Preskočiť na obsah
  |  

Kandidátom na sudcu Všeobecného súdu EÚ je opätovne Juraj Schwarcz

Kandidátom na sudcu Všeobecného súdu EÚ je opätovne Juraj Schwarcz, ktorý ako sudca na danom súde pôsobí od roku 2009. Rozhodla o tom na dnešnom zasadnutí vláda.

Schwarcza ako kandidáta zvolila Súdna rada SR na zasadnutí 18. júna, pričom ho na pozíciu navrhla predsedníčka rady Marcela Kosová a členovia Dana Jelinková Dudzíková a Ľuboš Kunay.

Schwarcz svoju profesijnú kariéru začal ako podnikový právnik v rokoch 1975 až 1990 a v roku 1991 začal pracovať v súdnictve ako tajomník poverený obchodným registrom pri Mestskom súde v Košiciach. Nasledujúci rok bol vymenovaný za sudcu tohto súdu. V rokoch 1992 až 2009 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach a v rokoch 1994 až 2009 pôsobil na tomto súde ako predseda senátu.

V rokoch 2005 až 2009 bol vymenovaný za predsedu obchodno-právneho kolégia. V roku 2004 bol na jeden rok pridelený na Najvyšší súd SR v rámci obchodného senátu. V rokoch 1997 až 2009 bol externým členom Katedry obchodného a hospodárskeho práva na UPJŠ v Košiciach a v rokoch 2005 až 2009 členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Za sudcu Všeobecného súdu EÚ bol Schwarcz vymenovaný 7. októbra 2009.

Všeobecný súd EÚ sa skladá z dvoch sudcov za každý členský štát. Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov po porade s poradným výborom Rady EÚ, ktorého úlohou je poskytovať stanovisko k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu sudcu. Ich mandát je šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania.

Súd rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ alebo o žalobách podaných členskými štátmi proti Európskej komisii.

(sita)

  |  

Raši: Hlas sa nevzdá postu predsedu parlamentu ani s ním nebude obchodovať

Hlas sa nevzdá postu predsedu Národnej rady ani s ním nebude obchodovať. K téme sa vráti na jeseň. Minister investícií a kandidát Hlasu na pozíciu Richard Raši to uviedol pred stredajším rokovaním vlády. K hlasovaniu v parlamente chcú podľa neho pristúpiť vtedy, keď bude dohoda v koalícii.

„Trváme na tom, že tento post patrí nám a žiadna iná alternatíva nie je,“ vyhlásil Raši. Ako poznamenal, funkcia patrí strane podľa koaličnej zmluvy, ktorá vznikla na základe výsledkov parlamentných volieb.

K zdravotnému stavu premiéra Roberta Fica (Smer) Raši nemá bližšie informácie. Komunikáciu s úradom vlády v potrebných témach hodnotí stopercentne. Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) skonštatoval, že s predsedom vlády sa rozpráva sprostredkovane prostredníctvom jeho najbližších kolegov.

Líder koaličnej SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko v utorok 25. júna uviedol, že naďalej považuje za ideálne, keby tri vládne strany obsadili pozície troch najvyšších ústavných činiteľov. Poďakoval sa za podobné vyjadrenia Smeru. Diskutovať v koalícii preto podľa Danka treba, či už to bude o koaličnej zmluve alebo o fungovaní koalície. Po zvolení Petra Pellegriniho, bývalého predsedu parlamentu a šéfa Hlasu, za prezidenta podľa neho nastala nová situácia.

(tasr)

  |  

Novým generálnym tajomníkom NATO bude doterajší holandský premiér Mark Rutte

Novým generálnym tajomníkom NATO bude doterajší holandský premiér Mark Rutte. Rozhodli o tom členské štáty Aliancie. Jeho vymenovanie sa stalo formalitou po tom, ako jeho jediný súper, rumunský prezident Klaus Iohannis, z boja o post odstúpil.

„Severoatlantická rada sa rozhodla vymenovať holandského premiéra Marka Rutteho za generálneho tajomníka NATO, ktorý nahradí Jensa Stoltenberga,“ uviedlo vo vyhlásení NATO. „Rutte sa ujme funkcie 1. októbra 2024, keď sa po desiatich rokoch na čele NATO skončí funkčné obdobie Stoltenberga.“

„Želám mu veľa úspechov v ďalšom posilňovaní NATO pri výzvach dneška i zajtrajška. Viem, že NATO zanechávam v dobrých rukách,“ uviedol Stoltenberg v reakcii na Rutteho zvolenie.

Americký prezident Joe Biden nového generálneho tajomníka NATO oficiálne privíta na samite Aliancie vo Washingtone 9. až 11. júla.

