Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico vzal na vedomie odporúčania eurokomisie. Nezohľadňujú ale podľa neho vládne opatrenia

Robert Fico vo svojom stanovisku oznámil, že berie na vedomie odporúčania Európskej komisie pri hodnotení stavu právneho štátu na Slovensku. Zdôraznil, že rezorty budú s Bruselom viesť ďalší dialóg, pretože odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia vládnej koalície.

"Európska komisia kritizuje právne predpisy prijaté demokratickým, právnym a suverénnym spôsobom v najvyššom zákonodarnom zbore SR," priblížil Ficov názor tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Dôvodom sú podľa Fica suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahranično-politickým témam, kde eurokomisia očakáva od členských krajín EÚ absolútnu poslušnosť.

"Európska komisia nevzniesla jedno jediné kritické slovo na adresu vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora len preto, lebo tieto vlády boli poslušným vykonávateľom politiky jediného správneho názoru," dodali z ÚV SR.

(tasr)

Minúta  |  

Kritike eurokomisie sa nevyhlo ani Maďarsko, opäť kritizovala stav právneho štátu

Vo výročnej správe Európska komisia poukázala na pretrvávajúce nedostatky ako korupcia, financovanie politických subjektov či nedostatočná nezávislosť médií. Záverom dokumentu je odporúčanie ponechať fondy Bruselu určené pre Budapešť pozastavené.

"Maďarsko je pre Komisiu skutočne systematickým problémom v oblasti právneho štátu," povedal na stredajšej tlačovej konferencii komisár EÚ pre spravodlivosť Didier Reynders. Podľa neho Budapešť urobila iba minimálny pokrok oproti minulému roku.

Riaditeľ výskumu EÚ občianskeho združenia Centrum pre základné práva Attila Kovács na výčitky eurokomisie reagoval vyhlásením, že správa o právnom štáte sa stala nástrojom finančného vydierania Európskej únie.

"Európska komisia sa nepoučila zo skúseností z posledných piatich rokov. Správa o právnom štáte je stále iba nástrojom politického vydierania," vyhlásil riaditeľ s tým, že sa to týka členských štátov, ktoré sa v diskusiách v Bruseli postavia za svoje národné záujmy.

(tasr, afp, mti)

Minúta  |  

Ruský kamikadze dron údajne zasiahol Rumunsko

Rumunské letectvo v reakcii vyslalo stíhačky F-16. Na sociálnej sieti sa objavilo video, ktoré zrejme ukazuje výbuch ruského bezpilotného lietadla neďaleko rumunskej dediny Plauru.

Video z ukrajinského prístavného mesta Izmajil, ktoré sa nachádza len tristo metrov od Plauru, zachytáva oranžový blesk osvetľujúci nočný horizont, potom sa ozve dunivý výbuch zrejme na rumunskej strane rieky Dunaj. Po výbuchu vidieť plamene a vysoký stĺp dymu, opisuje ukrajinský denník Kyiv Post.

Vo vyhlásení ukrajinských vzdušných síl sa uvádza, že ruskí vojaci so základňou na Kryme spustili nálet bezpilotných lietadiel krátko po polnoci z utorka na stredu. Ukrajina vraj zostrelila 17 dronov Šáhid nad Odeskou oblasťou, kde Dunaj oddeľuje Ukrajinu a Rumunsko.

https://twitter.com/RaduHossu/status/1815912999221186754

V tlačovom vyhlásení rumunského ministerstva obrany sa uvádza, že dve rumunské stíhačky F-16 vzlietli v stredu ráno o 2:19, približne hodinu po štarte dronov z Krymu, v reakcii na prichádzajúci nálet smerom na Izmail. Stíhačky mali za úlohu monitorovať „situáciu vo vzdušnom priestore“. Lietadlá sa vrátili na leteckú základňu Borcea o 4:20 ráno.

Rumunský vyšetrovací tím bude v teréne preverovať, či ruský dron zasiahol rumunské územie. "Ministerstvo obrany nariadilo opatrenia na vykonanie vyšetrovania v teréne v blízkosti Plauru s cieľom hľadať možné predmety, ktoré mohli spadnúť na územie štátu," uvádza sa čiastočne vo vyhlásení.

Počas útoku ruského bezpilotného lietadla desať miestnych obyvateľov zavolalo na rumunskú tiesňovú telefónnu linku 112, že počuli výbuch neďaleko ich domu.

Od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 Rumunsko viackrát objavilo trosky dronov v blízkosti hranice so svojím severným susedom. Úrady v tomto členskom štáte NATO zaviedli opatrenia na ochranu ľudí žijúcich v pohraničnej oblasti a jej okolí vrátane vybudovania protileteckých krytov.

