Preskočiť na obsah
  |  

Bidenove výsledky nemajú obdobu v histórii Spojených štátov, vyhlásila Harrisová

Dosiahnuté výsledky prezidenta Joea Bidena nemajú v modernej histórii Spojených štátov obdobu, vyhlásila americká viceprezidentka Kamala Harrisová počas prvého verejného vystúpenia, odkedy sa úradujúci šéf Bieleho domu vzdal opätovnej kandidatúry.

Biden uviedol, že zostane vo funkcii prezidenta USA a najvyššieho veliteľa ozbrojených síl USA do januára 2025, keď sa mu skončí funkčné obdobie.

Harrisovú zároveň podporil ako nominantku Demokratickej strany do tohtoročných prezidentských volieb. Viceprezidentka sa o svojej kandidatúre v priebehu prejavu nezmienila, všimlo si BBC.

Zdroje na kampaň rastú

Biely dom medzičasom oznámil, že po podujatí sa Harrisová presunie do štátu Delaware, aby sa stretla so svojím tímom zodpovedným za vedenie prezidentskej kampane. Na kampaň sa podľa denníka New York Times v priebehu uplynulých 24 hodín vyzbieralo vyše 50 miliónov dolárov.

Harrisovú okrem Bidena v kandidatúre podporili viacerí významní členovia Demokratickej strany, volení zástupcovia aj politické organizácie.

Je medzi nimi guvernér Marylandu Wes Moore aj guvernérka Michiganu Gretchen Whitmerová, ktorej meno sa skloňuje v súvislosti s možnou kandidatúrou na viceprezidentku.

Demokratická strana si prezidentského kandidáta oficiálne vyberie na nominačnom zjazde, ktorý sa uskutoční v dňoch 19. - 22. augusta v Chicagu.

Aké šance má proti Trumpovi?

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová nebude podľa amerikanistu Jana Hornáta v prípade zisku demokratickej nominácie v prezidentských voľbách v USA silnou kandidátkou proti republikánovi Donaldovi Trumpovi. "Jej vyhliadky však môže ovplyvniť to, koho si zvolí za viceprezidenta," myslí si vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

Americký prezident Joe Biden sa v nedeľu vzdal kandidatúry na post prezidenta USA v novembrových voľbách, pričom svoje odstúpenie oznámil po tom, ako časť jeho kolegov z Demokratickej strany stratila vieru v jeho schopnosť poraziť Trumpa.

Tlak na jeho odstúpenie sa začal stupňovať po jeho slabom výkone v júnovej prezidentskej debate s republikánskym súperom. Ako nominantku Demokratickej strany do volieb Biden podporil práve svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

Hornát pripomenul, že o demokratickej nominácii mali pôvodne rozhodnúť primárky a zjazd Demokratickej strany v auguste mal ich výsledok len potvrdiť. Tento proces však už v súčasnej fáze nie je možné zopakovať a o nominácii tak budú rozhodovať hlavne funkcionári strany a jednotlivé štátne delegácie. "Primárky majú hlavne funkciu vnútrostraníckej demokracie, ktorá sa do istej miery môže teraz z procesu vytratiť - to by však voliči neuvítali a strane by sa to mohlo vypomstiť," dodáva amerikanista.

Demokrati podľa neho preto hneď vydali vyhlásenie, že proces bude transparentný. V prípade, že nomináciu získa Harrisová, vyhliadky Demokratickej strany sa podľa Hornáta vo voľbách nijako dramaticky nezmenia. Viceprezidentka totiž zaostáva v prieskumoch za Trumpom podobne ako Biden. "Prieskumy však boli robené v inom kontexte a nasledujúce dni môžu odhaliť celkom iné čísla," konštatuje akademik.

"Aj tak sa však domnievam, že Harrisová bude mať cestu k víťazstvu ťažkú… Nie je silnou kandidátkou proti Trumpovi, ale bude zaujímavé sledovať, koho si vezme ako viceprezidenta. To môže jej šance výrazne ovplyvniť," domnieva sa.

Trumpova kampaň sa pritom podľa analytika už údajne celé týždne pripravovala na boj proti Harrisovej a má témy, ktoré chce rozvíjať, aby ju oslabila. "Jeho tím údajne už chystá útoky, ktoré sa zamerajú na to, ako nezvládla migračnú krízu, ktorou bola poverená… ďalej aj na jej úlohu štátnej žalobkyne v Kalifornii, kde mala byť všeobecne veľmi mäkká voči kriminalite a ďalej potom aj na to, že podľa Trumpovho tímu ešte extrémnejšie zastáva ľavicovejšie postoje než sám Biden," uzatvára Hornát.

Súčasná americká viceprezidentka v nedeľňajšom vyhlásení prisľúbila, že sa pokúsi získať demokratickú nomináciu a urobí všetko, čo je v jej silách, aby zjednotila Demokratickú stranu i americký národ a porazila Trumpa.

Volebný tím bývalého amerického prezidenta Harrisovú kritizoval a označil ju za "ešte horšiu" pre americký ľud než je Biden. Samotný Trump pritom uviedol, že Biden nebol vhodný na kandidatúru na prezidenta a určite nie je vhodný a nikdy nebol na službu krajine.

(tasr, ap, bbc)

  |  

Žobrajúce deti sú ako návnada. Ako im pomôcť?

