Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v utorok zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.

ICC obviňuje Šojgua a Gerasimova z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre.

Sudcovia ICC si podľa vyhlásenia súdu myslia, že existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obaja ruskí predstavitelia sú zodpovední za "raketové útoky, ktoré podnikali ruské ozbrojené sily proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre" najmenej od 10. októbra 2022 do najmenej 9. marca 2023.

"V tomto čase ruské ozbrojené sily vykonali veľký počet útokov proti viacerým elektrárňam a rozvodniam na viacerých miestach na Ukrajine," cituje súd agentúra AP. Rusko opakovane uviedlo, že ukrajinská energetická infraštruktúra je jeho legitímnym cieľom, pričom poprelo, že by útočilo na civilistov alebo civilnú infraštruktúru.

Podľa agentúry AP nie je pravdepodobné, že by sa jedného z týchto ruských predstaviteľov podarilo v blízkom čase na základe týchto zatykačov zadržať. Rusko totiž neuznáva jurisdikciu ICC a odmieta vydanie svojich podozrivých.

Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.

Šojgu viedol ministerstvo obrany od novembra 2012. Prezident Putin ho však v máji tohto roka z postu prekvapivo odvolal a nahradil ekonómom bez vojenských skúseností, bývalým vicepremiérom Andrejom Belousovom. Putin Šojgua po odvolaní vymenoval za tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu vydať zatykače na dvoch vysokopostavených ruských predstaviteľov za znamenie toho, že spravodlivosť za ruské zločiny na Ukrajine sa blíži.

Podľa Zelenského ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine". Na sociálnej sieti X napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť". "Dúfame, že ich uvidíme za mrežami," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Mjanmarské etnické ozbrojené skupiny obsadili obľúbené plážové letovisko Thanduej

Mjanmarské etnické ozbrojené skupiny obsadili obľúbené plážové letovisko Thanduej na západe a zaútočili na pozície junty v severnej časti krajiny. Etnické ozbrojené skupiny a prodemokratické Ľudové obranné sily (PDF) bojujú proti armáde, ktorá sa chopila moci počas prevratu v roku 2021.

V Jakchainskom štáte na západe krajiny bojujú príslušníci Arakanskej armády (AA) už niekoľko dní v okolí pláže Ngapali, kde sa nachádzajú luxusné hotely a rekreačné strediská patriace spoločnostiam podporovaným armádou.

 Vojenské jednotky a polícia sa stiahli na letisko v Thanduej vzdialenom približne dva kilometre, uviedol pre AFP vojenský zdroj pod podmienkou zachovania anonymity. O stovky kilometrov ďalej, v Šanskom štáte na severe krajiny, zaútočila Taangská národná oslobodzovacia armáda (TNLA) za úsvitu na armádu v meste Kyaukme, ktoré leží na dôležitej diaľnici do Číny. TNLA obmedzila cestovanie v okolí mesta.

AA a TNLA sú členmi tzv. Aliancie troch bratov, ktorá v októbri minulého roka začala v Šanskom štáte nečakanú ofenzívu proti vládnucej junte. Ich bojovníci sa zmocnili rozsiahleho územia a niekoľkých lukratívnych obchodných priechodov na hraniciach s Čínou, čím zasadili junte najväčší úder od jej prevzatia moci.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol európsky súd

Rusko porušilo ľudské práva po anexii Krymu vo viacerých oblastiach, rozhodol Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ESĽP).

Súd v rozhodnutí reagujúcom na sťažnosť Ukrajiny uviedol, že z ruskej strany došlo okrem iného k porušeniu práva na život, k neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, obmedzeniu slobody náboženského vyznania či porušeniu práva na slobodu prejavu.

Prípad sa týkal aj obvinení Moskvy z prenasledovania Ukrajincov pre ich politické postoje či prokyjevskú politickú činnosť, ktorej sa venovali prevažne na Kryme, ale aj v iných častiach Ukrajiny či Ruskej federácie. Rusko už v minulosti odmietlo obvinenia z toho, že na polostrove porušuje práva ľudí a utláča politických oponentov.

"Súd jednomyseľne rozhodol, že Rusko musí urýchlene prijať opatrenia, ktoré zaistia bezpečný návrat príslušných väzňov, ktorých presunuli z Krymu do väzenských zariadení na území Ruskej federácie," oznámil ESĽP.

Rusko rozhodnutia ESĽP odmieta, pričom ho po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vylúčili z Rady Európy. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje tento súd v Štrasburgu. ESĽP však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko zbavili členstva v RE v marci 2022.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, tvrdí tamojší minister zahraničných vecí

Od plného členstva v EÚ budú Ukrajinu deliť iba tri kroky, vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v súvislosti s ďalším možným postupom po ukončení prístupových rozhovorov.

Kuleba uviedol, že tieto tri kroky budú nasledovné: záver Európskej komisie o úspešnom ukončení rozhovorov a dosiahnutie súladu Ukrajiny s prístupovými kritériami; rozhodnutie o podpísaní dohody o pristúpení Ukrajiny k EÚ; ratifikácia dohody parlamentmi členských štátov EÚ a získanie plného členstva Ukrajiny v Európskej únii.

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Medzinárodný trestný súd vydal zatykače na Šojgua a Gerasimova

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova pre obvinenia z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka

Poľsko má v súvislosti s nórskymi fondmi „problém politického pôvodu“, tvrdí ministerka pre fondy a regionálnu politiku Katarzyna Pełczyńska-Nałeczová. Vyhlásila, že za blokovanie štvrtého kola grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) môže Maďarsko.

Koncom roka 2023 dosiahli štáty EHP – Island, Lichtenštajnsko a Nórsko – spoločne s eurokomisiou dohodu o štvrtej edícii Nórskych fondov a Finančného mechanizmu EHP.

Poľsko je najväčším príjemcom tretieho vydania fondov, trojica štátov pridelila Varšave približne 809,3 milióna eur. Vláda Donalda Tuska sa preto obáva možného blokovania týchto peňazí.

„Máme do činenia s Maďarskom, ktoré chce získať kontrolu nad fondmi pre mimovládne organizácie a nechce súhlasiť s tým, aby táto kontrola bola v rukách Nórov,“ povedala Pełczyńska-Nałęczová novinárom. Dodala, že Nóri zasa chcú „zabezpečiť prístup“ k finančným prostriedkom pre „organizácie, ktoré sú nezávislé od vlády či úradov“.

„Maďari nám ponúkli, aby sme podpísali list, v ktorom budeme stáť na ich strane,“ tvrdí ministerka. Údajne výmenou za podporu Budapešti pridelí Orbánova vláda Poľsku viac prostriedkov.

„Osobne som sa po diskusiách a odporúčaniach MZV a nášho zastúpenia v Bruseli rozhodla, že takýto list nepodporíme. To znamená, že sa nenecháme vydierať Maďarskom,“ dodala ministerka.

(tvn24)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.