Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Slová Bidena o Putinovi sú neprijateľné, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Biden ruského prezidenta označil za "vražedného šialenca".
„Naďalej považujeme za absolútne neprijateľné a neprípustné správanie hlavy štátu, keď má takéto neúctivé poznámky o iných hlavách štátov,“ povedal Peskov. Šéf Bieleho domu sa od vypuknutia vojny na Ukrajine na adresu Putina už viackrát negatívne vyjadril.
(sita, sky news)
Ruské regionálne dopravné lietadlo s tromi členmi posádky sa zrútilo v zalesnenej oblasti neďaleko Moskvy. Zahynuli všetci na palube.
Lietadlo Suchoj Superjet 100 vykonávalo skúšobný let po plánovanej oprave a havarovalo niečo vyše hodiny po štarte.
(tasr, tass, ria, afp, ap)
Poľský parlament zamietol návrh zákona, ktorý by dekriminalizoval pomoc pri potratoch. Dovedna 218 poslancov zdvihlo ruku proti návrhu, čo je len o troch viac ako hlasovalo za. Dvaja zákonodarcovia sa zdržali hlasovania.
Poľský prezident Andrzej Duda predtým povedal, že aj keby bol návrh zákona prijatý, nepodpíše ho. Takmer celá parlamentná frakcia opozičnej strany Právo a spravodlivosť hlasovala proti zákonu s výnimkou jedného poslanca. Proti návrhu zákona o pomoci pri potratoch hlasovali aj poslanci pravicovej Konfederácie a protisystémového hnutia Kukiz'15.
"Poslanci, ktorí hlasovali proti, by sa mali hanbiť. Na tomto sme sa s poľskými ženami nedohodli. Pri ďalších voľbách si uvedomme, ako dnes niektorí hlasovali," napísala na sociálnej sieti X poslankyňa za Stranu zelených Malgorzata Traczová.
"Náš národ má stále dušu. Vždy budeme stáť na strane dobra. Potrat je a bol zlo," komentoval výsledok hlasovania poslanec Práva a spravodlivosti Rafal Bochenek. Kluby Právo a spravodlivosť a Konfederácia prijali výsledok hlasovania potleskom v stoji.
(ceskenoviny, afp)
Fínsky parlament schválil zákon umožňujúci odvracať migrantov prichádzajúcich z Ruska.Príslušným orgánom zároveň dovolí zamietnuť ich žiadosť o azyl.
Odporcovia zákona tvrdia, že takáto legislatíva je v rozpore s ústavou aj medzinárodnými dohodami. Fínski predstavitelia tvrdia, že náhly nárast počtu žiadateľov o azyl nie je náhodný. Obviňujú Rusko z toho, že migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky nahnalo na hranice ako odplatu za minuloročný vstup Fínska do NATO.
Zákon má platiť iba jeden rok. Hlasovalo zaň 167 zákonodarcov z 200-členného parlamentu. Proti hlasovalo 31 poslancov vrátane zástupcov Ľavicovej aliancie a Ligy zelených.
(tasr, ap)
Emmanuel Macron má v utorok prijať demisiu svojho premiéra Gabriela Attala. Informáciu priniesol portál France Bleu s odvolaním sa na svoje zdroje.
Prezident odmietol demisiu svojho premiéra deň po druhom kole parlamentných volieb, v ktorých sa prezidentská koalícia umiestnila na druhom mieste za Novým ľudovým frontom. Hlava štátu ho následne požiadala, aby „na chvíľu zostal v Matignone s cieľom zabezpečiť stabilitu krajiny."
Po demisii bude Gabriel Attal a jeho vláda riadiť len aktuálne záležitosti, a to až do vymenovania nového kabinetu.
Osemnásť ministrov, ktorí boli zvolení za poslancov, bude môcť následne zasadnúť do Národného zhromaždenia a zúčastniť sa voľby jeho predsedu budúci štvrtok. Niekoľko ďalších kľúčových pozícií bude obsadených počas dňa, ktorý predznamená súboje nového zákonodarného zboru.
Ministerstvo kultúry kritizuje odvolanie šéfky Baletu SND Niny Polákovej. Generálneho riaditeľa národného divadla Mateja Drličku žiada rezort o vysvetlenie, prečo konal bez predošlej konzultácie s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nom. SNS).
„Nina Poláková je medzinárodne oceňovaná slovenská baletná tanečnica, ktorá pôsobila ako vedúca sólistka v Štátnom balete vo Viedni a stvárňovala hlavné úlohy v dielach ikonických svetových choreografov,“ pripomína rezort Polákovej zásluhy.
„Od februára roku 2022 pôsobila na poste riaditeľky a pod jej vedením sa Baletu SND mimoriadne darilo. Ako jedna z mála v roku 2022, po odvolaní Mateja Drličku z postu generálneho riaditeľa, neodstúpila zo svojej funkcie,“ dodal rezort.
Generálny riaditeľ SND podľa štatútu príspevkovej organizácie „vymenúva a odvoláva riaditeľov umeleckých organizačných zložiek SND po prerokovaní s ministrom kultúry“, pripomína ministerstvo.
Drlička však svoje zámery ohľadom odvolania riaditeľky baletu s ministerkou kultúry neprerokoval, uviedla vo vyhlásení rezortu riaditeľka odboru komunikácie Petra Bačinská.
Národná rada by mala v pondelok prerokovať novelu Trestného zákona, ktorá zohľadňuje pripomienky eurokomisie o finančných záujmoch EÚ. Mimoriadnu schôdzu k tejto téme zvolal podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas).
Na schôdzi 15. júla prerokujú poslanci aj návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorý podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) reflektuje na ustanovenia Únie o ochrane finančných záujmov.
Návrh vláda odobrila na rokovaní 10. júla. Ide najmä o doplnenie ustanovení o trestných sadzbách pri niektorých trestných činoch.
(tasr)
Povolenie pre Ukrajinu zasiahnuť ruské územie stíhačkami F-16 dodanými Dánskom bude závisieť od okolností. Uviedla to v piatok dánska premiérka Mette Frederiksenová pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.
Kodaň už skôr konštatovala, že stíhačky F-16, ktoré dodá, by Kyjev mohol použiť na ciele v Rusku „v rámci pravidiel vojny“. Na otázku reportéra Slobodnej Európy vo Washingtone Frederiksenová odpovedala: „Nemôžete položiť túto otázku a očakávať jednoduché odpovede, pretože všetko závisí od okolností.“
Dodala, že to musí byť v súlade s medzinárodným právom. „Ale áno, je možné zasahovať aj ciele mimo Ukrajiny," dodala dánska premiérka.
