Preskočiť na obsah
  |  

Peking odmieta obvinenia, ktoré na adresu Číny zazneli na pôde NATO

Peking odmieta obvinenia, ktoré na adresu Číny zazneli na pôde NATO. Uviedol to minister zahraničných vecí Wang I svojmu holandskému kolegovi Casparovi Veldkampovi v telefonickom rozhovore.

V piatok informovalo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Wang I uviedol, že Čína je ochotná udržiavať kontakty s NATO, od ktorej však očakáva, že nebude zasahovať do jej vnútorných záležitostí a spochybňovať jej záujmy.

Povedal, že Čína a krajiny NATO majú odlišné politické systémy a hodnoty, ale to by nemalo byť pre alianciu NATO dôvodom, aby vyvolávala konfrontáciu s Čínou. Čína vo štvrtok kritizovala vyhlásenie summitu NATO, v ktorom lídri členských krajín uviedli, že Čína sa stala rozhodujúcim podporovateľom vojnového úsilia Ruska na Ukrajine a Peking naďalej predstavuje systémové výzvy pre Európu a bezpečnosť. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pripomenul, že Čína nie je pôvodcom krízy na Ukrajine. Dodal, že postoj Číny k Ukrajine je otvorený a jej cieľom je podporovať mierové rozhovory a usilovať sa o politické riešenie.

Pokiaľ ide o vzťahy s Holandskom, Wang I povedal, že Čína je ochotná nadviazať úzke vzťahy s novou holandskou vládou a viesť s ňou všestranný dialóg. Dodal, že Čína verí, že Holandsko povzbudí Európsku úniu, aby na Čínu nazerala objektívne a racionálne, a že zohrá konštruktívnu úlohu pri udržiavaní rozvoja vzťahov medzi Čínou a EÚ.

(reuters, tasr)

  |  

Manželov ruského pôvodu v Austrálii obvinili zo špionáže pre Moskvu

Manželov ruského pôvodu v Austrálii obvinili zo špionáže pre Moskvu. Ide o vôbec prvé obvinenia vznesené na základe zákonov o špionáži prijatých v Austrálii v roku 2018.

Manželia sa narodili v Rusku, sú austrálskymi občanmi s ruskými pasmi. V piatok sa majú dostaviť na magistrátny súd v Brisbane. Každý z nich je obvinený z jedného prípadu prípravy trestného činu špionáže, uviedol komisár austrálskej federálnej polície Reece Kershaw.

Spresnil, že manželia "spoločne pracovali na prístupe k materiálom austrálskych obranných síl, ktoré sa týkali bezpečnostných záujmov Austrálie". Podľa polície tieto informácie vyhľadávali s úmyslom poskytnúť ich ruským orgánom. To, či boli tieto informácie adresátom naozaj odovzdané, vyšetrovatelia zatiaľ presne nevedia.

Polícia podozrivých zatkla vo štvrtok v ich dome v Brisbane. Kým 42-ročná žena pracovala ako technička informačných systémov austrálskych obranných síl, jej 62-ročný manžel je samostatne zárobkovo činná osoba. Do Austrálie sa presťahovali pred viac ako desiatimi rokmi. Žena sa stala austrálskou občiankou v roku 2016 a jej manžel v roku 2020.

Polícia tvrdí, že žena v roku 2023 tajne vycestovala do Ruska, keď bola na predĺženej dovolenke, ktorú si čerpala v austrálskej armáde. Manžel údajne získal prístup k pracovnému účtu ženy z ich domu v Brisbane a poslal jej do Ruska požadované utajované informácie.

Ak ich súd uzná vinnými, každému z nich hrozí 15 rokov väzenia. Ak by sa našli dostatočné dôkazy, že tajné informácie boli naozaj zdieľané s Ruskom, hrozilo by im 25 rokov väzenia alebo doživotie.

