Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj nastúpil do funkcie veľvyslanca v Británii

Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj nastúpil do funkcie veľvyslanca v Británii, oznámil to na svojom účte na platforme Telegram.

Zalužný bol hlavným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU) od začiatku ruskej invázie do 8. februára 2024, kedy ho odvolal najvyšší veliteľ – prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten ho vymenoval za britského veľvyslanca 9. mája.

Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj sa stal veľvyslancom v Británii

Mohlo by Vás zaujímať Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj sa stal veľvyslancom v Británii

(telegram, reuters, tasr)

Minúta  |  

Ukrajina pre nedostatok vojakov siaha po väzňoch. Na front ich môže prísť až 15-tisíc

Prví väzni mobilizovaní do ukrajinských ozbrojených síl budú na fronte do konca leta, povedal v rozhovore pre Financial Times ukrajinský minister spravodlivosti Denys Maľuska. „Za najpriaznivejších okolností“ ich môže byť postupne odvedených do armády až 15-tisíc. Povolanie väzňov do vojny umožňuje nový zákon schválený ukrajinským parlamentom v máji.

Podľa ministra spravodlivosti bolo už z väzenia "prepustených" do služby 2872 väzňov, ktorí v tejto chvíli prechádzajú vojenským výcvikom. Trvať bude najmenej dva mesiace. Počiatočný nábor odsúdených má zabezpečiť asi 5-tisíc nových regrútov a "za najpriaznivejších okolností" by sa tento počet mohol podľa ministra strojnásobiť.

„Vo väzeniach máme mnoho dobrých ľudí, ktorí by mohli byť užitoční na fronte,“ povedal Maľuska. „Je to pre nich dobrá príležitosť začať novú kapitolu života,“ dodal. Niektorí sa hlásia aj dobrovoľne.

Netýka sa to všetkých

Mobilizovať do ozbrojených síl niektorých väzňov umožňuje nový zákon schválený parlamentom v máji. Trest tých, ktorí sa budú zúčastňovať bojových akcií, bude zmenený na podmienku. Existujú ale výnimky trestaných, ktorí mobilizovaní byť nemôžu. To sa týka napríklad odsúdených za vraždu, znásilnenie alebo za trestné činy proti národnej bezpečnosti. Mobilizácia sa týka ľahších zločinov a nikomu nesmie do konca trestu zostávať viac ako tri roky.

Odsúdení sa môžu nechať odviesť do bojov dobrovoľne a na základe rozhodnutia súdu a so súhlasom príslušnej armádnej jednotky. Zákon znížil aj minimálny vek pre odvod do armády z 27 na 25 rokov a sprísnil tresty pre tých, ktorí sa budú mobilizácii snažiť vyhnúť.

Rusko tak robí už dlhšie

Dôvod legislatívnych zmien je ten, že ukrajinskej armáde dochádzajú po 30 mesiacoch vojny vojaci. Časť ich prišla o život, alebo boli zranení, mnohí sú vyčerpaní. Parlament opakovane predĺžil aj samotnú mobilizáciu a stanné právo.

Rusko posiela na front aj ťažkých kriminálnikov už dlhší čas. O možnosti mobilizovať aj väzňov, ktorí spáchali niektoré závažné trestné činy, rozhodol prezident Vladimír Putin už v novembri 2022.

V počiatočných etapách vojny mali byť odsúdení na fronte pol roka a potom mali dostať milosť a byť prepustení. Neskôr však začali podpisovať kontrakty s ruským ministerstvom obrany, ktoré platia do konca invázie na Ukrajinu.

(echo24)

Minúta  |  

Južná Kórea a NATO sa dohodli na výmene informácií o severokórejských zbraniach na Ukrajine

Južná Kórea a NATO sa dohodli na výmene informácií o severokórejských zbraniach na Ukrajine. Návrh juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola prijal za Alianciu končiaci generálny tajomník Jens Stoltenberg v rámci samitu vo Washingtone.

Podľa oficiálneho stanoviska sa jednoznačne zhodli na tom, že vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje zjavné porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, a znamená vážnu hrozbu pre mier a stabilitu v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne.

Na Západe už dlhšie rastú obavy z tejto rozvíjajúcej sa vojenskej spolupráce medzi Ruskom a KĽDR. Napätie sa vystupňovalo, keď tieto krajiny podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá obsahuje aj doložku o vzájomnej obrane.

(jonhap, tasr)

Minúta  |  

Niekoľko štátov EÚ nevyšle svojich ministrov na júlové zasadnutia Rady EÚ

Niekoľko štátov EÚ nevyšle svojich ministrov na júlové zasadnutia Rady EÚ, zámerom je vyjadriť protest proti rokovaniam maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

K iniciatíve Švédska sa pridalo aj Fínsko, Poľsko a pobaltské štáty – Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na zasadnutiach ich budú zastupovať len štátni úradníci. Podľa Štokholmu zvažujú podobné kroky aj ďalšie krajiny EÚ.