(sita, kyiv independent)
V českej snemovni sa prvýkrát zišla vyšetrovacia komisia streľby na Univerzite Karlovej. Na dovedna asi dvanástich zasadnutiach by sa mala zaoberať krokmi polície, zásahmi záchranárov a hasičov.
Podľa jej člena Petra Letochu poslancov čaká veľmi intenzívna práca. "Tak, ako prebiehala tá dnešná prvá ustanovujúca schôdza, verím, že komisia bude apolitická a že v závere bude jednomyseľné uznesenie toho, čo sa nám podarí v dobe vyšetrovania zistiť," povedal Letocha, ktorý je v komisii za hnutie STAN.
Predsedom desaťčlennej vyšetrovacej komisie, ktorej vznik iniciovalo opozičné hnutie ANO, sa stal Pavel Kašník z ODS. Poslanci si v piatok podľa neho stanovili plán vyšetrovania.
"Hlavné udalosti, ktorým sa budeme venovať, sú nielen činnosť polície v celej udalosti, ale aj hodnotenie osoby páchateľa a jeho okolia. Budeme sa venovať aj filozofickej fakulte a v neposlednom rade budeme vyhodnocovať zásah záchrannej zdravotníckej služby a hasičského záchranného zboru," spresnil.
Komisia bude podľa jeho slov z úcty k obetiam pracovať v neverejnom režime. Jiří Mašek, ktorý je v komisii za hnutie ANO, uviedol, že ďalšia schôdza sa uskutoční 2. septembra. Dovtedy by sa jej členovia chceli oboznámiť so všetkými potrebnými materiálmi. Predbežne sa dohodli na 12 stretnutiach. "Uvidíme, či bude potrebné pokračovať alebo zväčšiť frekvenciu stretnutí," povedal Mašek.
Prvé rokovanie komisie označil za veľmi konštruktívne. Komisia by mala fungovať maximálne šesť mesiacov, potom by mala predniesť závery. "Budeme musieť pracovať veľmi intenzívne, aby sme to do toho termínu, keď máme od snemovne úlohu odovzdať záverečný dokument, stihli," dodal jej predseda.
(tasr)
Izraelský bezpečnostný kabinet schválil predĺženie povinnej vojenskej služby pre mužov zo súčasných 32 mesiacov na 36 mesiacov.
Opatrenie má platiť najbližších osem rokov a definitívne ho má schváliť vláda na zasadnutí v nedeľu. Izraelskí vojenskí dôstojníci v minulosti uviedli, že potrebujú zvýšiť počet vojakov v ozbrojených silách, aby Izrael mohol pokračovať vo vojenskej ofenzíve proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Minister obrany Joav Galant v izraelskom parlamente uviedol, že armáda v súčasnosti potrebuje približne 10-tisíc nových vojakov. Vláda Benjamina Netanjahua taktiež plánuje do armády odviesť tisíce ultraortodoxných Židov, ktorí boli od povinnej vojenskej služby oslobodení.
V Izraeli je vojenská služba povinná pre všetkých občanov nad 18 rokov, vrátane žien, ktoré v ozbrojených silách povinne slúžia 24 mesiacov.
(tasr, reuters, times of israel)
Vchod do areálu českého veľvyslanectva v Moskve niekto oblial červenou farbou. Zmyť sa už podarilo veľkú časť farby.
Obliata bola tabuľa s grafikou na plote pred budovou veľvyslanectva, ktorá sa nachádza priamo pod vlajkami Českej republiky a EÚ, a tiež otočná železná bránka vedúca do areálu. Situácia v okolí českého diplomatického zastupiteľstva je však pokojná.
České veľvyslanectvo v Moskve sa pritom nachádza na ulici Juliusa Fučíka, na ktorej sídli i slovenské veľvyslanectvo.
(tasr, tass)
Ústavný súd dal za pravdu bývalému politikovi Danielovi Lipšicovi, že v kauze jeho kritiky diskriminačných žalôb sudcov z roku 2010 došlo na súdoch k porušeniu jeho základného práva na slobodu prejavu a súdnu ochranu.
Rozsudok Okresného súdu Košice-okolie z roku 2015 o tom, že má Lipšic zaplatiť 10-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy vtedajšiemu sudcovi Jurajovi Sopoligovi, tak nie je právoplatný. Vo veci bude opätovne rozhodovať odvolací krajský súd.
Senát ÚS SR 3. júla na základe Lipšicovej sťažnosti zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR z februára 2020 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z marca 2017, ktoré potvrdzovali predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie.
Sudca košického krajského súdu Sopoliga žaloval Lipšica pre jeho výroky v médiách z februára 2010. Žaloby sudcov pre údajnú platovú diskrimináciu označil vtedajší poslanec parlamentu za nezákonné a nemorálne a sudcov, ktorí ich podali, za chamtivých.
Ďalším sporným výrokom bolo jeho vyjadrenie, že išlo o organizovanú akciu. Bývalý člen Súdnej rady SR Sopoliga pred súdom tvrdil, že Lipšic zavádzal verejnosť a dehonestoval jeho odbornú i morálnu úroveň. Ako náhradu nemajetkovej ujmy žiadal 10-tisíc eur, pričom okresný súd jeho argumenty uznal.
Lipšic sa voči rozsudku neúspešne odvolal, následne podal dovolanie a neskôr aj ústavnú sťažnosť. Okrem iného poukázal aj na kolegiálny vzťah žalobcu k sudcom, ktorí rozhodovali vec na súde prvého stupňa a na odvolacom súde.
Celý spor sa týka diskriminačných žalôb, ktoré v minulosti podalo na štát množstvo sudcov bežných súdov vzhľadom na výrazne vyššie platy sudcov bývalého Špeciálneho súdu. Žaloby boli založené na antidiskriminačnom zákone.
(tasr)
Podľa Medvedeva chce Rusko vojnu a boje na Ukrajine sa neskončia ani podpísaním prípadnej mierovej dohody. Takýto postoj Moskvy podľa webu Sky News načrtol niekdajší ruský prezident.
Medvedev pripustil, že Rusko bude pokračovať vo svojej vojenskej operácii s cieľom „rozdrviť“ Ukrajinu, aj keby Kyjev akceptoval podmienky takzvanej mierovej dohody navrhované Kremľom. Tvrdí, že Rusko „zarazí dlhý oceľový klinec do rakvy" Ukrajiny v prípade, že sa Ukrajina vzdá veľkej časti svojho územia na východe.