(reuters, tasr)

  |  

Český prezident Petr Pavel prijal na Pražskom hrade slovenského prezidenta Petra Pellegriniho

Český prezident Petr Pavel prijal na Pražskom hrade slovenského prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý do Česka prišiel na svoju prvú zahraničnú návštevu vo funkcii hlavy štátu.

Okrem česko-slovenských vzťahov by politici mali rokovať aj o nadchádzajúcom samite NATO či situácii na Ukrajine.

Podľa Pavlovej kancelárie by politici mali hovoriť o vývoji situácie na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica, a tiež o posilňovaní bilaterálnej spolupráce. Rokovať by mali tiež o spolupráci krajín v hospodárskej oblasti, napríklad v energetike, kde je podľa Pražského hradu na spoluprácu mnoho príležitostí.

V zahranično-politickej oblasti budú témami rokovania nadchádzajúci samit NATO vo Washingtone, spolupráca pri zaisťovaní obrany, ruská agresia proti Ukrajine či situácia na Blízkom východe.

Pavel by podľa svojich slov chcel v čo najväčšej možnej miere nadviazať na úroveň vzťahov s bývalou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V utorok uviedol, že z doterajších rozhovorov s Pellegrinim vyplýva, že sú obaja odhodlaní pracovať na tom, aby vzťahy medzi ČR a SR zostali čo najlepšie.

Po skončení rokovania prezidenti zhrnú jeho obsah a výsledky na spoločnej tlačovej konferencii.

(tasr)

  |  

Libor, ktorý dobodal svojho kamaráta na smrť, poputuje do väzenia

Libor, ktorý dobodal svojho kamaráta na smrť, poputuje do väzenia. Súd mu udelil 15-ročný trest odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť pozostalým náklady na pohreb vo výške približne 1 800 eur.

K tragédii došlo v októbri minulého roka na Gabajovej ulici v Žiline. 46- ročný Libor trinástimi bodnoreznými ranami zabil svojho kamaráta Eduarda. Predchádzať tomu mala hádka. Obžalovaný sa ku všetkému priznal.

(zilinak.sk)

  |  

Talibanom riadený pokles produkcie ópia v Afganistane by mohol zvýšiť počet obetí predávkovania

Talibanom riadený pokles produkcie ópia v Afganistane by mohol zvýšiť počet obetí predávkovania. Užívatelia drog totiž prechádzajú na syntetické opiáty, ktoré sa v Európe už ukázali ako smrteľne nebezpečné, uvádza správa OSN.

Pestovanie maku na produkciu ópia a výrobu heroínu vlani v Afganistane kleslo až o 95 percent, pričom Taliban po prevzatí moci v roku 2022 zakázal výrobu drog.

V Mjanmarsku síce minulý rok vzrástla produkcia ópia o 36 percent, ale celosvetovo klesla o 75 percent, uviedol Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) vo výročnej správe.

„Dlhodobý nedostatok afganských opiátov by mohol mať viaceré dôsledky v rámci Afganistanu, v tranzitných krajinách či konečných destináciách. Očakáva sa preto pokles čistoty heroínu na trhu,“ uviedol UNODC.

Na cieľových trhoch vrátane Európy od začiatku roka 2024 zatiaľ nie je nedostatok, no to sa môže zmeniť, dodal úrad. „Dopyt po liečbe, ktorá využíva opiáty v podobe metadónu, buprenorfínu či morfínu s pomalým uvoľňovaním, môže vzrásť. Pokiaľ nebude dostatok týchto procedúr, užívatelia heroínu môžu prejsť na iné opioidy,“ informuje správa.

„Takáto zmena môže predstavovať vážne zdravotné riziká a viesť k nárastu predávkovania, najmä ak alternatívy obsahujú vysoko účinné látky, napríklad fentanyl či nitazén, ktoré sa v posledných rokoch objavili v niektorých európskych krajinách,“ dodal úrad.

Úmrtia po predávkovaní syntetickým opioidom nitazénom už zaznamenali v Írsku, Británii, Estónsku či Lotyšsku, vyhlásila vedúca výskumu UNODC Angela Meová. Užívateľ si zvyčajne kúpi heroín s domnienkou, že je „čistý“, droga je však zmiešaná s lacnejšími a účinnejšími nitazénmi a testy to odhalia až po smrti užívateľa, uviedla.

Podľa správy ponuka kokaínu dosiahla v roku 2022 rekordné hodnoty. Podľa týchto najnovších údajov jeho spotreba v Spojených štátoch klesla, no v Európe sa naopak zvýšila.

(reuters, tasr)