Saint Laurent. Herec by sa nám na postavu podobne nezlomného hrdinu zdal dosť emocionálne a fyzicky „krehký,“ no práve podobný zámerne zvolený paradox pridáva filmu na zaujímavosti.
Napovedá nám, že sila, odhodlanie, nenávisť, či túžba, dokáže byť koncentrovaná v akejkoľvek telesnej schránke a že mýtus o obrovskej herkulesovskej sile môže byť vo veľkej miere len legendou.
Ak by sa dielo spolupracujúcich režisérov Matthieua Delaporteho a Alexandra de La Patellièreho v angličtine natočilo v USA a prišlo na plátna o 25-30 rokov skôr, ľahko by získalo niekoľko Oscarov. Je totiž drámou, dobrodružno-akčnou snímkou, ale aj ľúbostno-romantickým príbehom a tragédiou.
Toľká komplexnosť, v tak „starom“ námete, je na dnešné pomery až šokujúca a zaručuje, že toto spracovanie nebude isto posledným. Príbeh trpiaceho Dantèsa, ktorý sa zázračne prevtelí do bohatého grófa, pozná isto každý frankofónny školák.
Americké publikum, vzdelávané na komiksovej „kultúre“ nájde viacero zaujímavých zistení v tom, čo by sa dalo s troškou nadsázky parafrázovať ako „Vykúpenie z väznice Shawshank“ svojej doby.
V životopise významného herca, scenáristu, ale aj režiséra Orsona Wellesa cituje jeho autor Simon Callow slávneho filmára: „Ak chcete mať vo filme aj šťastný koniec, závisí to samozrejme vždy hlavne od toho, kde zastavíte svoj príbeh.“ A hovorí tak aj o slávnom francúzskom tvorcovi dobových bestsellerov. Dumas ten svoj zastavuje a obracia hneď viackrát. A tým dosahuje nielen prekvapivé napätie, ale často aj katarziu.
Spisovateľ sa majstrovsky pohral s očakávaniami čitateľov a poskytol im kratučký šťastný začiatok, ktorý zamieňa v okamihu za ťažkú tragédiu. No na podobné zvraty je príbeh bohatý, preto je aj tak nadčasový a pútavý.
Jeho hrdina Edmond Dantès bude za svoj hrdinský čin čoskoro povýšený na kapitána. Tým konečne získava všetky predpoklady na svadbu s milovanou Mercédès (Anaïs Demoustier). No kým si stihnú zaľúbení Edmond a Mercedes povedať: „Áno“, je nádejný ženáč falošne obvinený zo sprisahania so silami spriahnutými s Napoleonom. Potom zatknutý, odsúdený a poslaný do žalára na ostrove.
Ďalších 14 rokov bývalý námorník chradne v desivých útrobách pevnosti Château d’If, odkiaľ sa vraj nedá ujsť. Tam je jeho spolutrpiacim z vedľajšej cely tajomný Abbé Faria. Múdry starec kope roky únikový východ, zároveň učí Edmonda viaceré jazyky a vedy a tesne pred smrťou mu prezradí miesto, kam ukryl obrí poklad.
Po štrnástich dlhých rokoch utrpenia, zúfalstva a beznádeje sa Edmondovi podarí vďaka Abbému utiecť a nájsť poklad ukrytý na ostrove Monte Christo.
Jediné, čo Edmond Dantès chce a na čo myslí na slobode, je kruté a nemilosrdné zúčtovanie úplne so všetkými, ktorí ho zradili. Teraz, vyzbrojený obrovským bohatstvom, sa bez váhania vydáva na cestu nezastaviteľného pomstiteľa, ktorá ale nemôže byť ani priamočiara, ani bez prekvapení a ďalších osobných strát.
Tu sa kratučko pristavme pri genialite spisovateľa Alexandra Dumasa st, ktorý už v roku 1846 dokázal načrtnúť univerzálnu osnovu, ktorá je aj v 21. storočí platnou a modernou. V snahe potrestať zlodejov, korupčníkov, luhárov a aj vrahov by mohol byť Dantès prvým prototypom maskovaného superhrdinu, ako je Batman alebo až Zelený sršeň.
Aj oni využívajú, dnes už v moderných veľkomestách 21. storočia, svoje veľké bohatstvo na útoky na zločincov a upravujú svoje sídla na najmodernejšie „veliteľské základne,“ odkiaľ podnikajú spanilé jazdy spravodlivosti.