„Čo ak prijmú dohodu? Toto nebude koniec ruskej vojenskej operácie. Aj po podpísaní papierov a akceptovaní porážky sa zvyšná časť radikálov po preskupení síl skôr či neskôr vráti k moci, inšpirovaná západnými nepriateľmi Ruska. A potom príde čas konečne rozdrviť plaza. Zatĺcť dlhý oceľový klinec do rakvy Banderovho kvázi štátu. Zničiť zvyšky jeho krvavého dedičstva a vrátiť zvyšok krajiny do lona Ruska,“ napísal na Telegrame.
(siat, newssky)
SNS chce zvýšiť príspevok na pohreb zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Ide o návrh novely zákona o príspevku na pohreb, ktorý predložili poslanci do medzirezortného pripomienkového konania.
Zvýšenie „reflektuje infláciu a zmeny cien pohrebných služieb za posledných 17 rokov“, uvádza strana v dôvodovej správe. „Je nevyhnutné na zmiernenie finančného zaťaženia rodín v období straty blízkej osoby,“ odôvodňujú národniari.
Poslanci SNS spresnili, že zvýšením príspevku by sa mohla zlepšiť finančná podpora pre pozostalých. V správe uviedli, že od poslednej úpravy výšky príspevku na pohreb v roku 2007 došlo k výraznému nárastu životných nákladov, vrátane cien pohrebných služieb.
To podľa nich spôsobilo, že aktuálna suma príspevku nie je dostatočná na pokrytie nákladov spojených s pohrebom.
Návrh zákona by mohol nadobudnúť účinnosť od januára 2025.
(tasr)
Od nedele vstúpi do platnosti revidovaná smernica EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu s prísnejšími pravidlami. Upozornila na to Európska komisia.
V smernici EÚ sa uvádza, že obchodovanie s ľuďmi je závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ktorý predstavuje vážne porušenie ľudských práv a výslovne sa zakazuje v Charte základných práv EÚ.
Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a podpora obetí obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na ich krajinu pôvodu zostáva prioritou pre Úniu a pre všetky jej členské štáty, píše sa v nej. Nové pravidlá poskytnú orgánom presadzovania práva a súdnym orgánom silnejšie nástroje na vyšetrovanie a stíhanie nových foriem vykorisťovania ľudí, vrátane tých, ktoré sa odohrávajú online.
Vnútroštátne právo musí po novom trestne klasifikovať aj zneužívanie náhradného materstva, nútené sobáše a nezákonnú adopciu. Vedomé využívanie služieb poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi sa tiež stane trestným činom.
Obchodovanie s ľuďmi páchané alebo podporované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, vrátane internetu a sociálnych médií, sa stane priťažujúcou okolnosťou v súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním a bude mať za následok vyššie tresty. Členské štáty musia určiť národných koordinátorov boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pravidelne aktualizovať svoje národné akčné plány.
Zároveň budú musieť každoročne zdieľať údaje o obchodovaní s ľuďmi prostredníctvom Eurostatu, štatistického úradu EÚ. Prísnejšie pravidlá platné od nedele musia členské štáty previesť do svojich vnútroštátnych právnych predpisov najneskôr do 15. júla 2026.
Komisia upozornila, že hospodárske škody spôsobené obchodovaním s ľuďmi v EÚ sa odhadujú na 2,7 miliardy eur ročne.
(tasr)
Prerieknutia Joea Bidena sú podľa Dmitrija Peskova vnútornou záležitosťou USA. Biden na štvrtkovej tlačovej konferencii totiž ukrajinského prezidenta predstavil ako Vladimira Putina.
"Nie je to naša záležitosť. Je to záležitosť USA. Nech americkí voliči rozhodnú," povedal Peskov, pričom odkazoval na novembrové prezidentské voľby v USA. Za nepravdivé označil tiež tvrdenia médií, že Rusko plánovalo zavraždiť riaditeľa nemeckej zbrojárskej spoločnosti.
Uviedol, že je nemožné sa stavať vážne k správam o údajnom pláne na zavraždenie šéfa nemeckej zbrojovky, pretože sú založené na informáciách od anonymných zdrojov a neobsahujú nijakú "serióznu argumentáciu". O údajných plánoch Ruska informovali vo štvrtok spravodajská stanica CNN i denník The New York Times.
Na piatkovej tlačovej konferencii Peskov tiež uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán neinformoval Putina o svojich plánoch na stretnutie s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom kandidujúcim vo voľbách proti Bidenovi. Šéf Kremľa tak podľa neho neposlal cez Orbána Trumpovi nijaký odkaz.
Hovorca Kremľa zároveň nevylúčil obnovenie čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy.
(tasr, reuters)
Sociálna sieť X podľa správy Európskej komisie porušuje Akt o digitálnych službách (DSA). Platforma zavádza používateľov tzv. modrými fajočkami pri neoverených účtoch, nedisponuje vhodnou databázou reklám a neposkytuje prístup k verejným údajom.
Európska komisia upozorňuje, že podmienky overenia účtu a získania modrej fajočky, ktorá symbolizuje toto overenie, nie sú v súlade so zaužívanou praxou na iných sieťach. Na X si môže ktokoľvek zaobstarať modrú fajočku zaplatením prémiového predplatného. To považujú za negatívne ovplyvňovanie schopnosti používateľov slobodne a informovane sa rozhodovať o pravosti účtov a obsahu.
Komisia tvrdí, že zaznamenala viacero prípadov zneužitia overeného statusu na oklamanie používateľov. Overovanie účtov však nie je jediným problémom, na ktorý upozorňuje. Brusel poukazuje aj na nedostatočnú transparentnosť siete v oblasti reklamy.
X podľa Komisie nedisponuje vhodnou voľne dostupnou databázou reklám, v ktorej by bolo možné reklamy umiestnené na X jednoducho vyhľadať. Práve naopak, spoločnosť zaviedla rôzne spôsoby, akými sťažuje prístup k databáze, napríklad zavedením špecifického dizajnu. Komisia taktiež sieti vytkla, že neposkytuje prístup k údajom, ktoré by mali byť podľa DSA verejne dostupné pre výskumných pracovníkov.
Ide o prvé varovanie, ktoré Komisia spoločnosti X vydala v súvislosti s porušením DSA, prostredníctvom ktorého sa EÚ snaží prinútiť technologické spoločnosti k väčšej regulácii obsahu. "Spoločnosť X má teraz právo na obhajobu, ale ak sa náš názor potvrdí, uložíme pokuty a budeme požadovať výrazné zmeny," uviedol eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Pokuty, ktoré môže EÚ uložiť za porušenie DSA, môžu siahať až do výšky šesť percent celosvetového ročného obratu spoločnosti. Okrem spoločnosti X vyšetruje EÚ aj platformy Facebook a Instagram od spoločnosti Meta, sociálnu sieť TikTok a internetový obchod Aliexpress.
