Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko zakázalo šírenie desiatok médií z EÚ. Na zoznam sa dostalo aj slovenské SME a Denník N

Rusko zakázalo šírenie desiatok médií z EÚ. Na zoznam sa dostalo aj slovenské SME a Denník N. Ide o odvetné opatrenie za podobný zákaz Únie voči trom ruským médiám.

Ruské ministerstvo vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke uviedlo, že tieto európske médiá šíria nepravdivé informácie o špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Označenie "špeciálna vojenská operácia" Rusko používa pre vojnu na Ukrajine.

Medzi zakázanými médiami sú aj rakúska verejnoprávna televízia ORF, nemecké noviny Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País, tlačová agentúra EFE a televízia RTVE, talianske denníky La Stampa a Republicca, slovenské denníky SME a Denník N, verejnoprávna Česká televízia a portál Seznam Zprávy, viacero francúzskych médií vrátane Le Monde, Liberation či agentúry AFP.

Zoznam zahŕňa aj Agence Europe, týždenník Politico, RSF a Euroobserve.

Členské krajiny EÚ v máji uvalili sankcie na mediálnu platformu Voice of Europe a ďalšie tri ruské médiá pre šírenie ruskej propagandy. Ide o agentúru RIA Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja gazeta.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

ŠTS: V kauze Dobytkár zrušil špeciálny súd ďalšie tri termíny pojednávaní

ŠTS: V kauze Dobytkár zrušil špeciálny súd ďalšie tri termíny pojednávaní, vytýčené na 27. júna a 1. a 2. júla. Spis sa stále nachádza na Najvyššom súde SR, ktorý rozhoduje o sťažnosti obžalovaných, informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Bednáriková.

Ďalšie termíny podľa rozpisu pojednávaní súdu momentálne nie sú vytýčené. Ešte koncom roku 2023 sa v tomto prípade v senáte vymenil jeden zo sudcov. Dokazovanie tak bude s veľkou pravdepodobnosťou musieť byť vykonávané odznovu.

Po úmrtí jedného z obžalovaných zostalo v kauze Dobytkár sedem z pôvodne ôsmich obžalovaných fyzických osôb a päť právnických osôb. Tieto mali podľa obžaloby páchať trestnú činnosť súvisiacu s vybavovaním žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina a Rusko reagujú na vydanie zatykačov na Šojgua a Gerasimova

Ukrajina privítala v utorok rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) vydať zatykače na bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova. Rada bezpečnosti Ruskej federácie označila zatykače za súčasť hybridnej vojny proti Rusku.

"Šojgu a Gerasimov nesú individuálnu zodpovednosť. Je to dôležité rozhodnutie. Každý sa bude zodpovedať za zlo," uviedol šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Ruská bezpečnostná rada v reakcii na vydanie zatykačov pripomenula, že Rusko neuznáva jurisdikciu ICC. Toto rozhodnutie "bolo prijaté v rámci hybridnej vojny Západu proti našej krajine," uviedla ruská bezpečnostná rada vo vyhlásení a zatykače označila za bezvýznamné.

ICC oznámil v utorok vydanie zatykačov na Šojgua a Gerasimova za údajne vojnové zločiny na Ukrajine a zločiny proti ľudskosti pre útoky namierené proti civilistom a civilnej infraštruktúre. Súd pritom poukázal predovšetkým na ruské útoky proti ukrajinskej elektrickej infraštruktúre.

Medzinárodný trestný súd vydal vlani zatykač aj na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s únosmi detí z Ukrajiny.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Vicepremiéri Tomáš Taraba a Denisa Saková oznámili aktualizovanú schému štátnej pomoci pre teplárenstvo

Vicepremiéri Tomáš Taraba a Denisa Saková oznámili aktualizovanú schému štátnej pomoci pre teplárenstvo. Slovenskí výrobcovia tepla budú mať do roku 2030 prístup k finančným prostriedkom vo výške jednej miliardy eur z cieľa na modernizáciu energetických systémov, vrátane uskladňovania energie a zlepšenia energetickej efektívnosti.

„Zmysluplnými investíciami a modernizáciou teplárenstva a energetiky vieme pomôcť dekarbonizácii Slovenska aj ochrane životného prostredia, a v konečnom dôsledku ušetriť peniaze všetkým ľuďom, platiacim účty za energie,“ zdôraznil šéf envirorezortu Taraba.

Nový mechanizmus štátnej pomoci schválila Európska investičná banka a žiadatelia môžu o podporu požiadať od polovice júla 2024. Dôvodom revízie je zosúladenie národnej schémy štátnej pomoci s európskymi nariadeniami o skupinových výnimkách.

Schéma štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva je zastrešená Ministerstvom životného prostredia SR prostredníctvom Environmentálneho fondu. V rámci prvých dvoch hodnotiacich kôl z predošlej výzvy bolo zazmluvnených 33 projektov za vyše 150 miliónov eur, ktoré dobehnú do júla.

„Zároveň žiadatelia, ktorí sa prihlásili v rámci ďalšieho, tretieho a štvrtého hodnotiaceho kola, sa budú môcť opätovne uchádzať o dotáciu v rámci novej, otvorenejšej takzvanej hybridnej schémy,“ vysvetlil Taraba.

