Holandsko má najkonzervatívnejšiu vládu za dekády. S Wildersovou stranou, no bez Wildersa

Nová holandská vláda v utorok v Haagu zložila sľub do rúk kráľa Viliama-Alexandra. Stalo sa tak sedem mesiacov po parlamentných voľbách a takmer rok po rezignácii predošlej vlády. Líder víťaznej Strany slobody Geert Wilders v novej vláde sedieť nebude, jeho strana sa však stala súčasťou štvorčlennej vládnej koalície.

Okrem Wildersovej Strany slobody (PVV) ide o stredopravú Ľudovú stranu za slobodu a demokraciu (VVD) odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho, Farmárske občianske hnutie (BBB), ktoré vzniklo ako reakcia na snahy minulej vlády o obmedzovanie živočíšneho chovu a centristickú stranu Nová spoločenská zmluva (NSC).

Nový premiér Dick Schoof je bývalý šéf holandskej tajnej služby a podrobný vládny program chce oznámiť do septembra. Prvýkrát od druhej svetovej vojny tak vedie Holandsko premiér, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany. Do roku 2021 však Schoof bol členom ľavicovej Strany práce. Pred svojím pôsobením v spravodajskej službe bol tiež šéfom protiteroristického úradu a vedúcim imigračného a naturalizačného úradu.

Opatrenia proti masovej migrácii

Schoofova vláda je už teraz označovaná za najkonzervatívnejšiu alebo najpravicovejšiu holandskú vládu za posledné desaťročia. Zaviazala sa totiž k významnému obmedzeniu masovej migrácie.

Formálna dohoda o vytvorení novej koalície s názvom „Nádej, odvaha a hrdosť“ zavádza prísne opatrenia týkajúce sa žiadateľov o azyl, ruší zlučovanie rodín utečencov a snaží sa znížiť počet zahraničných študentov študujúcich v krajine.

Mohlo by vás zaujímať

NázorWilders pri kormidle. Prísľub a úskalia novej holandskej vlády

Predseda PVV Wilders mal po voľbách z novembra minulého roka problém uzavrieť koaličnú dohodu s tromi ďalšími konzervatívnymi stranami. Podarilo sa mu to až v máji po tom, ako sa vzdal svojej kandidatúry na post predsedu vlády.

Počas niekoľkomesačných rokovaní pritom Wilders ustúpil od svojich najradikálnejších postojov. Stiahol napríklad návrh zákona, ktorý by zakázal mešity, islamské školy a Korán. V súvislosti s menovaním novej vlády povedal, že svoj tón nezmení. Minulý týždeň povedal svojim 1,4 milióna sledovateľov na sociálnej sieti X, že islam stále považuje za „opovrhnutiahodné, násilné a nenávistné náboženstvo“.

Energetika a zahraničná politika

Nová vláda počíta aj so zmenami v energetickej politike. Zamerať sa chce na posilňovanie energetickej nezávislosti, podporu jadra či odbúranie greendealovej reštrikcie voči majiteľom nehnuteľností.

Zásadný obrat nemožno očakávať v zahraničnej politike. Koaličné strany sa zhodujú na bezpodmienečnej podpore NATO, Ukrajiny a Izraela.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorNerobte s progresívcami kompromisy. Dáte im prst a prídete o svoju krajinu, vraví holandská publicistka Eva Vlaardingerbroeková

(ste)