(ap, tasr)

  |  

OSN žiada odsun ruských jednotiek z najväčšej jadrovej elektrárne na Ukrajine

OSN žiada odsun ruských jednotiek z najväčšej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Návrh na to, aby Rusko stiahlo svoje jednotky zo Záporožskej jadrovej elektrárne predložila Ukrajina.

Rezolúcia OSN vyzýva na okamžité zastavenie útokov Ruskej federácie na objekty energetickej infraštruktúry Ukrajiny, ktoré zvyšujú riziko jadrovej katastrofy alebo incidentu vo všetkých jadrových zariadeniach Ukrajiny. Rezolúcia prijatá vo štvrtok opäť požaduje, aby Rusko okamžite zastavilo svoju agresiu voči Ukrajine a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské jednotky.

Valné zhromaždenie OSN, v ktorom je 193 štátov, podporilo rezolúciu 99 hlasmi, deväť štátov hlasovalo proti: Bielorusko, Burundi, Kuba, Severná Kórea, Eritrea, Mali, Rusko, Nikaragua a Sýria, a 60 štátov sa zdržalo hlasovania.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslyca pred hlasovaním vyzval delegátov, aby návrh podporili. Argumentoval, že "je to naša povinnosť voči budúcim generáciám". Apeloval, že je nutné zabezpečiť, aby sa hrôzy jadrových katastrof už nikdy nezopakovali.

Zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poľanskij označil rezolúciu za "spolitizovaný projekt, ktorý môže len povzbudiť podporovateľov vojny v Európe, Spojených štátoch a na Ukrajine".

(reuters, tasr)

  |  

Biden je odhodlaný pokračovať v predvolebnej kampani a poraziť Trumpa

Biden je odhodlaný pokračovať v predvolebnej kampani a poraziť Trumpa. Americký prezident Joe Biden sa v piatok na tlačovej konferencii vo Washingtone označil za osobu najkvalifikovanejšiu na to, aby v novembri v prezidentských voľbách porazil republikána Donalda Trumpa.

Biden to vyhlásil na svojej vôbec prvej tlačovej konferencii od televíznej debaty s Trumpom, ktorá u pozorovateľov i mnohých sympatizantov, darcov a členov Demokratickej strany vyvolala obavy, či je Biden spôsobilý zastávať úrad prezidenta USA.

V súvislosti s výkonom v tejto debate sa novinári Bidena pýtali, či strávil čas rozmýšľaním o tom, čo po svojom pôsobení v Bielom dome zanechá. Biden odpovedal, že v prezidentskom súboji v roku 2024 nie je kvôli svojmu odkazu. "Som v tom preto, aby som dokončil prácu, ktorú som začal," uviedol a na margo svojich klesajúcich preferencií vyhlásil, že predvolebná kampaň sa ešte ani poriadne nezačala.

V inej časti tlačovej konferencie Biden vyhlásil, že chce rozptýliť obavy, ktoré zavládli medzi demokratmi. Pokiaľ ide o zdravotný stav, informoval, že absolvoval neurologické vyšetrenia, z ktorých posledné sa uskutočnilo vo februári. Z výsledkov vyplýva, že je v dobrej kondícii. Uviedol, že je pripravený podstúpiť aj ďalšie vyšetrenie, ak ich jeho lekár bude považovať za potrebné.

V úvode brífingu sa však Biden dopustil hneď druhého omylu v priebehu pár hodín, keď si svojho republikánskeho rivala pomýlil so svojou demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. "Nevybral by som si viceprezidenta Trumpa, keby nebol kvalifikovaný na funkciu prezidenta," povedal Biden, ktorý sa tak dopustil druhej chyby, keď pred tým v rámci slávnostného zhromaždenia na záveru summitu NATO vo Washingtone uviedol ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako prezidenta Putina, následne si však svoj omyl uvedomil a opravil sa.

(reuters, tasr)
        
       

  |  

Biden na záver samitu NATO predstavil Zelenského ako Putina

Americký prezident Joe Biden, ktorý je ostro sledovaný, pokiaľ ide o spôsobilosť vykonávať prezidentskú funkciu, vo štvrtok na slávnostnej ceremónii NATO vo Washingtone omylom predstavil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako "prezidenta Putina".