Nová výzva bola pripravená v úzkej spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR. Rozšíri sa počet potenciálnych žiadateľov a oprávnenými výdavkami sa stanú aj projektové dokumentácie, stavebný dozor či výdavky na revízie a skúšky.

„V súlade s nariadením o skupinových výnimkách zvyšujeme maximálnu výšku pomoci pri aktivitách zameraných na vysokoúčinnú výrobu z pôvodných 15 miliónov eur na maximálne 30 miliónov eur,“ dodal minister životného prostredia.

Podľa Sakovej budú môcť o dotácie žiadať aj subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla.

„Pôjde predovšetkým o tie subjekty, ktorých predmetom podnikania nie je len výlučne výroba či distribúcia tepla, chladu, energie, avšak dodávajú teplo aj priamo alebo prostredníctvom distribučných spoločností do všeobecného systému centrálneho zásobovania teplom, ak majú povolenie, respektíve predmet podnikania zo zákona o tepelnej energetike,“ dodala ministerha hospodárstva.

Rezorty životného prostredia a hospodárstva zároveň pripravujú nové schémy na výrobu energie iba z obnoviteľných zdrojov energie. Schéma envirorezortu bude zameraná na výrobu tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie, skladovanie elektrickej energie, výrobu obnoviteľného vodíka či výrobu a skladovanie biokvapalín a bioplynu, pričom celkový rozpočet na schému je na úrovni 350 miliónov eur. Prvú výzvu plánuje envirorezort vyhlásiť do konca tohto roka.

(sita)

Minúta  |  

Pochod Hrdí na rodinu tento rok poukáže na tému Manželstvo chráni deti

Pochod Hrdí na rodinu tento rok poukáže na tému Manželstvo chráni deti. Jeho 12. ročník sa uskutoční 20. júla o 15.00 na Jakubovom námestí v Bratislave, informoval organizátor podujatia Anton Chromík.

„Poslaním akcie je rozšíriť na Slovensku radosť, ktorú môže dať rodina a manželstvo deťom a manželia medzi sebou navzájom. Ukázať, že deti potrebujú lásku mamy a otca viac ako veci či hmotné zabezpečenie. Povzbudiť, aby ľudia na Slovensku neochudobňovali svoje deti o to najcennejšie – o svoju prítomnosť a lásku rodičov. Povzbudiť ich, aby prekonávali ťažké veci, ktoré prichádzajú v rodinách,“ uviedli organizátori na svojom webe.

Chromík priblížil, že pochod začne zhromaždením na Jakubovom námestí a následne bude pokračovať po hlavnom meste.

„Pre tých, ktorí by prišli skôr, sa pred zhromaždením uskutoční diskusia viacerých vzácnych hostí o téme rodiny,“ priblížil. Po nej návštevníkov čakajú koncerty i súťaže, pre deti budú pripravené balóny i skákací hrad.

Minúta  |  

V čerpaní eurofondov sa nad stopercentnú úroveň určených prostriedkov dostali takmer všetky programy

V čerpaní eurofondov v programovom období 2014 až 2020 sa nad stopercentnú úroveň pôvodne určených prostriedkov dostali takmer všetky programy, vyplýva to z informácií ministerstiev financií a investícií. Osem programov viac alebo menej výrazne presiahlo 100-percentnú hranicu čerpania, jeden sa k nej veľmi priblížil a jeden zostáva hlboko pod čiarou.

Podľa podielu využívania starých eurozdrojov k 31. máju je na čele suverénne Integrovaný regionálny operačný program (IROP) s viac ako 116 percentami. Prijímatelia európskych peňazí v rámci neho na svoje projekty vyčerpali 2,25 miliardy eur, pričom alokácia má objem nad 1,9 miliardy eur.

S výrazným odstupom vo využívaní zdrojov EÚ nasledujú ďalšie programy. Cezhraničný program Interreg Slovensko – Česko dosiahol podiel cez 105 percent, vyčerpal takmer 95 miliónov eur oproti vyčleneným 90 miliónom eur.

Takmer 104,5-percentnú mieru zaznamenal program Ľudské zdroje, keď miesto takmer troch miliárd eur minul cez 3,1 miliardy eur.

Objemovo najväčší program Integrovaná infraštruktúra s podielom viac ako 103 percent využil 6,2 miliardy eur, teda o takmer 200 miliónov eur navyše alokácie. Prvú päťku uzatvára program Kvalita životného prostredia so 102,6 percenta pri využití 2,9 miliardy eur, čo je v porovnaní s plánom viac o 74 miliónov eur.

Program Efektívna verejná správa mal ku koncu mája podiel čerpania necelých 102 percent s vyčerpanými takmer 361 miliónmi eur, program Interreg Slovensko – Rakúsko skoro 101,5 percenta s bezmála 77 miliónmi eur, Technická pomoc viac ako 100 percent so skoro 160 miliónmi eur.

K hranici 100 percent sa priblížil program Interract III s podielom 99,3 percenta a 39 miliónmi eur. Jednoznačne najslabšiu úroveň čerpania má program Rybné hospodárstvo s takmer 54 percentami, pričom zo 7,7 milióna eur využil zhruba 4,2 milióna eur.

Bilancia nezahŕňa Program rozvoja vidieka, ktorý pre predĺženie obdobia o dva roky možno implementovať do konca roka 2025.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.