Preskočiť na obsah
  |  

Varovanie francúzskych vojakov o občianskej vojne: Generál žiada signatárov, aby odišli z armády

Náčelník generálneho štábu francúzskej armády Francois Lecointre vyzval skupinu príslušníkov armády v aktívnej službe, ktorí podpísali otvorený list s varovaním, že Francúzsko je na pokraji občianskej vojny, aby odišli do civilu.

"Najrozumnejším krokom je určite opustenie inštitúcie, aby mohli slobodne vyjadrovať svoje predstavy a presvedčenie," uviedol generál Lecointre v liste vojenskému personálu, ktorý neobsahuje nijakú hrozbu sankcií, informovala v utorok agentúra AFP.

Lecointre reagoval na otvorený list skupina príslušníkov francúzskej armády v aktívnej službe, ktorý adresovali prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

Varovanie pred islamizmom

Ich list obsahuje varovanie, že v dôsledku Macronových "ústupkov" voči islamizmu krajine hrozí občianska vojna a ohrozené je samotné prežitie Francúzska.

Autori listu sami seba označili za vojakov z mladšej generácie v aktívnej službe, "nasadzujúcich svoje životy, aby zničili islamizmus, ktorému vy (Macron) ustupujete". Výzvu však podpísali aj ďalšie desaťtisíce občanov krajiny Galského kohúta.

Dokument bol zverejnený na webe pravicového časopisu Valeurs Actuelles v nedeľu a svojím obsahom sa podobá na list spred mesiaca, ktorého signatármi boli prevažne generáli vo výslužbe.

Aj tento list obsahoval varovanie pred vypuknutím občianskej vojny vo Francúzsku.

Oba otvorené listy spôsobili na francúzskej politickej scéne rozruch a reagovali naň prakticky všetky relevantné politické strany, ktoré vyvíjali tlak na ministerku obrany Florence Parlyovú, aby zaujala stanovisko a zakročila. Parlyová vo svojej reakcii signatárom listov pripomenula, že povinnosťou príslušníka francúzskej armády je zachovávať neutralitu v politických otázkach.

Rozdelené Francúzsko

Generáli a vojaci vo výslužbe sa však tešia značnej podpore u obyvateľstva Francúzska. Podľa prieskumu agentúry Harris Interactive pre spravodajský portál LCI mali signatári prvé listu podporu 58 percent opýtaných ľudí. Pokiaľ ide o udržanie poriadku vo Francúzsku, obyvatelia sú rozdelení – 49 percent opýtaných je za to, aby armáda zasiahla a zaručila poriadok v krajine aj bez povolenia vlády.

Rast násilia v krajine zasa vníma obrovská väčšina, až 84 percent respondentov. Takmer tri štvrtiny populácie, 73 percent ľudí si myslí, že sa Francúzsko rozpadá. Najviac s obsahom listu súhlasia pravicovo orientovaní Francúzi, z nich si cez 90 percent myslí, že v niektorých mestách krajiny neplatia zákony republiky.

(tast, ste)

  |  

Slovensko prerušilo očkovanie vakcínou od AstraZenecy

AKTUALIZOVANÉ Slovensko pozastavilo očkovanie vakcínou od spoločnosti AstraZeneca. Týka sa to ľudí, ktorí mali dostať prvú dávku. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

"Aktuálne sa očkujú vakcínou od spoločnosti AstraZeneca ľudia, ktorí čakajú na druhú dávku tejto očkovacej látky. Očkovanie vakcínou od tejto spoločnosti pre prvoočkovaných je pozastavené. MZ v tejto chvíli zvažuje viaceré alternatívy, ako budeme na Slovensku v tejto veci postupovať," uviedla.

Rezort aktuálne kompletizuje všetky odborné stanoviská. O ďalších krokoch bude informovať počas tohto týždňa.

Tretie úmrtie a potvrdený súvis s očkovaním

Rozhodnutie ministra prichádza po piatkovom oznámení Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ten v týždennej štatistike nežiaducich účinkov uviedol, že registruje úmrtie po očkovaní vakcínou Vaxzervia, čo je oficiálny názov látky od AstraZeneca. Išlo o pacientku vo veku 47 rokov.

Príčina úmrtia stanovená pitvou súvisela s trombózou mozgových žíl, ktorá patrí medzi možné veľmi zriedkavé nežiaduce účinky danej vakcíny. Genetické vyšetrenie u pacientky zistilo poruchy zrážanlivosti krvi.

Vzhľadom na existenciu genetickej predispozície k trombofilnému stavu bol súvis medzi očkovaním a následnou trombózou stanovený ako pravdepodobný.

Na piatkovej tlačovej konferencii Lengavrský uviedol, že prípad bude analyzovať skupina odborníkov, ktorá navrhne prípadnú zmenu vakcinačnej stratégie. Môžeme sa preto domnievať, že pozastavenie očkovania súvisí s daným úmrtím.

Čo na to odborníci?

Po očkovaní vektorovými vakcínami od AstraZeneca a Johnson & Johnson sa zriedkavo objavujú tromboembolické ochorenia. Tie sprevádza súčasne tvorba krvných zrazenín aj znížený počet krvných doštičiek, čo môže spôsobiť nadmerné krvácanie.

Tieto ochorenia sa vyskytujú veľmi zriedkavo najmä u žien do 55 rokov. Mnohé štáty preto upravili vakcinačnú stratégiu a vakcínou Vaxzervia očkujú ľudí nad 55 rokov. Slovenské ministerstvo zdravotníctva zatiaľ takúto úpravu neplánuje.