Biden, ku ktorému sa na pódiu pripojilo 32 spojencov a zahraničných lídrov, aby oznámili svoju podporu vo štvrtok oznámenej dohode o Ukrajine, mal Zelenského uviesť a vyzvať, aby predniesol krátky prejav.

Biden najprv vzdal hold prezidentovi Ukrajiny ako odvážnemu a odhodlanému lídrovi, ale predstavil ho slovami: "Dámy a páni, prezident Putin" a odstúpil od mikrofónu.

https://twitter.com/addicted2newz/status/1811519347203907930

Zrejme si však uvedomil svoju chybu, lebo sa k mikrofónu otočil a povedal: "Porazí prezidenta Putina. Prezident Zelenskyj. Tak veľmi som sústredený na to, aby porazil Putina."

Následne si so Zelenským, ktorého situácia najprv zaskočila a potom aj pobavila, podali ruku a Biden mu uvoľnil miesto pri rečníckom pulte.

https://twitter.com/CensoredMen/status/1811522006996652523

K tomuto faux pas došlo len niekoľko desiatok minút pred tým, ako má Biden vystúpiť na tlačovej konferencii, ktorá bude prvou od jeho neúspešnej debaty s republikánom Donaldom Trumpom uchádzajúcim sa o znovuzvolenie za prezidenta USA.

V tábore demokratov sa množia výzvy, aby Biden odstúpil z kampane - na tento krok ho vyzvalo už viac ako tucet poslancov Snemovne reprezentantov. Všetci zhodne tvrdia, že sa veľmi obávajú o schopnosť lídra demokratov zvíťaziť nad Trumpom po katastrofálnom výkone v debate s ním z 27. júna.

Najnovšie tak urobila členka Snemovne Hillary Scholtenová zo štátu Michiganu, ktorá vo štvrtok Bidena vyzvala, aby "odovzdal pochodeň" pre "dobro našej demokracie".

(tasr, afp, est)

  |  

Juhokórejský prezident na summite NATO poukázal na spojenectvo Ruska a KĽDR

Juhokórejský prezident na summite NATO poukázal na spojenectvo Ruska a KĽDR. Juhokórejský prezident Jun Sok-jol vo štvrtok avizoval posilnenie spolupráce so Spojenými štátmi, Japonskom a alianciou NATO. Stane sa tak v reakcii na prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorú považuje za účelovú dohodu.

Jun to vyhlásil počas verejnej časti zasadnutia rady NATO vo Washingtone v čase stupňujúcich sa obáv z bezpečnostných dôsledkov rastúceho vojenského spojenectva medzi Moskvou a Pchjongjangom.

Juhokórejská vláda bude podľa prezidenta Juna pokračovať v posilňovaní spojenectva s USA, v spolupráci s USA a Japonskom a v partnerstve s NATO "s cieľom zmariť a neutralizovať nezákonnú vojenskú a ekonomickú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou". Dodal, že Južná Kórea bude podrobne analyzovať potenciálny vplyv rusko-severokórejskej spolupráce na svoju bezpečnosť a medzinárodný mier a podnikne kroky na prijatie náležitých protiopatrení.

Pokiaľ ide o spomínané účelové spojenectvo, Rusko podľa Juna chce, aby sa Severná Kórea aktívne zapojila do protiamerickej a protizápadnej rétoriky. Severná Kórea dúfa, že Rusko jej (za to) poskytne pokročilé vojenské technológie a energetické zdroje a pomôže jej oslabiť monitorovanie sankcií uvalených Bezpečnostnou radou OSN (BR OSN).

Juhokórejský prezident vo svojom prejave kritizoval sily, ktoré odmietajú medzinárodný poriadok založený na univerzálnych hodnotách a normách. O koho ide, však podľa agentúry Jonhap nešpecifikoval.

(jonhap, tasr)