(tasr, afp)
Zamestnanca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Rusko odsúdilo na 14 rokov väzenia. Dôvodom bola špionáž pre bližšie nešpecifikované zahraničné agentúry. Súd sa konal v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti.
Generálna prokuratúra v stanovisku zverejnenom na platforme Telegram uviedla, že zamestnanec OBSE Vadym Golda v roku 2021 zhromažďoval informácie o priemyselných objektoch v Doneckej oblasti, ktoré boli neskôr použité na riadenie raketových útokov v regióne.
OBSE na sociálnej sieti X informovala, že rozsudok "jednoznačne odsudzuje", a vyzvala na prepustenie Goldu a ďalších dvoch bývalých zamestnancov OBSE, ktorých Rusko v roku 2022 uväznilo za vlastizradu. Organizácia má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. V rokoch 2014 až 2022 pôsobila na východe Ukrajiny jej monitorovacia misia.
Zamestnanci OBSE tam mali za úlohu monitorovať dodržiavanie krehkého prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa z misie stiahli.
(tasr, reuters)
Za prvých 12 dní predsedníctva napáchal Orbán podľa nemeckého rezortu zahraničia značné škody. Hovorca nemeckej diplomacie narážal na zahraničné cesty maďarského premiéra do Ruska a Číny.
Maďarsko 1. júla prevzalo rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, ktoré potrvá do konca roka. Orbán od začiatku mesiaca stihol navštíviť okrem Moskvy a Pekingu aj Kyjev, pričom tieto cesty sám označil za "mierové misie". Jeho cesta do Ruska vyvolala ostrú kritiku EÚ.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell už minulý piatok vyhlásil, že návšteva Orbána v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér na ňu nedostal žiadny mandát EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na Orbánovu návštevu v Kremli uviedla, že ruského prezidenta Vladimira Putina ústupky nezastavia.
(tasr, reuters)
Kritický úsek cesty I/18 medzi Strečnom a Dubnou skalou čaká sedem uzáver, informoval štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma po rokovaní krízového štábu v Žiline.
Cesta bude uzatvorená počas siedmich augustových a septembrových víkendov. „Cesta bude počas víkendov uzatvorená vždy od soboty od 7.00 do nedele do 19.00 vrátane noci zo soboty na nedeľu. Na rokovaní krízového štábu nám boli predstavené aj obchádzkové trasy, či už pre nákladnú alebo osobnú dopravu,“ povedal.
Zhotoviteľ sanačných prác si podľa tajomníka prevzal stavenisko stavby a pripravuje už oplotenie a zabezpečenie celého priestoru. Ide o českú firmu Swietelsky, sanácia má stáť približne 3,5 milióna eur.
Úplné uzávery úseku cesty I/18 sú naplánované na 10. – 11. augusta, 17. – 18. augusta, 24. – 25. augusta, 7. – 8. septembra, 14. – 15. septembra, 21. – 22. septembra a 28. – 29. septembra.
Štátny tajomník rezortu dopravy pripomenul, že vodiči musia počítať aj s čiastočnými uzáverami cesty v priebehu pracovných dní. „V októbri očakávame, že svah bude úplne zastabilizovaný a nebude hroziť riziko padania kameňov,“ dodal Choma.
Slovenská správa ciest bude vodičov pripravovať na dočasné dopravné obmedzenia už od začiatku augusta. „Všetky obchádzkové trasy budú značené informačnými tabuľami aj dočasným dopravným značením. Nákladná doprava bude smerovaná už od Trnavy na Banskú Bystricu a ďalej na Donovaly. Regionálna doprava a osobné vozidlá budú smerované cestami druhej a tretej triedy cez Terchovú,“ uviedol generálny riaditeľ SSC Norbert Polievka.
Na ceste I/18 pod Strečnom vyhlásili 9. februára mimoriadnu situáciu pre riziko pádu skál. V úseku medzi skalami Margita a Besná došlo 7. februára k zosuvu svahu. Bol taký silný, že poškodil vozovku a potrhal krajnicu.
Popadané skaly poškodili dve vozidlá, pri udalosti sa nikto nezranil. V úseku sú osadené betónové zábrany so záchytným sieťovým zariadením a dopravným značením je dočasne znížená rýchlosť v oboch smeroch.
(tasr)
Českou snemovňou prešla v prvom čítaní novela, ktorou sa majú zvýšiť koncesionárske poplatky pre verejnoprávne médiá. Podľa koalície je cieľom zaistiť stabilitu, nezávislosť a udržateľnosť financovania médií verejnej služby.
Debatu o koncesiách poslanci začali už vo štvrtok, keď o nej rokovali viac ako 14 hodín. Predseda hnutia ANO Andrej Babiš v pléne vystupoval dlhšie než štyri hodiny.
"Súčasný návrh na zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, ktorý tak vehementne presadzuje Fialova vláda, nie je nič iné než snaha korumpovať a ešte viac si k sebe pripútať Českú televíziu a Český rozhlas predovšetkým pred voľbami do Poslaneckej snemovne na jeseň budúceho roka," vyhlásil Babiš.
Podľa ministra kultúry Martina Baxu poplatok, práve naopak, médiá verejnej služby od politického zásahu vzďaľuje. Šéfka snemovne Markéta Pekarová Adamová si myslí, že Babiš chce postupovať rovnako ako maďarská či slovenská vláda.
"Nedopustíme, aby sa u nás stalo to isté, čo na Slovensku alebo v Orbánovom Maďarsku. Tam vládnuce strany de facto zlikvidovali slobodu médií verejnej služby. Andrej Babiš by rád šiel rovnakou cestou," napísala na svojej sociálnej sieti.
Šéf rezortu kultúry pripomenul, že koncesie sa nezvyšovali v prípade televízie od roku 2008 a v prípade rozhlasu od roku 2005. Podľa podpredsedu hnutia ANO je tento argument irelevantný. Najprv by sa podľa neho mala riešiť úloha verejnoprávnych médií a ich nová programová štruktúra, potom rozpočet a až nakoniec spôsob financovania.
Televízny poplatok by sa podľa novely mal od budúceho roka zvýšiť o 15 českých korún na 150 (5,92 eura) a rozhlasový o 10 na 55 korún (2,17 eura). Platiť by ho mali nielen majitelia rozhlasových a televíznych prijímačov, ale aj tie domácnosti, v ktorých niekto vlastní zariadenie schopné prijímať online vysielanie, teda tablet či smartfón.
Zavádza tiež valorizáciu poplatkov v prípade, že by inflácia od poslednej zmeny prevýšila šesť percent.
(tasr)
Spoločné vojenské aktivity Ruska a Číny v okolí Japonska vyvolávajú "vážne obavy". Uviedlo to v piatok japonské ministerstvo obrany, ktoré tiež upozornilo, že Severná Kórea predstavuje väčšiu hrozbu, ako kedykoľvek predtým.
Svoje obavy ministerstvo obrany uviedlo vo výročnej správe, v ktorej sa venovalo viacerým dôležitým otázkam regionálnej a globálnej bezpečnosti. V dokumente sa uvádza, že Peking pravidelne vysiela lode do oblastí v blízkosti sporných ostrovov vo Východočínskom mori a z vojenských aktivít v blízkosti Taiwanu sa snaží urobiť novú normu.
Správa konštatuje, že Čína je "najväčšou strategickou výzvou pre Japonsko, ako aj celý svet". Ministerstvo hodnotí globálnu situáciu negatívne a tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo stojí pred najväčšou skúškou od druhej svetovej vojny a súperenie medzi štátmi, najmä medzi USA a Čínou, sa bude stupňovať.
Peking v piatok uviedol, že je "silne znepokojený a dôrazne nesúhlasí" s tvrdeniami uvedenými v japonskej správe. "Najnovšia verzia japonskej správy o obrane vážne zasahuje do vnútorných záležitostí Číny, zveličuje takzvanú čínsku hrozbu a zvyšuje regionálne napätie," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.
V predošlých správach ministerstvo uviedlo, že Japonsko musí vzdorovať regionálnym hrozbám vrátane rastúceho vojenského vplyvu Číny a Severnej Kórey. Tokio preto plánuje do roku 2027 zdvojnásobiť svoje výdavky na obranu na úroveň dvoch percent HDP podľa štandardu NATO. Tokio taktiež prehlbuje vojenskú spoluprácu s regionálnymi partnermi, akými sú Austrália, Južná Kórea a Filipíny.
(tasr, afp)
Poradca premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár skritizoval výročný samit NATO vo Washingtone, no aj to, čo vníma ako spoluúčasť Slovenska na pokračovaní vojny.
Slovensko má podľa politológa oprávnenie spochybňovať význam svojho členstva v Aliancii, ktorá „nevie alebo nie je ochotná zabezpečiť adekvátnu protivzdušnú obranu pre svojich riadnych členov“ s tým, že pre Ukrajinu, ktorá členom nie je, to možné je.
„Lenže namiesto toho, aby sme si kládli tie správne otázky, prijali sme na samite NATO tú neúprimnú zbabelú hru, ktorá v konečnom dôsledku najviac ublíži Ukrajincom,“ napísal Chmelár v statuse na facebooku. Podľa neho sa Slovensko podpísalo pod vodenie Ukrajiny za nos tým, že schválilo záverečnú deklaráciu o „nezvratnom“ členstve Kyjeva v Aliancii.
„Túto silnú formuláciu sa zástupcovia Maďarska a Slovenska pokúsili zmierniť pre domáce publikum tým, že vraj trvali na ‚zásadnej požiadavke‘, že Ukrajina sa môže stať členom len vtedy, ak to schvália všetky členské štáty,“ vysvetlil poradca kroky Bratislavy a Budapešti.
Tento krok je však súčasťou článku 10 Washingtonskej zmluvy a zároveň je dôvodom, prečo schválenie členstva Švédska trvalo niekoľko mesiacov – Maďarsko a Turecko blokovali jeho vstup.
„Takže sme vlastne nič nepresadili a veľmociam musíme byť na smiech, že sme vyrážali otvorené dvere,“ dodal Chmelár s tým, že slovensko-maďarské vyhlásenie bolo zrejme mierené na „nezorientovaných“.
"Navyše sa obávam, že po takomto silnom vyhlásení v záverečnej deklarácii bude veľmi ťažké odolávať tlaku na prijatie Ukrajiny do Aliancie. Veď si spomeňte na Švédsko. Tiež mali spočiatku najmä Turci a Maďari silné reči, napokon členstvo schválili. Robert Fico zasa akoby zabudol, že je premiérom a zareagoval ako stranícky šéf, že poslanci Smeru-SD za členstvo Ukrajiny v NATO nikdy nezahlasujú," uviedol Chmelár s tým, že Slovenská republika predsa po dohode premiéra a prezidenta podporila "nezvratné" členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.
"Ako tomu má rozumieť bežný občan? Toto sa nedá obkecať, pretože toto nie je vecou chybnej komunikácie, ale chybného postoja," dodal Chmelár.
Pripomenul tiež slová Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána o pokračujúcej eskalácii, členstvo Kyjeva v NATO je podľa prvého menovaného „akurát tak zárukou tretej svetovej vojny“, podľa Orbána zase budú nasledujúce mesiace „brutálne“. „NATO pritom nedokáže Rusko poraziť. Dokáže iba zničiť Ukrajinu. Prečo potom nie sme v odmietaní vojny dôraznejší?“ pýta sa Chmelár, poukazujúc na dvojtvárnu politiku vlády i prezidenta.
Vyhlásil, že ak sú vládne strany skutočne sociálnodemokratické, mali by viac kritizovať presúvanie zdrojov pre sociálny rozvoj či klímu „do rúk zbrojárskych koncernov“.
Účastníkom samitu k 75. výročiu založenia NATO Chmelár vyčíta i to, že Ukrajina sa v texte záverečnej rezolúcie spomína 60-krát, pričom Pásmo Gazy ani raz.
„Ako má potom tomuto zoskupeniu niekto uveriť, že mu ide o mier a bezpečnosť?“ opýtal sa poradca, pričom skritizoval aj českého ministra zahraničia Jana Lipavského, ktorý sa na jednej strane pohoršoval nad bombardovaním detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, na druhej strane si potriasal rukou s izraelským náprotivkom Israelom Katzom, ktorého krajina „zbombardovala ďalšiu palestínsku školu a zahynulo pri tom 29 detí“.
„Potrebujete vari ďalší dôkaz, že týmto pokrytcom je ľudskosť cudzia a že sledujú iba jediný cieľ: oslabiť prípadne rozložiť Rusko?“ tvrdí Chmelár, podľa ktorého je príčinou vojny na Ukrajine najmä „rozširovanie NATO, a my sme to práve posvätili“.
Chmelár podľa vlastných slov dúfal, že slovenská vláda sa zachová ako tá maďarská, ktorá si vymohla výnimky – ako odmietnutie výcviku ukrajinských vojakov na území Maďarska, odmietnutie dodávok zbraní či munície. „Nemôžeme myslieť pacifisticky, ak konáme militaristicky,“ uviedol.
Nádej na mierovú iniciatívu môže podľa neho vzísť len zo súčasnej koalície, no práve „ten najťažší zločin v politike je zobrať ľuďom nádej“, tvrdí.
