Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Izrael zaútočil na juh Gazy, čo spôsobilo útek stoviek Palestínčanov. Podľa palestínskeho Červeného polmesiaca zahynulo pri úderoch v meste Chán Júnis a jeho okolí osem ľudí a viac ako 30 utrpelo zranenia.
Bombardovanie prišlo podľa izaelských informácií po raketovej paľbe, ku ktorej sa prihlásil palestínsky Islamský džihád bojujúci po boku Hamasu.
Rusko tvrdí, že zneškodnilo 11 dronov vypustených ukrajinskou armádou, ktoré vyslala nad územie v ruskom pohraničí a nad Krymský polostrov.
S odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany o tom informovala agentúra RIA Novosti, ktorú zmonitorovala agentúra Reuters.
Podľa ministerstva boli nad Brianskou a Belgorodskou oblasťou zostrelené po štyri drony a nad Krymom tri bezpilotné lietadlá. V Brianskej oblasti bol jeden z dronov zneškodnený nad okresom, ktorý je od hranice s Bieloruskom vzdialený len asi 60 kilometrov.
Správy o obetiach, zranených alebo materiálnych škodách nateraz nie sú k dispozícii, doplnila britská stanica BBC.
(tasr)
Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval v utorok do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. Vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zvážil rýchle prímerie vo vojne s Ruskom s cieľom možného urýchlenia mierových rokovaní. Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina potrebuje spravodlivý mier.
Ide o prvú cestu maďarského premiéra na Ukrajinu od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022. Na spoločnej tlačovej konferencii Orbán vyjadril záujem o zlepšenie vzťahov s Ukrajinou a uzavretie širšej bilaterálnej dohody o spolupráci. Maďarsko je podľa neho taktiež pripravené zúčastniť sa na modernizácii ukrajinského hospodárstva.
Podľa Zelenského by jeho rokovanie s Orbánom mohlo poslúžiť ako základ spomínanej dvojstrannej dohody.
Ukrajinský prezident ocenil, že sa návšteva koná hneď po začiatku maďarského predsedníctva v EÚ. Považuje to za jasný dôkaz "spoločných európskych priorít a toho, aké dôležité je nastolenie spravodlivého mieru na Ukrajine".
"Požiadal som prezidenta, aby zvážil, či... by rýchle prímerie mohlo urýchliť mierové rokovania," povedal Orbán s tým, že prímerie, ktoré si predstavuje, by bolo časovo obmedzené.
Počas návštevy Kyjeva Orbán povedal, že otázka mieru na Ukrajine je dôležitá pre celú Európu a maďarské predsedníctvo v Rade EÚ bude Kyjevu v tejto záležitosti k dispozícii.
Návšteva Orbána v Kyjeve sa koná deň po tom, ako Maďarsko prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Ide o prvú cestu maďarského premiéra na Ukrajinu od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.
Jeden z budapeštianskych zdrojov pre britský The Guardian uviedol, že plán cesty sa zrodil po dlhých rokovaniach o otázke práv ukrajinskej maďarsky hovoriacej menšiny, ktorá žije na krajnom západe Ukrajiny v blízkosti hraníc oboch krajín. "Predpokladom stretnutia bolo vyriešenie otázky národnostných práv. V posledných týždňoch sa podarilo dosiahnuť dohodu," dodal zdroj.
Na rozdiel od väčšiny európskych krajín Maďarsko odmieta vojensky podporovať Ukrajinu a namiesto toho vyzvalo na prímerie. Budapešť udržiava s Moskvou otvorené styky a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó od začiatku vojny na Ukrajine absolvoval najmenej päť ciest do Ruska, naposledy minulý mesiac na ekonomické fórum v Petrohrade. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v máji označil plány na podporu Kyjeva za "bláznivú misiu".
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bagatelizoval Orbánovu návštevu Kyjeva a vyhlásil, že od tejto cesty "nič neočakáva". Maďarský premiér si podľa neho iba "plní svoje povinnosti".
Vojna na Ukrajine je podľa maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý v utorok navštívil Kyjev, „najdôležitejším problémom Európy“. Orbán je všeobecne vnímaný ako ten, kto má medzi lídrami Európskej únie najlepšie vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho návšteva je zriedkavým gestom vo vzťahu s Ukrajinou.
„Snažíme sa nechať spory z minulosti za nami a sústrediť sa na obdobie, ktoré je pred nami,“ povedal Orbán novinárom po rokovaní v ukrajinskom hlavnom meste. „Chceli by sme, aby vzťahy medzi našimi dvoma krajinami boli oveľa lepšie," dodal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že je „vďačný“ za humanitárnu podporu, ktorú Maďarsko poskytlo ukrajinským utečencom. Zároveň uviedol, že Maďarsko by mohlo zohrať úlohu pri organizovaní pokračovania mierového samitu, ktorý sa minulý mesiac konal vo Švajčiarsku.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v utorok maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sa pripojil k mierovým snahám Ukrajiny po invázii Ruska. Informuje o tom agentúra AFP.
Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že s Orbánom počas rokovaní hovoril o krokoch Kyjeva na nastolenie mieru v spolupráci s medzinárodnými partnermi. "Pozval som Maďarsko a premiéra Orbána, aby sa pripojil k príslušným snahám," povedal Zelenskyj.
Ukrajinský prezident s Orbánom podľa vlastných slov hovoril aj o mierovom samite vo Švajčiarsku a prípravách na ďalší takýto samit. "Hovoril som o tom, čo sme už s našimi partnermi dosiahli," povedal Zelenskyj.
Orbán v utorok navštívil prvýkrát od začiatku vojny Ukrajinu a na tlačovej konferencii so Zelenským vyzval Kyjev na dosiahnutie "rýchleho prímeria". Ukrajina však opakovane odmieta výzvy na prerušenie bojov, pričom tvrdí, že by tak Rusko len získalo čas na preskupenie pre podniknutie nového útoku.
Zelenskyj vo večernom príhovore poukázal na to, že ide o prvú Orbánovu návštevu Kyjeva za mnohé roky. Podľa Zelenského je to dôležitá cesta, keďže sa koná hneď po začiatku maďarského predsedníctva v Rade Európskej únie. "To je jasný signál, aké veľmi je pre nás všetkých v Európe dôležité zostať zjednotení a prijímať spoločné kroky," povedal Zelenskyj.
Na rozdiel od mnohých iných európskych lídrov Orbán nenavštívil po začiatku invázie Ruska Ukrajinu a spomedzi lídrov EÚ je vnímaný ako najviac proruský, pripomína AFP.
(tasr, reuters, est)
Len štyri krajiny Európskej únie predložili svoje dlhodobé plány v oblasti klímy a energetiky včas. Informovala o tom Európska komisia, ktorá vyzvala členské štáty na plnenie si svojich povinností.
Krajiny EÚ boli z právneho hľadiska povinné predložiť svoje národné energetické a klimatické plány do roku 2030 (NECP) do 30. júna. Ide o kľúčové dokumenty na posúdenie toho, či Únia plní svoje klimatické ciele, pripomína portál.
Napriek stanovenému termínu "sme dostali len štyri plány", uviedol v pondelok hovorca EK. Včas ich doručili iba Holandsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko. Tieto krajiny pokrývajú osem percent emisií bloku, uvádza Euractiv.com.
"Komisia dôrazne vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby svoje plány predložili čo najskôr," uviedol hovorca. Zaslanie plánov do Bruselu je "zákonnou povinnosťou" krajín EÚ, dodal.
(tasr)
V Amazónii zaznamenali najvyšší počet požiarov za posledných 20 rokov. V prvom polroku to bolo konkrétne 13.489 požiarov.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa celkový počet požiarov zvýšil až o 61 percent. Podľa odborníkov ide o dôsledok mimoriadneho sucha, ktoré vlani oblasť postihlo.
Odkedy brazílsky Národný inštitút pre kozmický prieskum začal v roku 1998 zhromažďovať záznamy o požiaroch, len v dvoch ďalších rokoch ich bolo od januára do júna zaznamenaných viac. Konkrétne v roku 2003 (17.143) a 2004 (17.340).
Počet požiarov narastá aj v ďalších dvoch oblastiach - v Pantanale, jednom z najväčších tropických mokradí na svete, a v savane Cerrado.
(tasr)
Hurikán Beryl vo východnom Karibiku zosilnel v pondelok večer na najvyššiu piatu kategóriu. Sprevádza ho vietor s maximálnou rýchlosťou až 260 kilometrov za hodinu.
Hurikán je na "úrovni potenciálne katastrofickej kategórie", uviedlo americké Národné centrum pre hurikány (NHC).
Hurikán počas pondelka narobil škody v juhovýchodnej časti Karibiku - strhával dvere, okná a strechy domov. Ešte klasifikovaný ako hurikán štvrtej kategórie vyčíňal v Grenade. Z oblasti hlásia úrady rozsiahle škody a najmenej jednu obeť.
Ide o prvý hurikán tohtoročnej sezóny v Atlantickom oceáne. Beryl sa zmenil z tropickej búrky na hurikán prvej kategórie iba v sobotu. NHC očakáva, že sa bude ďalej presúvať k Jamajke.
Vznik takého nebezpečného hurikánu tak skoro po 1. júni, ktorý sa považuje za začiatok hurikánovej sezóny v Atlantiku trvajúcej do 30. novembra, je nezvyčajný. Beryl tak predbehol hurikán Dennis, ktorý podľa údajov NHC 4. kategóriu dosiahol 8. júla 2005.