„Kroky Maďarska počas predsedníctva (v Rade EÚ) sú škodlivé a musia mať dôsledky,“ uviedla švédska ministerka európskych záležitostí Jessika Roswallová. Preto Švédsko a ostatné krajiny podľa nej nebudú mať na neformálnych stretnutiach v júli zastúpenie na politickej úrovni.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Švajčiarska tínedžerka bola vyše roka odlúčená od svojich rodičov, pretože tí neschvaľovali jej „zmenu pohlavia“

Švajčiarska tínedžerka bola vyše roka odlúčená od rodičov, pretože neschvaľovali jej „zmenu pohlavia“. Prípad na súde v Ženeve sa však sústreďuje na rodičov, ktorí môžu o svoju dcéru prísť.

Rodičia, ktorí vystupujú anonymne, podľa svojich slov reagovali na „genderovú nejednoznačnosť“ svojej 16-ročnej dcéry „starostlivosťou a podporou“ vrátane snahy o psychiatrickú starostlivosť.

Pár zo Ženevy tiež odmietol takzvané blokátory puberty – chemikálie, ktoré nezvratne poškodzujú hormonálnu sústavu – a výslovne odmietli pokus školy o jej „sociálnu tranzíciu“.

Škola výslovnú požiadavku rodičov nerešpektovala, a o ich dcére referovala ako o chlapcovi.

Švajčiarske úrady dcéru rodičom odobrali, tá momentálne žije v štátnom zariadení, kde ju podľa rodičov nabádajú k chirurgickej „zmene pohlavia“.

„Tento príbeh je skutočnou nočnou morou. Švajčiarske úrady nám vzali naše dieťa, našu dcéru, ktorá má 16 rokov. Moja dcéra teraz žije vo vládnom domove. Náš prístup k nej je regulovaný vládou,“ povedal anonymne otec pre právnickú spoločnosť Alliance Defending Freedom, ktorá sa takýmto prípadom venuje.

„Nemôžem uveriť, že žijeme v spoločnosti, kde vám môžu vziať dieťa len preto, že sa ho snažíte chrániť. Chceme našu dcéru späť domov. Milujeme ju a chýba nám,“ vyslovila prosbu matka dievčaťa.

Rodičia žiadajú súd o opätovné zlúčenie a obnovenie svojich rodičovských práv.

(adf international)

Minúta  |  

Bojkot za stretnutie Orbána s Putinom: Niekoľko krajín nevyšle ministrov na schôdze Rady EÚ

Švédsko spolu s niekoľkými ďalšími členskými štátmi EÚ nevyšle svojich ministrov na júlové neformálne zasadnutia Rady Európskej únie, ktorým bude predsedať Maďarsko. Zámerom je vyjadriť protest proti rokovaniam maďarského premiéra Viktora Orbána so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. S odvolaním sa na vyhlásenie švédskej vlády o tom informovala agentúra Reuters.

K Švédsku sa pridalo aj Fínsko, Poľsko a pobaltské štáty - Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na zasadnutiach ich budú zastupovať len štátni úradníci. Podľa Štokholmu zvažujú podobné kroky aj ďalšie krajiny EÚ.

Maďarsko 1. júla prevzalo rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, ktoré potrvá do konca roka. Orbán v priebehu nasledujúcich dní navštívil Ukrajinu, Rusko aj Čínu, pričom tieto cesty sám označil za "mierové misie".

Svojou návštevou Ruska, kde rokoval s Putinom o vojne na Ukrajine, však pobúril niektorých lídrov EÚ, ktorí varovali pred ústupkami voči Moskve, a zároveň tvrdili, že Orbán nekonal v mene európskej 27-čky. Napríklad šéf Európskej rady Charles Michel túto cestu označil za politickú chybu.

"Kroky Maďarska počas predsedníctva (v Rade EÚ) sú škodlivé a musia mať dôsledky," uviedla švédska ministerka európskych záležitostí Jessika Roswallová. Preto Švédsko a ostatné krajiny podľa nej nebudú mať na neformálnych stretnutiach v júli zastúpenie na politickej úrovni.

Orbán je podľa stanice BBC jediným premiérom spomedzi ostatných hláv štátov a vlád krajín EÚ, ktorý aj po ruskej invázii na Ukrajinu na jar 2022 udržiava úzke vzťahy s Kremľom. Jeho minister zahraničných vecí Péter Szijjártó Rusko za posledné dva roky niekoľkokrát navštívil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.