„Toto sú vážne veci, cez ktoré sa nedá prekecať. Nepodceňujte ľudí. Mnohí vás volili so sebazaprením a nečakali od vás zázraky, len trochu pokoja a istoty,“ mieri Chmelár svoju kritiku do radov vlády.
„Stačí byť jasný a jednoduchý. V opačnom prípade na túto dvojtvárnosť doplatíte a ťažiť z nej bude krajná pravica, ktorá si nezískava dôveru voličov vulgárnosťou a agresívnosťou, ale priamočiarosťou,“ varuje na záver Chmelár.
Chmelár svojho nadriadeného kritizoval už aj v súvislosti s prejavom na Devíne 5. júla. Odmietol tézu o extrémnom liberalizme, namiesto toho hovoril o „extrémnom centrizme“.
„Tak ako máte extrémnu ľavicu, extrému pravicu, existuje extrémny stred, ktorý sa vyznačuje tým, že sa snaží delegitimizovať alebo ostrakizovať všetky legitímne názory, ktoré stoja mimo stredu. Tento môj termín prevzala už aj časť českých alebo britských politológov,“ povedal Chmelár.
Eduard Chmelár sa stal poradcom predsedu vlády 23. novembra minulého roka. Stanovil si vtedy podmienku, že jeho názory poradcu sa nemusia zhodovať s názormi kabinetu.
(fb, sab)
Austrália ohlásila rekordný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a to v celkovej hodnote 250 miliónov amerických dolárov.
Balík pomoci Kyjevu ohlásil austrálsky vicepremiér a minister obrany Richard Marles počas záverečného dňa samitu NATO vo Washingtone. Obsahuje riadené strely a rakety protivzdušnej obrany, protitankové zbrane a muníciu. „Toto nebude posledný balík, ktorý ohlasujeme. Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil šéf austrálskeho rezortu obrany.
(sita, uapravda)
Ukrajinský generálny prokurátor vyzval Medzinárodný trestný súd na vyšetrovanie Ruska v súvislosti s raketovým útokom na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve.
Ak by sa Medzinárodný trestný súd podľa Andrija Kostina chopil vyšetrovania útoku na nemocnicu, mohlo by to pomôcť identifikovať model útokov, ktorý ukazuje, že Rusko pácha na Ukrajine zločiny proti ľudskosti. Zároveň poukázal na to, že ukrajinské úrady, ktoré pondelkové útoky vyšetrujú, môžu vzniesť len obvinenia z vojnových zločinov a nie aj vážnejšie obvinenia zo zločinov proti ľudskosti, lebo tie nie sú v ukrajinskom trestnom zákone.
Kancelária prokuratúry Medzinárodného trestného súdu v utorok uviedla, že jeden z jej tímov miesto útoku na nemocnicu v Kyjeve navštívil. Súd pritom verejne nekomentuje, aké incidenty vyšetruje, no varoval, že ktokoľvek zodpovedný za útoky na civilné objekty môže byť stíhaný.
Medzinárodnáý trestný súd vydal v súvislosti s údajnými zločinmi Ruska na Ukrajine už šesť zatykačov, jeden z nich na ruského prezidenta Vladimira Putina. Moskva opakovane popiera, že by páchala na Ukrajine vojnové zločiny.
(tasr, reuters)
Na hranici Egypta a Pásma Gazy možno zavedú elektronický monitorovací systém. Rokujú o tom izraleskí a egyptskí diplomati, ktorí v Káhire vyjednávajú podmienky prímeria medzi Izraelom a Hamasom.
V prípade jeho nasadenia by izraelskí vojaci mohli opustiť hraničné pásmo, ktoré ovládajú od mája. Zotrvanie izraelských jednotiek na hranici Gazy a Egypta je jednou z hlavných prekážok v rokovaniach o prímerí. Izrael sa obáva, že pokiaľ jeho jednotky hraničnú oblasť opustia, ozbrojené krídlo Hamasu môže z Egypta pašovať zbrane a zásoby prostredníctvom siete podzemných tunelov.
So zotrvaním izraelských jednotiek v oblasti však nesúhlasí Hamas ani Egypt. Dohoda o zriadení monitorovacieho systému by preto mohla posunúť rokovania vpred. Zdroj agentúry Reuters potvrdil, že by malo ísť o senzory, ktoré budú postavené na egyptskej strane hranice. Cieľom má byť odhaliť tunely a ďalšie spôsoby, ktorými by sa Hamas mohol pokúsiť prepašovať zbrane alebo ľudí do Gazy.
Podľa nemenovaných egyptských zdrojov ide o mimoriadne technicky pokročilý monitorovací systém. Káhira taktiež nemá problém s tým, aby za obstaranie systému zaplatili USA. Zdôraznila však, že Egypt nebude súhlasiť so žiadnymi návrhmi na zmeny v hraničnom usporiadaní na egyptsko-izraelskej hranici.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok uviedol, že súhlasiť bude iba s dohodou, ktorá zaručí izraelskú kontrolu nad hranicou Egypta a Gazy. Nešpecifikoval však, či na hraniciach požaduje fyzickú prítomnosť izraelských vojakov.
(tasr, reuters)
Muž s mačetou napadol niekoľko ľudí v severovýchodnom Švajčiarsku, pričom piatich zranil. Incident sa stal v dome, kde útočník žil.
Podozrivý 34-ročný Švajčiar podľa polície napadol tehotnú ženu, keď prišla navštíviť svojho otca, ktorý tiež žije v danej budove. Jej 66-ročný otec utrpel vážne zranenia, keď sa jej snažil pomôcť.
Susedia, ktorí spozorovali, čo sa deje, utekali za útočníkom pred dom, kde napadol 31-ročnú ženu a jej trojmesačné dieťa, uviedla polícia. Susedom sa napokon podarilo muža spacifikovať, kým neprišla polícia a nezatkla ho. Jeden z ľudí, ktorí pribehli na pomoc, však tiež utrpel zranenia. Podľa polície je zranený aj samotný útočník, ale v ohrození života nie je žiadna osoba.
Vyšetrovatelia našli v byte podozrivého horľavú kvapalinu a plyn a budovu evakuovali. Polícia uviedla, že o mužovi už predtým vedela, že má psychické problémy.
(sita, ap)
Holandský súd odmietol žiadosť mimovládok o zákaz vývozu súčiastok pre stíhačky F-35, ktoré by mohli skončiť v Izraeli prostredníctvom iných krajín.