Žobrajúce deti sú ako návnada. Všetko ide tým, ktorí ich do toho nútia a ešte ich zbijú, keď donesú málo. Ako sa v takejto situácii zachovať a na koho sa obrátiť?

Podľa hovorcu odboru komunikácie a prevencie Prezídia policajného zboru Romana Hájeka je najlepším riešením okamžite kontaktovať políciu alebo sociálne služby, a ak je to možné, zabezpečiť, aby dieťa nebolo vystavené ďalšiemu nebezpečenstvu.

Dôležité je, aby sme boli všímaví a neignorovali túto realitu, ktorá sa, žiaľ, na Slovensku deje. Viac o tejto problematike si prečítate v príbehu chlapca, ktorý nás núti zamyslieť sa: 

  |  

Nemecké štátne zastupiteľstvo obvinilo troch Sýrčanov zo znásilnenia dvoch Češiek

Nemecké štátne zastupiteľstvo obvinilo troch Sýrčanov zo znásilnenia dvoch Češiek, v meste Gera sa nachádzali počas študentského výmenného pobytu. Incident sa odohral v novembri minulého roka.

Dievčatá vo veku 17 a 18 rokov sa vtedy zoznámili so skupinou mužov. Proti svojej vôli ich dostali do bytu násilníkov, kde ich dvojica páchateľov znásilnila. Tretí z nich sa dopustil iného sexuálneho napadnutia.

Polícii sa až v týchto dňoch podarilo mužov identifikovať, pričom podľa MDR má ísť o Sýrčanov vo veku 22, 25 a 30 rokov. Najstarší z páchateľov bol po zadržaní prepustený, po druhom orgány naďalej pátrajú.

(echo24)

  |  

EÚ začne s Arménskom rokovať o bezvízovom styku

Európska únia v pondelok oznámila, že s Arménskom začne dialóg o možnom zavedení bezvízového režimu. Euroblok okrem toho Arménsku ponúkne aj vojenskú pomoc vo výške desať miliónov eur.

Arménsko sa v posledných mesiacoch usiluje o rozvoj vzťahov so západnými krajinami. Dôvodom je zhoršujúci sa vzťah s Ruskom, jeho zmluvným spojencom.

Arménski predstavitelia Moskvu obviňujú z neschopnosti ochrániť krajinu pred susedným Azerbajdžanom, s ktorým má Arménsko dlhodobý spor a jeho armáda sa vlani zmocnila separatistického regiónu Náhorný Karabach, medzinárodne uznávaného ako súčasť Azerbajdžanu, avšak obývaného dovtedy predovšetkým Arménmi. Tí po vpáde azerbajdžanskej armády vlani na jeseň hromadne utiekli.

Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan vo svojom vyhlásení uviedol, že "ide o veľmi dôležitý míľnik v prehlbujúcom sa partnerstve medzi Arménskom a EÚ, ktoré je založené na spoločných hodnotách a zásadách."

Liberalizácia vízového režimu by Arménom umožnila bez potreby víz krátkodobé návštevy krajín v schengenskej zóne EÚ. Bezvízový režim s EÚ už majú niektoré ďalšie postsovietske krajiny vrátane Moldavska, Ukrajiny a Gruzínska.

Rada EÚ vo svojom vyhlásení uviedla, že bezvízový režim s Arménskom sa zavedie až po splnení určitých kritérií. Podľa arménskych médií by tento proces mohol trvať aj niekoľko rokov.

(tasr, reuters)

  |  

Hlinou sa dá sprostredkovať veľké spektrum myšlienok, hovorí oceňovaná Martina Švarc

Hlinou sa dá sprostredkovať veľké spektrum myšlienok a vytvoriť tak jedinečné dielo, hovorí vášnivá keramikárka Martina Švarc.

Jej diela obdivujú aj v Japonsku, kde vyhrala rôzne medzinárodné ceny. Vybudovala si svoj vlastný štýl a najväčšiu radosť jej robí, keď jej zákazník napíše krásnu a milú recenziu. „Milujem ten pocit, keď vykladám ešte teplú pec plnú hotových výrobkov, ktoré prinášajú radosť,“ opisuje svoje pocity. 

Viac o jej vášni k hrnčiarstvu, kde čerpá inšpiráciu a ako sa k tomu dostala, si prečítate v článku Natálie Mattovej:

  |  

V Bulharsku ani na druhý pokus nezostavili vládu, krajina sa blíži k predčasným voľbám

V Bulharsku ani na druhý pokus nezostavili vládu, krajina sa blíži k predčasným voľbám, ktoré by boli už siedmymi od apríla 2021. Prezident má týždeň na poverenie posledného subjektu, nové voľby sa v prípade neúspechu uskutočnia na jeseň.

Koalíciu centristickej aliancie Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko v jednokomorovom parlamente nepodporilo dosť poslancov.

Začiatkom júla so snahou o vytvorenie vlády neuspela ani stredopravicová aliancia tvorená stranami Občania za európsky rozvoj Bulharska a Zväz demokratických síl.

Tá síce v júnových predčasných voľbách zvíťazila, v 240-člennom Národnom zhromaždení však získala len 68 mandátov a nepodarilo sa jej zaistiť si dostatočnú podporu ďalších strán.

(tasr, dpa)