Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecký futbalista Merih Demiral oslavoval svoj druhý gól gestom na podporu skupiny Siví vlci

Turecký futbalista Merih Demiral oslavoval svoj druhý gól gestom na podporu skupiny Siví vlci. Obranca oslávil svoj druhý gól takýmto gestom na podporu skupiny, ktorá sa považuje za ultranacionalistickú organizáciu.

Siví vlci (po turecky Bozkurtlar) vznikli približne okolo roku 1968. Označovaní sú za extrémne nacionalistické panturkické hnutie. Organizácia je prepojená s tureckou Stranou národného hnutia.

Siví vlci majú za desaťročia na konte množstvo fyzických aj iných útokov na prakticky všetky neturkické národy v krajinách svojho pôsobenia, napríklad voči Grékom a Arménom, ich terčmi sa však stali aj Číňania či Kórejčania.

V Rakúsku, ktoré bolo tureckým osemfinálovým súperom, sa toto gesto trestá pokutou, ktorá môže dosiahnuť až 3400 eur. Vo Francúzsku je organizácia Siví Vlci zakázaná od novembra 2020.

(guardian, štandard)

Minúta  |  

Hurikán Beryl smeruje k Jamajke, v Karibiku si už vyžiadal najmenej šesť obetí

Obyvatelia Jamajky sa pripravujú na príchod hurikánu Beryl. V juhovýchodnej časti Karibiku so vyžiadal najmenej šesť obetí a spôsobil značné škody.

Americké Národné centrum pre hurikány (NHC) uviedlo, že hurikán v stredu dorazil k východnej časti Jamajky. Rýchlosť vetra nie je známa, pretože v tejto časti ostrova nie sú pozorovateľské stanice.

Beryl už spôsobil škody v Karibskom mori, najmä na Grenade a neďalekom ostrove Carriacou, kde hlásili tri obete. Premiér Grenady Dickon Mitchell v utorok uviedol, že na ostrove bol výpadok elektrickej energie, cesty boli neprejazdné a počet obetí sa ešte môže zvýšiť.

Varovanie bolo vydané pre Jamajku a Kajmanie ostrovy. "Odporúčam všetkým Jamajčanom, aby k tomuto hurikánu pristupovali ako k vážnej hrozbe," uviedol premiér Jamajky Andrew Holness. Ľudia v jamajskom hlavnom meste Kingston zatĺkli okná doskami, rybári vytiahli svoje člny z vody a pracovníci rozobrali reklamné nápisy popri ceste.

Beryl v noci na utorok v oblasti nad Atlantickým oceánom zosilnel až na hurikán piatej kategórie a rýchlosť vetra dosahovala až 270 kilometrov za hodinu. V utorok jeho intenzita poklesla na štvrtú kategóriu.

(cnn, ap, tasr)

Minúta  |  

Celonárodné oslavy 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda sa uskutočnia v piatok 5. júla v areáli hradu Devín

Celonárodné oslavy 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda sa uskutočnia v piatok 5. júla v areáli hradu Devín v Bratislave. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Na Devíne sa o 20.00 uskutoční podujatie s názvom Posolstvo Cyrila a Metoda. V rámci slávnostného programu odznejú skladby či diela slovenských autorov v podaní umelcov zo Slovenska.

„Súčasťou programu budú aj krátke dokrútky plné zaujímavých faktov o živote a diele bratov zo Solúna, ktorí na naše územie priniesli kresťanskú vieru, a vďaka vytvoreniu písma položili základy vzdelanosti, kultúry a rozvoja Slovanov,“ priblížil úrad vlády.

Vzhľadom na bezpečnostné opatrenia budú v areáli hradu Devín vytvorené dva samostatné sektory, a to pre hostí a pre verejnosť a médiá. ÚV zároveň prosí návštevníkov, aby do areálu hradu vchádzali cez bránu z Muránskej ulice pri soche sv. Jána Nepomuckého, ktorá bude otvorená od 18.00.

„Pri vstupe do sektora rešpektujte, prosím, pokyny príslušníkov Policajného zboru SR a organizátorov podujatia,“ dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Pražské letisko povolalo krízového manažéra, aby zabránil ďalšiemu kolapsu

Pražské letisko povolalo krízového manažéra, aby zabránil ďalšiemu kolapsu. Letisko Václava Havla v Prahe tak urobilo pre problémy s odbavovaním batožiny a nedostatkom zamestnancov.

Úlohou manažéra bude podľa predsedu predstavenstva Jiřího Posa posilniť vedenie spoločnosti a eliminovať akýkoľvek podobný exces v priebehu letnej sezóny. "Letisko Praha sa rozhodlo do vedenia spoločnosti povolať krízového manažéra a o ďalšom riadení tejto spoločnosti sa bude rokovať v budúcich týždňoch," oznámil Pos s tým, že jeho ďalšie úlohy vyplynú z analýzy situácie na letisku v uplynulých dňoch.