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) v máji predpovedal, že hurikánová sezóna v Atlantiku bude v roku 2024 nadpriemerná.
(tasr)
Holandsko čoskoro dodá Ukrajine prvé z 24 sľúbených stíhačiek F-16, uviedla v pondelok odchádzajúca holandská vláda.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová v liste adresovanom parlamentu pred utorkovou výmenou vlády uviedla, že potrebné povolenia na dodávku stíhačiek na Ukrajinu boli udelené. Z bezpečnostných dôvodov však neuviedla termín ich dodania a počet stíhačiek v prvej várke.
Holandsko je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny pomocou stíhačiek F-16. Popri Holandsku Ukrajinu podporí napríklad aj Dánsko.
Holandská vláda predtým dodala stíhačky F-16 do výcvikového zariadenia v Rumunsku, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný personál učia lietať a udržiavať lietadlá v bojových podmienkach.
(tasr)
Pri násilnom strete dvoch drogových gangov v juhomexickom štáte Chiapas zahynulo najmenej 19 ľudí, informovali tamojšie úrady.
Vo vnútri nákladného auta sa našlo 16 zastrelených mužov a traja ďalší boli nájdení mŕtvi mimo vozidla, uviedli úrady vo vyhlásení. Medzi obeťami sú aj najmenej štyria Guatemalčania.
Vraždy zrejme súvisia s krvavými bojmi o územie medzi drogovým kartelom Sinaloa a konkurenčným gangom známym ako Kartel Mexika a Guatemaly.
(tasr)
Ruský vojenský súd odsúdil populárneho ukrajinského blogera a novinára Dmytra Gordona z platformy YouTube za verejné výzvy na zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vojenský súd v Moskve ho odsúdil na 14 rokov odňatia slobody, uviedli tamojšie médiá. Rusko od začiatku plnej vojenskej ofenzívy na Ukrajine v rámci represií odsudzuje svojich odporcov v neprítomnosti. Gordon je na Ukrajine známou osobnosťou, ktorú na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí.
Gordon sa v prieskume z augusta 2023 umiestnil na siedmom mieste medzi najsledovanejšími ukrajinskými "expertmi" komentujúcimi udalosti na YouTube.
Začínal ako novinár, založil ruskojazyčný týždenník "Gordonov bulvár" a viedol televíznu reláciu "Gordonovi hostia", tiež v ruštine. Potom zriadil online spravodajský web.
Gordon často vystupoval ako komentátor v ruských televíznych talk show. V roku 2019 v relácii "60 minút" Olgy Skabejevovej povedal, že "Putina by som nazval jediným slovom - zločinec".
Až do totálnej ruskej ofenzívy vo februári 2022 bol kritický aj voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Rusko ho v tom istom roku vyhlásilo za "zahraničného agenta", zatiaľ čo on sám oponoval tým, že nie je ruským občanom.
Súd uviedol, že Gordon cítil "nenávisť voči súčasnému ruskému prezidentovi", a ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vnímal "mimoriadne negatívne".
(tasr)
Austrálska polícia zadržala 14-ročného chlapca po útoku nožom na univerzite v Sydney. Na mieste zasahovali záchranári, ktorí ošetrili a následne previezli do nemocnice s vážnymi zraneniami 22-ročného muža.
Jeho stav je však stabilizovaný, uviedla tamojšia polícia. V súčasnosti podľa úradov nehrozí pre verejnosť nebezpečenstvo.
Polícia naďalej zostáva v areáli univerzity, kde prebieha vyšetrovanie.
(tasr)
Americký prezident Joe Biden ostro skritizoval rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o prezidentskej imunite. Varoval, že prelomové rozhodnutie súdu vytvára nebezpečný precedens, ktorý by Donald Trump v prípade novembrového zvolenia zneužil.
"Tento národ bol založený na zásade, že v Amerike nie sú králi," povedal Biden a dodal, že nikto nie je nad zákonom. Rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu sa to podľa neho "zásadne zmenilo".
Najvyšší súd v pondelok rozhodol, že Trump má ako bývalý prezident určitú imunitu proti trestnému stíhaniu. Bývalí prezidenti majú podľa súdu istú imunitu spojenú s činmi, ktoré vykonávajú počas úradu. Trumpov prípad však definitívne nerozsúdil, čo môže oddialiť jeho súdny proces v prípade obvinenie zo sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020.
(tasr)
Premiér Robert Fico opakovane ubezpečuje, že slovenských vojakov do vojny nepošle. Expertka na medzinárodné právo vysvetľuje, aké …
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Politický vplyv Tarabu sa po jeho odvolaní z funkcie ministra presunie do parlamentu. Teraz sa čaká len na to, kto sa k nemu pridá…
Seriál Monštrum premieňa skutočné vraždy na nablýskanú zábavu. Obete pritom ustupujú do úzadia a ich vrahovia získavajú pochopenie…
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …