KOŠICE – Košičanka Martina Švarc, umelkyňa zameraná na keramiku, sa už od detstva venovala kreatívnej tvorbe. Jej príbeh je plný vášne pre modelovanie a hlinu, ktorú transformovala na životné dielo.
História výroby keramiky siaha tisíce rokov do minulosti. Prvé keramické nádoby pochádzajú z neolitu a postupne ich rozvinuli do rôznych foriem po celom svete.
V 19. a 20. storočí sa s rozvojom priemyselnej výroby keramiky začal strácať osobný dotyk a autenticita. Avšak v uplynulých desaťročiach sa záujem o ručne vyrábanú keramiku opäť zvyšuje. Ľudia hľadajú jedinečné kúsky s osobitým charakterom a príbehom, ktoré im môže ponúknuť len ručná práca.
„V poslednej dobe sa akoby roztrhlo vrece s výrobcami a záujemcami o keramiku, ale myslím, že to bola, alebo ešte je, len vlna zo sociálnych sietí. Myslím, že čas ukáže, kto je skutočný výrobca, kto sa keramike venuje roky a kto to myslí vážne,“ uviedla pre Štandard Martina Švarc.
Proces výroby keramiky sa začína prípravou hliny, z ktorej je potrebné odstrániť nečistoty, aby mala správnu konzistenciu na modelovanie. Keramikár potom z hliny tvaruje predmety ručne alebo na hrnčiarskom kruhu pomocou nástrojov na jemné detaily.
Nasleduje sušenie, ktoré môže trvať niekoľko dní až týždňov, aby sa predišlo praskaniu. Po sušení prichádza prvé vypaľovanie pri teplote okolo 900 až 1000 °C, ktoré zvyšuje pevnosť keramiky.
Ďalším krokom je glazúrovanie, ktoré zabezpečuje lesklý a nepriepustný povrch. Glazúrované predmety sa druhýkrát vypaľujú pri teplote 1200 až 1300 °C, čo spevňuje glazúru a dodáva konečný vzhľad. Po druhom vypaľovaní sa keramika pomaly ochladí, aby sa predišlo praskaniu.
Nakoniec výrobca keramiku dokončuje jemným brúsením okrajov a ďalšími úpravami. Ručná výroba si vyžaduje zručnosť, trpezlivosť a precíznosť. Každý krok prispieva k vytvoreniu krásneho a funkčného výrobku, ktorý nesie pečať jedinečnosti a remeselnej kvality.
Martina mala už ako malé dievča veľký talent a lásku k modelovaniu z plastelíny. Rada vytvárala figúrky a zvieratá, trávila priam hodiny modelovaním a tvorbou. Táto vášeň ju sprevádzala počas celého detstva a bola začiatkom jej umeleckej cesty.
Stále sa zdokonaľovala a jej talent dostal aj medzinárodné uznanie, pričom získala niekoľko ocenení. „Dostala som rôzne ceny, dokonca aj na medzinárodných výstavách, ako napríklad v Japonsku. Boli to malé detské ocenenia, ale nesmierne ma potešili,“ zaspomínala Martina.
Po základnej škole sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Strednej škole úžitkového výtvarníctva, kde si vybrala odbor keramiky. Už počas štúdia vytvárala diela, ktoré presahovali bežné školské projekty. Na strednej škole modelovala štyri plastiky vysoké viac ako jeden meter, ktoré znázorňovali štyri prírodné živly.
Jej maturitná práca s názvom Samota a Láska zobrazovala dve ženské postavy: jednu v šťastnom očakávaní a druhú v samote.
Martina si pri tvorbe keramiky vybudovala svoj vlastný štýl, ktorý kombinuje figurálnu plastiku a tvorbu väčších váz na hrnčiarskom kruhu. Keramika má nespočetné množstvo technologických postupov a možností, no Martina sa vždy zameriava na to, aby bola jej práca jedinečná a autentická.
Keramika je pre ňu najkrajším prírodným materiálom a zdrojom nekonečnej tvorby a inšpirácie. „Hlinou sa dá sprostredkovať veľké spektrum myšlienok a vytvoriť tak jedinečné dielo,“ povedala umelkyňa o svojej vášni.
„Milujem ten pocit, keď vykladám ešte teplú pec plnú hotových výrobkov, ktoré prinášajú radosť. Najväčšie uspokojenie cítim, keď mi zákazník napíše krásnu a milú recenziu. Vtedy vidím, že to má zmysel a moja práca prináša radosť,“ opísala spokojne to, čo ju robí šťastnou.
Martinin pracovný deň sa začína klasicky, ako u každej mamy. Ráno pripraví deťom desiatu do školy, vypije si kávu z vlastnej šálky, pustí si dobrú hudbu a začne tvoriť. Na kruhu točí niekoľko dní za sebou, aby naplnila pec. Výrobky potom suší približne týždeň a následne ich glazuje.
V minulosti organizovala aj individuálne kurzy vo svojom ateliéri, kde mohli účastníci tvoriť a odniesť si svoje vlastné keramické diela. Momentálne však na kurzy nemá čas, pretože prevádzkuje vlastný e-shop. Nevylučuje však, že v budúcnosti by sa ku kurzom mohla vrátiť.
Pri tvorbe keramiky je nesmierne dôležitá inšpirácia, Martina má v jej hľadaní úplne jasno. „Mám ju všade okolo seba – v prírode, v bežnom živote, ale aj v retrospektíve 60. rokov, ktoré ma fascinujú,“ objasnila. Dôležité je pre ňu taktiež ostať sama sebou a byť autentická. Verí, že jej keramika bude mať trvalú hodnotu a odkaz pre budúce generácie.
„Ručná práca má veľkú hodnotu. Handmade výrobok je jedinečný a originálny,“ uzavrela Košičanka. Je presvedčená, že podpora lokálnych tvorcov je dôležitá, pretože zanecháva posolstvo pre ďalšie generácie.