V nedeľu 30. júna večer sa podľa jeho slov neočakávane kumulovali prílety lietadiel na pražské letisko. Dcérska spoločnosť letiska Czech Airlines Handling musela namiesto plánovaných 17 odletov odbaviť 28. "Situácia sa prepísala do nasledujúceho dňa, keď bolo opäť viac než 70 percent príletov oneskorených a na vzniknutú situáciu nebola spoločnosť schopná reagovať operatívne navýšením počtu zamestnancov," vysvetlil Pos.

Letisko prešlo v pondelok ráno do krízového režimu a vedenie začalo zháňať brigádnikov na odbavovanie batožiny. Prioritou sú odlety, ale letisko sa snaží skrátiť čas výdaja batožiny aj na príletoch a to do hodiny, povedal šéf predstavenstva.

(tasr)
        

Minúta  |  

Prieskum: Európania vo víťazstvo Ukrajiny neveria, odmietajú nasadenie svojich vojakov

Zatiaľ čo Ukrajinci vo veľkej miere veria vo svoje víťazstvo, európske národy sú skôr na strane mierových rokovaní. Ukázal to prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) realizovaný v 13 štátoch EÚ, vo Švajčiarsku a na Ukrajine. Slovensko medzi týmito krajinami nie je.

Prieskumu sa zúčastnili respondenti z Bulharska, Česka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Británie, Grécka, Talianska, Poľska, Portugalska, Holandska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Ukrajiny.

Vo všetkých štátoch okrem Ukrajiny a Estónska menej ako tretina opýtaných verí, že ruská vojna na Ukrajine sa skončí víťazstvom Kyjeva. Najväčšia časť respondentov považuje mierové rokovania za realistický koniec, približne šestina opýtaných sa domnieva, že vojnu vyhrá Rusko.

Dokonca aj v prípade zvýšenia dodávok zbraní si len v troch štátoch respondenti myslia, že vojnu vyhrajú Ukrajinci. Ide o respondentov z Estónska, Švédska a Poľska.

Prieskum ECFR: Čo by zvýšené dodávky zbraní a munície na Ukrajinu pravdepodobne znamenali pre výsledok vojny? Reprofoto: ECFR

Možnosť poslať národnú armádu odmietla nadpolovičná väčšina respondentov v každom jednom štáte, najvyššiu podporu pre vyslanie vojenského kontingentu zaznamenali výskumníci vo Švédsku (26 percent) a Estónsku (22 percent). Vo všetkých ostatných štátoch podporu pre túto ideu prejavilo menej ako 20 percent respondentov.

Prieskum ECFR: Podpora pre možnosť, aby národná armáda bojovala na Ukrajine. Reprofoto: ECFR

Väčšina Európanov je však naďalej za podporu Ukrajiny inými spôsobmi – napríklad poskytovaním technickej pomoci a zvýšením dodávok zbraní a munície. Len v Bulharsku (63 percent), Grécku (54 percent) a Taliansku (54 percent) väčšina respondentov považuje zvýšenie dodávok munície a zbraní na Ukrajinu za "zlý nápad".

Európania sú tiež rozdelení v otázke prijatia Ukrajiny do EÚ. Najpriaznivejšie sú tomu naklonení v Portugalsku, Estónsku, Švédsku, Španielsku a Poľsku, najskeptickejší sú obyvatelia Nemecka, Bulharska, Česka a Francúzska.

Takmer dve tretiny Ukrajincov (64 percent) sa podľa prieskumu domnieva, že členstvo v EÚ je pre budúcnosť ich krajiny rovnako dôležité ako členstvo v NATO.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022 a v júni toho istého roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom EÚ otvorila 25. júna.

Nový prieskum ECFR o postoji Európy k vojne na Ukrajine bol realizovaný pred samitom NATO (9. – 11. júla) vo Washingtone. Výskum sa realizoval v jednotlivých štátoch počas mesiaca máj 2024 na vzorke 19 566 respondentov starších ako 18 rokov. Na Ukrajine sa prieskum uskutočnil 7. – 12. mája, na vzorke 1 500 respondentov, prostredníctvom telefonických rozhovorov (CATI).

(ecfr, politico, tasr)

Minúta  |  

Rusko pozastavuje svoju účasť v Parlamentnom zhromaždení OBSE

Rusko pozastavuje svoju účasť v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Označilo ho za protiruské a diskriminujúce.

Tento krok jednohlasne podporili ruská Štátna Duma i Rada federácie. Rada federácie uviedla, že Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (PZ OBSE) má zaujatý a diskriminujúci prístup, dvojaké štandardy, vyskytuje sa v ňom rusofóbia a nie je pripravené na zmysluplné diskusie o záležitostiach relevantných pre zaistenie rovnej a neodňateľnej bezpečnosti.

PZ OBSE neprijíma rozhodnutia, má však za cieľ zjednodušiť dialóg medzi zákonodarnými zbormi členských krajín OBSE. Táto organizácia má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. Kyjev však žiadal, aby Moskvu vylúčili.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.