(mep)

Minúta  |  

Veľvyslanci členských krajín EÚ uvoľnili na obnovu Ukrajiny takmer 4,2 miliardy eur

Diplomatickí zástupcovia členských krajín Európskej únie sa dohodli na uvoľnení niekoľkých miliárd eur na pomoc Kyjevu s obnovou vojnou zničenej krajiny, oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Teraz sa vyžaduje súhlas ministrov.

Prostriedky sú určené na civilné účely, ako napríklad na obnovu infraštruktúry zničenej vojnou. Pochádzajú z viacročného podporného programu EÚ, ktorý navrhla Európska komisia.

Program podpory počíta s finančnou pomocou pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledovných štyroch rokov. Približne 33 miliárd z tejto sumy sa má Kyjevu vyplatiť vo forme pôžičiek, zatiaľ čo zvyšok predstavujú granty, ktoré nie je potrebné splatiť.

Okrem rekonštrukcie však majú zmienené finančné prostriedky Ukrajine pomôcť aj pri vyplácaní miezd a dôchodkov či udržiavaní prevádzky dôležitých zariadení, ako sú nemocnice, školy či ubytovne pre ľudí vysídlených v dôsledku vojny.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Eurokomisia začne proti Slovensku konanie v prípade schválenia zákona o mimovládkach

Európska komisia varovala slovenskú vládu, že okamžite spustí právne konanie, ak bude kabinet naďalej presadzovať zákon o transparentnom financovaní mimovládnych organizácií. Počas zverejnenia správy EK o právnom štáte to vyhlásila eurokomisárka Věra Jourová.

„Bola som v Bratislave a vyjadrila som sa k tomu veľmi jasne,“ uviedla Jourová v stredu v súvislosti so svojou aprílovou návštevou na Slovensku.

Po stretnutí so slovenskými predstaviteľmi povedala, že ani eurokomisia, ani slovenská vláda si neželajú, aby Slovensko prišlo o európske peniaze. Zdôraznila, že Komisia nemá záujem tieto fondy zmrazovať, musí mať však právne garancie, že nebudú zneužívané.

V súvislosti s navrhovaným zákonom o neziskových organizáciách zároveň upozornila, že je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora.

„Ak budete nasledovať v prípade zákona o mimovládnych organizáciách príklad Maďarska, okamžite spustíme konanie za porušenie (práva EÚ), pretože príslušné rozhodnutie súdu máme už na stole,“ vyhlásila Jourová.

Maďarsko schválilo podobný zákon o mimovládnych organizáciách s financovaním zo zahraničia v roku 2017, avšak v roku 2021 ho zrušilo po tom, čo Európsky súdny dvor rozhodol o jeho nesúlade s právom EÚ.

Európska komisia pre deklarované nedostatky v oblasti právneho štátu zadržala Maďarsku vyplácanie eurofondov. Vlani v decembri, keď maďarský premiér Viktor Orbán v EÚ blokoval finančnú pomoc Ukrajine, EK vyhlásila, že Maďarsku uvoľní zo zmrazených eurofondov desať miliárd eur.

Exekutíva EÚ vtedy odmietla špekulácie, že by to súviselo s rokovaniami o pomoci Ukrajine, a vyhlásila, že je to z dôvodu zlepšenia nezávislosti súdnictva v Maďarsku.

Pre nedostatky v oblasti právneho štátu za minulej konzervatívnej vlády v Poľsku zastavila Komisia eurofondy aj tamojšej vláde, avšak po nástupe liberálnej vlády Donalda Tuska po minuloročných voľbách ich opäť uvoľnila.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Prípad Lučanského smrti uzavretý, GP SR nezistila pochybenie. Rodina reaguje

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR nezistil protiprávne konanie – úmyselné či nedbanlivostné – príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v prípade smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského. Oznámila to hovorkyňa GP SR Zuzana Drobová.

„Prokurátor GP SR po preskúmaní veci nezistil, že by sa bol ktorýkoľvek príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže dopustil protiprávneho úmyselného či nedbanlivostného konania, ktoré by malo za následok smrť poškodeného gen. Milana Lučanského vo výkone väzby,“ uviedla hovorkyňa.

Prokurátor GP SR konal na základe žiadosti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora. „Neboli zistené pochybenia v rozhodnutí príslušnej krajskej prokuratúry ani vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby,“ priblížila Drobová.

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby trestné stíhanie minulý rok v septembri zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry vo februári ako nedôvodnú zamietol. Radačovský následne podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.

Rodina poškodeného v reakcii uviedla, že prokurátor sa vo vyšetrovaní odmietol zaoberať tvrdeniami bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA, ktorý podľa nich zatiaľ nebol vypočutý.

Poukázali aj na to, že navrhovali pribratie znalca, keďže jeden znalec podľa nich menil názor vzniku poranení a druhá znalkyňa nebola pri obhliadke tela prítomná – avšak podpísaná bola.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.