Nemecko sa chystá znížiť vojenskú pomoc Ukrajine

Nemeckí lídri plánujú znížiť pomoc Ukrajine na polovicu práve v čase, keď víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách vyzerá čoraz pravdepodobnejšie.

Chancellor Scholz speaks ahead of NATO summit Olaf Scholz. Foto: Profimedia.sk

Podľa návrhu rozpočtu ministerstva financií na rok 2025, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, sa nemecká pomoc Ukrajine zníži na 4 miliardy eur (4,35 miliardy USD) v roku 2025 z približne 8 miliárd eur v roku 2024.

Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv, že víťazstvo Trumpa v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA bude znamenať dramatické zníženie podpory Washingtonu pre boj Ukrajiny proti ruskej agresii, informoval web Kyiv Independent. 

Víťazstvo Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý naznačil, že by chcel znížiť pomoc Washingtonu Ukrajine, by mohlo prinútiť Berlín zmeniť svoje rozhodnutie, píše Politico.

Hoci kabinet dal návrhu požehnanie, konečná podoba rozpočtu je ešte ďaleko od finišu. Väčšia prekážka bude v parlamente, kde budú musieť poslanci všetkých troch vládnych strán do konca roka doladiť detaily.

„Mnohé sľuby kancelára a jeho ministra obrany, že budú naďalej podporovať Ukrajinu, sa ukazujú ako prázdne frázy,“ povedal pre Politico Ingo Gädechens, zákonodarca z Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

Nemecko dúfa, že Ukrajina bude schopná pokryť väčšinu svojich vojenských potrieb z pôžičiek vo výške 50 miliárd USD z výnosov zo zmrazených ruských aktív, na ktorých sa dohodla skupina G7, a že prostriedky určené na zbrojenie nebudú plne využité. „Financovanie Ukrajiny je zabezpečené pre dohľadnú budúcnosť vďaka európskym nástrojom a pôžičkám G7,“ uviedol minulý týždeň na tlačovej konferencii nemecký minister financií Christian Lindner.

Suma, ktorú Ukrajina dúfa, že dostane do konca roka pred možným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu, zahŕňa prísľub USA a EÚ vo výške 20 miliárd dolárov.

Vyčerpané vojenské zásoby

Nemecko čelilo dlhšie kritike za to, že opakovane nesplnilo cieľ NATO vynakladať dve percentá svojej ekonomickej produkcie na obranu.

Zásoby nemeckých ozbrojených síl, do ktorých sa už desaťročia dostatočne neinvestovalo, sa ešte viac vyčerpali dodávkami zbraní do Kyjeva. Berlín doteraz daroval Kyjevu tri systémy protivzdušnej obrany Patriot, čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina, čím sa počet Patriotov v Nemecku znížil na deväť.

Nejednotná nemecká koalícia ľavicovo orientovaných sociálnych demokratov, liberálov a zelených má problémy s plnením výdavkových cieľov NATO pre pravidlá, ktoré si sami stanovili. Tie obmedzujú množstvo štátnych pôžičiek, ktoré si môžu vziať.

Hoci vojenská pomoc Ukrajine bude znížená, Nemecko splní cieľ NATO vynaložiť v roku 2025 na obranu 2 percentá HDP s celkovou sumou 75,3 miliardy eur.

Niekoľko dní po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 vyhlásil kancelár Olaf Scholz „Zeitenwende“ – nemecký výraz pre historický zlom či dejinný obrat so špeciálnym fondom vo výške 100 miliárd eur na posilnenie bojaschopnosti nemeckej armády.

Z tohto osobitného fondu pôjde na obranu o 22 miliárd eur viac, plus 53,3 miliárd eur v bežnom rozpočte, čo je stále menej, ako požadoval minister obrany Boris Pistorius. Rozpočet na rok 2025 prichádza so strednodobým finančným plánovaním do roku 2028, teda do roku, keď sa má vyčerpať špeciálny fond ozbrojených síl na splnenie minimálnych výdavkových cieľov NATO a na obranu bude potrebných 80 miliárd, ako sa uvádza vo finančnom pláne.

V roku 2028 bude v bežnom rozpočte chýbať 39 miliárd eur, z čoho 28 miliárd eur je potrebných na splnenie cieľa NATO bez špeciálneho fondu, uviedli zdroje z ministerstva financií.

Rozhodnutia o tom, ako bude diera zaplátaná, sa pravdepodobne prijmú až po voľbách v roku 2025.

Výzva pre Ukrajinu

Potom, ako sa po prípadnej zmene v Bielom dome očakáva obmedzenie finančných zdrojov na vojnu zo strany najsilnejšej krajiny NATO, sa chystá výrazne obmedziť podporu Ukrajine aj ekonomicky najsilnejšia krajina Európskej únie. Pre Ukrajinu je to nová skutočnosť, ktorej bude musieť prispôsobiť svoju budúcu politiku aj komunikáciu s lídrami najsilnejších krajín Západu.

Pripomeňme, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že jeho cieľom je do novembra tohto roka pripraviť všetky prvky mierového plánu, aby mohol Kyjev zvolať v poradí druhý mierový samit.

Mení sa aj verejná mienka, približne 44 percent obyvateľov Ukrajiny verí, že nastal čas na oficiálne mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, zatiaľ čo 35 percent respondentov o tomto kroku nie je presvedčená. Na nasledujúcu schôdzku o mieri by mohol Zelenskyj pozvať aj predstaviteľov Ruska. „Stanovil som cieľ, že v novembri budeme mať plne pripravený plán,“ povedal ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac