Calzona mení pohľad na futbal. Slováci môžu konkurovať každému, hovorí člen tímu Farkaš

V reprezentácii hrával, teraz jej pomáha

Ako to vyzeralo v našom tíme počas futbalových majstrovstiev sme sa v rozhovore spýtali 39-ročného Pavla Farkaša, tlmočníka a člena realizačného tímu reprezentačného trénera Francesca Calzonu.

Farkaš s profesionálnym futbalom začínal v roku 2003 v FC Nitra na poste stredového obrancu. Z Nitry prešiel do Artmedie Petržalka, odtiaľ do rumunského prvoligového Vaslui. V roku 2012 prestúpil do Talianska, kde hrával za Chievo Verona, rok hosťoval v druholigovej Ternane Calcio.

Odtiaľ sa presunul k azerbajdžanskému prvoligistovi z Gabaly, do gréckeho Xanthi a cyperského AEL Limassol, aby sa v roku 2018 vrátil do Nitry a v sezóne 2019/20 bol jej kapitánom. V júni 2020 v Nitre skončil a z treťoligového Spartaku Myjava sa v januári 2021 po 12 rokoch vrátil do Petržalky, kde pôsobil do konca sezóny. V slovenskej reprezentácii odohral tri zápasy.

Ako ste sa dostali k funkcii tlmočníka trénera Calzonu a člena realizačného tímu?

Tréner Calzona potreboval tlmočníka, nejakého bývalého hráča, a tak sa medzi kandidátmi objavilo aj moje meno. Na odporúčanie si vybral napokon mňa, za čo som rád. Tréner síce hovorí trochu aj anglicky, taliančina mu je však prirodzená, takže ju používa častejšie.

Ako na hráčov pôsobil asistent trénera Marek Hamšík, ktorý bol ešte donedávna spoluhráčom mnohých z nich?

Marek je neskutočná persona a v kabíne je veľmi rešpektovaný. Aj po trénerskej stránke vidieť, že ho to baví, takže mužstvu má čo priniesť. Ide študovať najvyššiu licenciu, takže on ambíciu byť trénerom určite má. Či aj reprezentácie, to je otázka, ale určite chce byť trénerom vo vrcholovom futbale.

Aké ubytovanie mala naša reprezentácia v Nemecku?

Výborné. Ubytovaní sme boli v Mainzi a zväz nám ponúkol maximálny komfort. Na ihrisko sme mali blízko, asi 15 minút, takže to bolo výborné.

Hráči spali po jednom na izbách alebo boli viacerí?

Po jednom. To je pri reprezentácii štandard.

A aká bola strava? Ktorí hráči boli najväčšími jedákmi?

Tak tá bola tiež výborná. Mali sme svojho kuchára, ktorý už bol s reprezentáciou aj v roku 2000 na svetovom šampionáte v Južnej Afrike, kde tiež na všetko dohliadal. Podmienky, či už hotel, ubytovanie, strava alebo tréningové plochy, boli naozaj na vysokej úrovni. Hodné toho podujatia, takže to bolo naozaj super a všetko prebehlo bez problémov. Jedáci tam neboli žiadni, pretože hráči vedeli kedy, čo a koľko majú jesť. Prakticky každý z nich komunikuje so svojím nutricionistom, takže mali presné dávky toho, kedy, koľko, čoho zjesť.

Malo mužstvo danú aj večierku a budíček?

Určite. Večierka bola každý deň o 23:00 h. Budíček nebol presne daný, no raňajky boli od 7:30 do 9:30 h, takže v tomto rozmedzí chodili hráči na ne povinne. Môžem povedať, že večierka sa dodržiavala a medzi hráčmi nebol žiadny vyslovený spachtoš, ktorý by si aj počas oddychu schrupol. Program sme mali totiž jasne daný a každý ho dodržiaval.

Mali sme tam takú herňu, kde mali chlapci k dispozícii rozličné spoločenské hry, PlayStation či stolný futbal, takže väčšinou trávili voľný čas tam, ale aj aktívne na masážach či u fyzioterapeuta. Toho voľného času medzi zápasmi, tým, že bolo po sezóne, nebolo tak veľa a každý ho využíval v maximálne možnej miere čo najlepšie, aby si oddýchol a dostal sa do optimálnej formy pred tréningami a zápasom.

Kto bol v mužstve najväčším zabávačom?

Tak tam ich je viac. Určite Miňo Škriniar, Stano Lobotka či Haraslín. Všetci sú však výborná partia, sranda bola prakticky v každom momente. Dá sa povedať, že zakaždým ju vytváral niekto iný. Toto mužstvo si skutočne sadlo perfektne a partia bolo výborná.

Mali ste v tíme aj nejakého manekýna, ktorý si najviac potrpel na to, aby bol vždy tip-top upravený?

My, ako realizačný tím, sme s nimi až toľko času netrávili, takže na túto otázku odpovedať neviem. Ja dokonca neviem ani to, či tam boli aj nejakí kartári, ktorí by „mastili" karty ako tomu bolo v minulosti.

Malo mužstvo pred zápasom nejaký rituál?

Hráči určite ten svoj mali, no v šatni pred zápasom, ale i pred tréningom vždy hrali slovenské pesničky. DJ bol zrejme vždy niekto iný, i to však svedčilo o tom, aká výborná partia boli.

Býva zvykom, že pri takýchto akciách, ako je európsky šampionát, tréneri zakazujú hráčom návštevy ich manželiek či priateliek. Ako to bolo u Calzonu?

Po zápasoch sme mali nejaké časti dňa, kedy sme mohli prijať návštevy. Čiže áno, mali sme túto možnosť. Boli tam aj manželky či rodinní príslušníci, ale väčšinou to bolo po zápase alebo na druhý deň, keď už bolo po tréningu. Túto možnosť teda mali.

Víťazstvo nad Belgickom boli veľkým prekvapením. Ako ho hráči oslávili?

Po zápase sme prišli neskoro na hotel, lebo prebiehali ešte antidopingové testy a na druhý deň nás čakal tréning, no potešili sme sa, to je fakt. Na večierke ani na ďalších pravidlách sa nemenilo nič, lebo tie sme mali hneď od začiatku nastavené. Oslávili sme to na večeri, pripili sme si spolu jedným pivom či pohárom vína a išli sme regenerovať. Vedeli sme totiž, že o štyri dni nás čaká ďalší ťažký zápas.

Smútok po osemfinálovej prehre s Anglickom bol zjavný a mnohým hráčom po zápase vyhŕkli slzy. Čo sa dialo v šatni po takejto prehre, keď sme už-už siahali po ďalšej senzácii?

Sklamanie to bolo pre všetkých určite veľké, pretože sme boli veľmi blízko k tomu, aby sme postúpili do štvrťfinále a vyradili veľkého favorita na zisk celkovej trofeje pre víťaza európskeho šampionátu. Náš výkon v tomto zápase bol naozaj výborný a zrejme by sme iba ťažko hľadali niečo, čo by sme hráčom mohli vytknúť. Bol to teda taký mix hrdosti a sklamania, pretože sme k našej ďalšej senzácii boli naozaj tak veľmi blízko. Žiaľ, nevyšlo to.

Ktorého z hráčov táto prehra s Anglickom najviac vzala? Vnímalo mužstvo aj podporu divákov?

Myslím si, že všetkých rovnako, nedá sa to nejako kategorizovať. Už len tým, že mužstvo bolo fakt jedna výborná partia. Preto si myslím, že všetkých rovnako. Všetci, ktorí sme tam boli, teda hráči, realizačný tím a aj tí ostatní, ktorí okolo mužstva pracovali, sa s ním tešili z úspechov a trpeli pri neúspechu. A ten s Anglickom všetkých veľmi bolel.

Podporu divákov sme vnímali. Patrí im vďaka za to, že si našli čas prísť nás povzbudiť priamo na štadióny, ale tiež, že nás podporovali a fandili nám pri televíznych obrazovkách. Takže áno, nielen mužstvo, ale my všetci sme ich podporu cítili.

Vnímali hráči postup do osemfinále ako maximum? Prekvapili vás Angličania svojou hrou? Taktiku na nich ušil iba Calzona alebo sa pridali aj Hamšík a vy?

Prirodzene, cítili sme, že sme cez Anglicko prejsť mohli, pretože sme odohrali fakt vynikajúci zápas, ktorý sa približoval k hraniciam toho, čoho sme schopní. To, že hráme dobre ukazovali aj výsledky z prípravných zápasov pred šampionátom. Angličania nás prakticky ničím neprekvapili a na to, aby sme porazili naozaj silného súpera, nám chýbal iba kúsok šťastia.

Keby dal Strelec z lobu od polovice ihriska gól, bolo by 2 : 0 a víťazstvo v tomto súboji by sme zrejme už udržali, lebo oni boli z vývoja zápasu viac nervózni. Taktika na zápas je stále tímová práca, takže čo-to sme hráčom poradili aj Marek a ja. O všetkom ale napokon rozhoduje hlavný tréner.

Na adresu Calzonu niektorí naši bývalí hráči či futbaloví odborníci vzniesli pred šampionátom pomerne ostrú kritiku. Ako to vnímal on a kabína?

Podľa mňa si o tom urobí každý svoj obraz a tí, čo sú v tom dianí vedia, že kritiky sú neoprávnené. Navyše, aj veľa vyjadrení, ktoré vychádzali z kabíny, boli na adresu trénera pozitívne. Kritika nijako neovplyvňovala to, ako prebiehali tréningy ani celkovú atmosféru, pretože hráči sú dosť skúsení na to, aby vedeli, čo je správne a čo nie. Chod kabíny to určite neovplyvnilo.

Ktorí traja hráči sa vám na šampionáte páčia najviac a ktorí zatiaľ sklamali? Ktoré mužstvo podľa vás získa titul majstra Európy?

Z našich hráčov je veľmi ťažké niekoho vybrať, kolektív bol fantastický a vymenovať troch z nich by nebolo správne. Chlapci si od prvého do posledného momentu fandili a povzbudzovali sa. Každý jeden hráč, ktorý nastúpil, hral výborne. Preto každý svojou troškou prispel k tomu, že ten výkon bol fantastický a že aj hráči rástli kolektívnym výkonom. Nebolo to o jednotlivcoch, ale o celom tíme, preto by som určite vyzdvihol celý kolektív.

A či ma nejaká hviezda sklamala? To sa takto povedať nedá, napríklad výborné zápasy odohral mladý Lamine Yamal zo Španielska či jeho spoluhráč Rodri, hoci Španieli majú na šampionáte naozaj veľmi kvalitný tím. Vyslovený ťahúň tam z tých hviezd zatiaľ asi nie je, ale možno sa ukážu v rozhodujúcich bojoch.

Podľa mňa sú najväčším favoritom na titul Španieli, ktorí majú naozaj kvalitný tím. Majú veľmi dobre poskladané mužstvo, ktoré navyše veľmi dobre pôsobí na ihrisku. Vo väčšine prípadov v zápase dominujú.

Akým trénerom je Calzona v šatni, keď sa mužstvu nedarí? Impulzívny alebo tím skôr upokojuje a burcuje?

Je to taký mix, ale vždy použije tie správne slová, ktoré v danom momente pomôžu tímu. V tom je naozaj geniálny, že dokáže vycítiť tú situáciu, kedy možno pritlačiť a kedy uvoľniť.

Vie sa Calzona aj zabaviť alebo je to skôr „suchár“ a pragmatik?

Má rád humor a uvoľnenú atmosféru, rád sa usmieva, ale samozrejme hráči musia najskôr urobiť všetky veci, ktoré vyžaduje na tréningu. On je taký, že keď sa pracuje, tak sa pracuje, je detailista a neskutočný profík, ale keď prejde deň a je čas na srandu, tak vie posrandovať. Je skutočne veľmi ľudský, či už k spolupracovníkom alebo hráčom, vie veľmi dobre oddeľovať profesionálne úlohy od tých ľudských.

Čo podľa vás priniesol tréner Calzona slovenskej reprezentácii?

Zmenil celkovú mentalitu videnia futbalu a presvedčil hráčov a ľudí okolo seba, že dokážeme hrať vyrovnané zápasy proti hocikomu. Zmenil pohľad na futbal a tiež priniesol trochu inú mentalitu, čo sme tu doteraz nemali, v tom vidím najväčší rozdiel. Jednoducho presvedčil hráčov, že dobrou hrou môžeme hrať vyrovnanú partiu s hocikým.

Po tomto šampionáte teda budeme môcť povedať, že Slovensko bude pod vedením Calzonu iné aj v nasledujúcej kvalifikácii na majstrovstvá sveta, respektíve v Lige národov?

Iné? Tá cesta je nejako nastavená a Calzona z nej neuhne. On sem niečo priniesol, po nejakej ceste chce ísť a on si za tým pôjde. Tak, ako si myslím, že tá výkonnosť rástla a „euro" sa približovalo k tomu, na čo toto mužstvo má, tak si myslím, že bude chcieť pokračovať v tom systéme a ani na mentalite nebude chcieť meniť nič.