Prípad, s ktorým sa na súd obrátili mimovládne organizácie PAX, Oxfam Novib a The Rights Forum, nadviazal na februárové rozhodnutie súdu, podľa ktorého Holandsko nemôže posielať súčiastky pre lietadlá F-35 do Izraela pre obavy, že by sa tieto stíhačky mohli podieľať na porušovaní medzinárodného humanitárneho práva v Pásme Gazy.
Mimovládne organizácie tvrdili, že Holandsko síce zastavilo priamy vývoz náhradných dielov pre stíhačky F-35 do Izraela, no naďalej ich dodávalo do USA a iných krajín, odkiaľ mohli byť posielané Izraelu. Súd požiadali, aby zaistil, že tieto súčiastky nakoniec neskončia v Izraeli, ktorý od vlaňajšieho októbra bojuje v Pásme Gazy proti hnutiu Hamas.
Súd v Haagu však rozhodol, že Holandsko dodržiava zákaz tak, ako bolo nariadené. Dodal, že výklad februárového rozhodnutia zo strany mimovládnych organizácii je príliš široký.
(tasr, reuters)
Ministerstvo školstva v máji odkúpilo hotel Junior v Jasnej, slúžiť by mohol pre účely mládeže. Na realizáciu zámeru je však nevyhnutné vyčleniť ďalšie finančné prostriedky. Budova je totiž v súčasnosti nespôsobilá riadneho využitia z dôvodu požiaru. Štát vie prípadne využiť a zhodnotiť majetok aj iným spôsobom.
„Prioritou MŠVVaM ako ústredného orgánu štátnej správy pre mládež bude realizovať úkony, ktorými dôjde k efektívnemu využitiu predmetného majetku, s ohľadom na jeho potenciál slúžiť na účely štátnej starostlivosti o mládež, vytváranie vhodných podmienok pre jej vzdelávanie, vývoj a ďalší rozvoj,“ podotkol rezort s tým, že chce tak plnohodnotne napĺňať štátnu politiku aj v tejto oblasti.
Kúpna cena budovy hotela Junior bola určená na základe znaleckého posudku vo výške vyše 2,4 milióna eur. Ministerstvu školstva ho predala spoločnosť Hotely mládeže Slovakia.
(tasr)
Pätina trestne stíhaných osôb bola vlani pod vplyvom návykových látok, informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Poukázal na to, že tento trend je dlhodobý – za rok 2023 išlo o 20,6 percenta stíhaných, v roku 2022 to bolo 20,8 percenta v roku 2021 zase 20,6 percenta.
Generálny prokurátor poukázal na to, že vplyv alkoholu alebo iných návykových látok na páchanie trestnej činnosti je dlhodobo zásadným kriminogénnym faktorom.
„Ide o vážny problém, ktorý je vo svojej podstate odrazom celospoločenskej akceptácie najmä požívania alkoholu, ale aj zjednodušeného pohľadu na užívanie niektorých iných návykových látok,“ podotkol.
V roku 2023 malo spáchať trestný čin pod vplyvom alkoholu 5 214 osôb, v roku 2022 to bolo 5 417 osôb a v roku 2021 celkom 5 281 osôb. Pod vplyvom inej návykovej látky malo spáchať v roku 2023 trestný čin 820 osôb, v roku 2022 to bolo 793 a v roku 2021 celkom 770 osôb.
Za zvlášť znepokojujúce označil Žilinka čísla týkajúce sa mladistvých páchateľov – teda medzi 14 a 18 rokmi. Vlani malo byť ovplyvnených alkoholom alebo inými návykovými látkami osem percent z celkového počtu trestne stíhaných mladistvých osôb, v roku 2022 to bolo sedem percent a v roku 2021 celkom osem percent.
„Ide celkom zjavne o odraz vplyvu rodinného prostredia, školského prostredia, médií či sociálnych sietí, alebo rovesníkov mladistvých, čo vo svojej podstate predstavuje zlyhanie celej spoločnosti,“ zdôraznil.
Vplyv alkoholu alebo iných návykových látok bol podľa jeho slov významným faktorom umožňujúcim páchanie domáceho násilia. Asistencia návykových látok bola v roku 2023 zistená v 35,58 percenta prípadov tejto kriminality. V roku 2022 išlo o 34 percent vecí a v roku 2021 o 33 percent prípadov.
(fb, tasr)
V Nemecku podľa posledného sčítania obyvateľov žije 0,00 percenta ľudí tretieho pohlavia. Sčítanie prebiehalo v máji 2022.
Z celkovo viac ako 82-miliónov ľudí sa k tretiemu pohlaviu prihlásilo iba 969 osôb, čo je v prepočte 0,00117 percenta. Možnosť vybrať si medzi mužským, ženským a tretím pohlavím jestvuje v Nemecku od roku 2018.
Dovedna 1 259 ľudí neuviedlo pri sčítaní žiadne pohlavie, čo je v percentuálnom vyjadrení 0,00152. Ak sčítame osoby tretieho pohlavia a osoby bez pohlavia, činí to 0,002693 percenta. Noviny TAZ to považujú za "absurdne málo", ako dôvod označujú diskrimináciu a veľa si sľubujú od nového zákona na sebaurčenie, ktorý ľuďom umožní zmenu pohlavia raz ročne.
Čína podniká od začiatku júla pri svojom južnom pobreží spoločné vojenské cvičenia s Ruskom. Manévre potrvajú do polovice mesiaca, oznámilo v piatok čínske ministerstvo obrany.
Cvičenia s názvom Joint Sea-2024 sa konajú vo vodách a vzdušnom priestore v okolí mesta Čan-ťiang. Cieľom spoločných manévrov je "demonštrácia odhodlania a schopností oboch strán pri spoločnom riešení námorných bezpečnostných hrozieb a zachovaní globálneho a regionálneho mieru a stability", oznámil čínsky rezort obrany.
Dodal, že cvičenia "ďalej prehlbujú komplexné strategické partnerstvo Číny a Ruska". Peking o vojenských cvičeniach s Ruskom informoval po samite NATO vo Washingtone. Lídri NATO na samite vyjadrili znepokojenie nad prehlbujúcimi sa väzbami medzi Čínou a Ruskom.
Peking sa podľa NATO stal "rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny na Ukrajine prostredníctvom takzvaného partnerstva bez obmedzení a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne." Čína napriek kritike zo Západu v súvislosti s podporovaním Moskvy trvá na tom, že nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine.
(tasr, afp)
Minister práce Erik Tomáš svojím návrhom nerieši nezamestnanosť, iba prehlbuje predsudky, tvrdia poslankyne Progresívneho Slovenska. V návrhu, podľa ktorého by rezort odoberal dávky v hmotnej núdzi v prípade nezáujmu o pracovnú ponuku, chýbajú kľúčové detaily, povedala poslankyňa Simona Petrík.