Jedným z najslabších miest príbehu (nielen logicky) je, že Dantès sa stane v podmienkach, aké poskytuje 18. storočie, dokonalým majstrom prestrojenia, ktorého jeho nepriatelia a dokonca ani Mercédès nikdy nikde nespoznajú. Iste, oblečenie, fúziky, vrásky, jazvy, iný prízvuk, prítmie urobia svoje, ale ešte vždy je to on – Edmond Dantès.
No považujme mantinely rozprávania majstra Dumasa radšej za posvätné a ako diváci, ktorí boli svedkami utrpenia, čo vzišlo z krivého účelového obvinenia, máme všetky dôvody fandiť nešťastnému hrdinovi. Nech len riadne zničí všetko, čo má spoločné s troma mužmi, ktorí ho takto ponížili a prinútili živoriť celý život v prestrojení a nenávisti! Mená arci zloduchov sú známe: Moncerf, Danglar a Villefort.
Dumas bol múdry muž, a tak si nerobí žiadne ilúzie o sile nenávisti, ktorá vám komplikuje každý deň a núti vás konať veci zlé, podlé a brať šťastie a životy. Nenávisť je ničivá, spaľujúca, skrivodlivá a likviduje rovnako obeť aj pomstiteľa.
Vykúpenie a pocit úľavy aj po smrti nenávideného neprichádzajú a sú viac menej iluzórne. Najmä, ak do svojej osobnej, dlhé roky budovanej pomsty zapletáte aj ďalších ľudí, ktorí sa stávajú spolupáchateľmi v obludnom kolotoči zla. Netreba ani hovoriť o tom, že Dantès je rafinovaným majstrom odplaty, ktorú chce a ide rozšíriť aj na tých „zdanlivo“ nevinných. Tí sa previnili možno len tak, že sú príbuznými jeho nepriateľov.
Aj tu sa vynára ďalší plán príbehu a filmu, ktorý hovorí o ničivosti nenávisti ako o morálnej lekcii, ktorá vás nemôže dostať v živote ďalej a nič, nikdy a nikde nevybuduje. Ale smeruje len k deštrukcii. Filmu pridáva na kvalite a historickej uveriteľnosti nielen kvalitná výprava, výborne zvolené exteriéry a interiéry, ale posúva sa vpred i vďaka dynamickej hudobnej partitúre Jérôma Rebotiera.
A na konci sa je možno najlepšie vrátiť skoro na začiatok, kde v pevnosti Chateaud’If, Abbé Faria prezrádza Dantèsovi miesto, kam ukryl poklad. Budúcemu grófovi Monte Christo vraví: „Zvyšok je váš príbeh – muža, ktorý drží svet ako na dlani.“
Jeho slová nie sú pre Dantèsa odmenou, ani satisfakciou, či časťou vykúpenia z prostredia smrti. Ale skúškou, či uspeje ako človek, muž, charakter a ten, ktorý má všetky možnosti v rukách na to, aby konal rovnako veľké dobro alebo aj obrovské zlo. Lebo ak si neuvedomí, že ak na prach zničí ten svet, ktorý mu nesmierne ublížil, zničí vlastne aj veľkú časť samého seba. A možno bude rovnako zlým ako tí, ktorých práve potrestal.
Pokiaľ ste filmovým fanúšikom a chcete filmy porovnávať, na internete sa určite dopátrate aj k iným, slávnym, ale aj pochybnejším verziám sfilmovania tejto Dumasovej klasiky. Na území Francúzska vznikli nasledovné spracovania:
1929: Gróf Monte Christo, réžia HenriFescourt – v hlavnej úlohe GastonModot
1954: Gróf Monte Christo, réžia Robert Vernay – v hlavnej úlohe Jean Marais
1961: Gróf Monte Christo, réžia ClaudeAutant-Lara – v hlavnej úlohe Louis Jourdan
1979: Gróf Monte Christo, réžia Denys de La Patellière – v hlavnej úlohe Jacques Weber
1998: Gróf Monte Christo, réžia JoséeDayan – v hlavnej úlohe Gérard Depardieu
V zahraničí vznikli tieto spracovania:
1934: Gróf Monte Christo, réžia Rowland V. Lee – v hlavnej úlohe Robert Donat
1975: Gróf Monte Christo, réžia David Greene – v hlavnej úlohe Richard Chamberlain
2002: Gróf Monte Christo, réžia Kevin Reynolds – v hlavnej úlohe James Caviezel