„Minister nevedel zaručiť, že štát dokáže vygenerovať dostatok vhodných a regionálne dobre rozložených pracovných ponúk. Nevieme ani to, akých ľudí sa odobratie dávky bude týkať. Štruktúra ľudí v hmotnej núdzi totiž zahŕňa aj tých, ktorí z rôznych dôvodov pracovať nemôžu,“ povedala podpredsedníčka výboru pre sociálne veci.
Návrh ministra Tomáša je podľa poslankyne Ingrid Kosovej útokom na dôstojnosť ľudí, ktorí sú už dlho „uväznení v začarovanom kruhu chudoby“ v dôsledku diskriminácie. Kosová dodala, že ministrove vyjadrenia o Rómoch len prehlbujú predsudky majority o rómskej komunite, ktorá nechce pracovať a zneužíva sociálne dávky.
„Je potrebné odstrániť segregáciu, zlé podmienky bývania bez prístupu k pitnej vode či nízku kvalitu vzdelávania spojenú s predčasným odchodom zo škôl,“ uviedla Kosová, pričom zdôraznila aj problém diskriminácie na trhu práce a nelegálnej práce.
Poslankyňa Darina Luščíková poukázala na to, že tento krok by pre zamestnávateľov znamenal viac byrokracie a administratívnej záťaže, ako aj zvýšené náklady na školiaci personál. „Zamestnanci, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu pracovať, neraz riešia svoju situáciu práceneschopnosťou. Tú musia prvých desať dní financovať zamestnávatelia zo svojho vrecka. A to v konečnom dôsledku nepomôže ani štátnemu rozpočtu,“ upozornila.
Poslankyňa Veronika Veslárová zase zdôraznila potrebu vytvárania podmienok na trhu práce aj pre zdravotne znevýhodnených. „V PS považujeme za dôležité vytvárať podmienky pre tých, ktorí by sa zamestnať chceli, no nemôžu. Chýbajú im bezbariérové priestory či možnosť kombinovať prácu z domu a z pracoviska. Zároveň je potrebné podporovať aj chránené dielne a sociálne podniky,“ dodala Veslárová.
(sita)
Starobné dôchodky z druhého piliera sa budú v roku 2025 vyplácať bez zmeny v podmienkach. Sporitelia budú môcť požiadať o jednorazové vyplatenie nasporených peňazí, ak splnia podmienku referenčnej sumy, informovala o tom Sociálna poisťovňa.
„V prípade záujmu sporiteľa o jednorazový výber celej sumy nasporených príspevkov tak bude možné využiť túto formu starobného dôchodku z druhého piliera aj pri žiadosti spísanej v roku 2025 pri splnení podmienky referenčnej sumy platnej v danom kalendárnom roku,“ uviedla SP.
Poisťovňa spresnila, že ak bude mať sporiteľ dôchodok z prvého piliera väčší ako referenčná suma, môže vybrať nasporené peniaze z druhého piliera aj jednorazovo.
SP doplnila, že aj keď sporiteľ spíše žiadosť o dôchodok z druhého piliera pred koncom roka 2025, bude môcť požiadať o jednorazové vyplatenie nasporenej sumy príspevkov bez zdanenia či obmedzenia.
Sporitelia však musia splniť podmienku referenčnej sumy, ktorá predstavuje hodnotu priemerného mesačného starobného dôchodku. Referenčnú sumu určuje SP vždy k 30. novembru a platí pre celý nasledujúci rok. Jej aktuálna výška je 651,50 eura.
Posunutím účinnosti novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá bude platiť až od januára 2026, tak nedôjde budúci rok k obmedzeniu, respektíve zdaneniu čerpania dôchodku z druhého piliera formou programového výberu, v rámci ktorého je možné aj požiadať o jednorazové vyplatenie nasporenej sumy.
(tasr)
Policajti v Bristole našli dva kufre, ktoré pravdepodobne obsahujú ľudské pozostatky, po tom, ako obdržali správu o podozrivo sa správajúcom mužovi.
Policajti zasiahli na základe hlásenia, ktoré prišlo v stredu o 23:57, že muž s kufrom sa správa podozrivo. Kufor muž zanechal na mieste po tom, ako ušiel ešte pred príchodom policajtov, ktorí na most dorazili do desiatich minút.
Policajti neskôr našli v blízkosti druhý kufor. Hovorca polície potvrdil, že sa obávajú, že kufre obsahujú ľudské pozostatky a že vyšetrovanie prebral tím pre závažné trestné činy.
Zástupkyňa veliteľa bristolskej polície Vicks Hayward-Melenová opísala incident ako "veľmi znepokojujúci". Policajti ihneď zorganizovali rozsiahle pátranie v oblasti s podporou Národnej leteckej služby polície a Pobrežnej stráže.
Podľa prvotných zistení sa muž na most dostal taxíkom. Vozidlo zhabali, pričom vodič spolupracuje s políciou.
Ak si v SNS myslia, že môžu nehospodárne nakladať s verejnými financiami, tak sú na omyle, vyhlásila SaS. Reagovala tak na vznik STVR bez toho, aby bola vláda pripravená na ďalšie kroky.
„Teraz v STVR a v jej grafikách prelepujú logo, pretože nové doteraz nezverejnili. SaS ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS) a nominantov SNS upozorňuje, že bude dôsledne kontrolovať každú jednu zmluvu, každé jedno obstarávanie a bude poukazovať na každé jedno pochybenie,“ upozornili liberáli.
Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga Šimkovičová dokazuje svoju neschopnosť. „Čokoľvek, čo vo vedení štátu urobia nominanti SNS, je tragédia, ktorú, žiaľ, musia zaplatiť všetci občania. Vždy, keď vidím a počujem výstupy verejnoprávnej televízie a rozhlasu, spomeniem si na stovky zamestnancov, ktorí roky budovali dôveryhodnosť média. Nominanti SNS ju teraz svojím babráctvom búrajú,“ zdôraznil.
Neschopnosť Šimkovičovej a vedenia rezortu kultúry sa prejavuje aj podľa tímlídra SaS pre kultúru Reného Paráka. „Snažia sa napraviť to, čo sa už napraviť nedá. Už počas rozporového konania na ministerstve kultúry sme Lukášovi Machalovi hovorili, že sa nedá z jedného dňa na druhý zmeniť RTVS na STVR. A to so všetkými logami, vizuálmi a bez informácie, koľko to bude stáť,“ dodal Parák.
Podľa neho by celkový rebranding mal stáť najmenej 250-tisíc eur, čo je viac, ako uviedla ministerka v dôvodovej správe.
(sita)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…