Podľa odborníkov prínosy vakcíny prevyšujú jej možné riziká, preto sa vo väčšina štátov očkovanie AstraZenecou obnovilo. Podľa niektorých vedcov tieto nežiaduce účinky registrujeme pre masívnosť očkovania. Tromboembolické ochorenia sa vyskytujú v jednotkách prípadov z miliónov zaštepených. Inak sa rozhodlo napríklad Dánsko, ktoré ňou už vôbec neočkuje.

Spoločnosť AstraZeneca čelí v EÚ kritike pre meškajúce dodávky vakcín. Európska únia v nedeľu oznámila, že s ňou nepredĺžila zmluvu. Únia plánuje v budúcnosti investovať do mRNA vakcín od Pfizer/BioNTech a Moderny.

(tasr, est)

  |  

Streľba v ruskej škole: Počet obetí narástol na 11. Čaputová zaslala sústrastný telegram Putinovi

Najmenej jedenásť osôb prišlo o život v utorok pri streľbe v škole v meste Kazaň v stredoruskej Tatárskej republike, informovala agentúra AP. Ďalších 32 osôb utrpelo zranenia.

Medzi obeťami je sedem žiakov ôsmeho ročníka školy, štyria chlapci a tri dievčatá, spresňuje na svoje webovej stránke agentúra TASS s odvolaním sa na vyjadrenia prezidenta Tatárskej republiky Rustama Minnichanova. Okrem toho o život prišiel jeden učiteľ a ďalšia žena.

Útočník identifikovaný ako 19-ročný Iľnaz Gaľaviev spustil streľbu v škole č. 175 približne o 9.30. Úrady ho zadržali a začali vyšetrovanie. Muž podľa informácií TASS konal sám. Ruský prezident Vladimir Putin kondoloval pozostalým po obetiach a príslušným úradom nariadil, aby všetkým zasiahnutým poskytli lekársku a psychologickú pomoc. Putin takisto v reakcii na streľbu nariadil v utorok preskúmať legislatívu týkajúcu sa držby zbraní.

Čaputová vyjadrila sústrasť

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová zaslala v utorok sústrastný telegram prezidentovi Ruskej federácie Vladimirovi Putinovi v súvislosti so streľbou. TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR. "Strata mladých a nevinných životov je tragédia, ktorá otrasie celým národom. Slovensko je preto v tejto ťažkej chvíli myšlienkami s ruským ľudom," uviedla hlava štátu. Poznamenala, že správu o nešťastí v Kazani prijala so zármutkom.

Rodičom a príbuzným obetí vyjadrila v mene občanov Slovenska, ako aj vo svojom mene úprimnú sústrasť. Zraneným želá čo najrýchlejšie uzdravenie. Počet obetí streľby v jednej zo stredných škôl v meste Kazaň v stredoruskej Tatárskej republike sa zvýšil na 11. Medzi obeťami sú deti i učitelia. Zranených pri streľbe bolo 32 ľudí, ktorých prevážajú do miestnych nemocníc.

(tasr, jor)

  |  

Šipoš: Bola to fraška opozície. V OĽaNO sme sa zhodli, že Kolíkovu neodvoláme

Poslanci národnej rady z klubu OĽaNO nevidia dôvod vyvíjať iniciatívu na odvolanie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Niektorí poslanci hnutia potrebujú ešte určité záležitosti dovysvetliť, to sa však má udiať na koaličnej rade, nie na verejnosti. Novinárom to v utorok povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

"Je pravda, že niektorých poslancov si ministerka ešte musí získať, dovysvetliť niektoré veci, porozprávať sa. Ale na to máme čas v koaličnej rade, aby sme si to porozprávali za zatvorenými dverami, tam, kde to patrí, aby sme ľudí neobťažovali našimi problémami," skonštatoval Šipoš. Ak poslanci budú chcieť, aby prišla opäť na klub, zavolajú ju.

Pri pondelkovom večernom (10. 5.) hlasovaní sa poslanci hnutia podľa Šipoša zhodli, že ministerku nebudú odvolávať a zúčastňovať sa "frašky" opozície. "Každý zahlasoval slobodne, či už tým, že hlasoval proti, alebo sa hlasovania nezúčastnil," vysvetlil. Postoj poslancov hnutia voči ministerke sa dá podľa neho interpretovať tým, ako sa zúčastnili hlasovania. Nevidí to tak, že 27 poslancov hnutia, ktorí neprišli na hlasovanie, chce, aby vyvodila zodpovednosť. "Skôr by som povedal, že pani ministerka si musí získať dôveru 27 poslancov," doplnil. Nevníma to ako dôsledky koaličnej krízy, ani situáciu nevníma cez vzťah Kolíkovej (Za ľudí) a ministra financií a lídra OĽaNO Igora Matoviča.

Šipoš tvrdí, že on ani Matovič ministerku nevyzývali na vyvodenie politickej zodpovednosti. Kolíková to povedala na pondelkovej tlačovej konferencii ešte pred začiatkom mimoriadnej schôdze.

Poslanci na pondelkovej mimoriadnej schôdzi rokovali o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery Kolíkovej. Parlament ju vo funkcii podržal. Za odvolanie Kolíkovej z funkcie hlasoval okrem opozičných poslancov aj koaličný poslanec Martin Čepček (OĽaNO). Približne polovica vládneho hnutia nebola na hlasovaní prítomná, dvaja poslanci OĽaNO sa zdržali.

Ešte predtým Kolíkovej vyjadrili podporu koaličné strany Za ľudí, Sme rodina a SaS, rovnako vládny kabinet premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Klub OĽaNO mal ešte "nejasnosti" okolo prenájmu budovy, v ktorej sídli Ministerstvo spravodlivosti SR.

Dôvodom návrhu na odvolávanie ministerky boli podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Opozícia namietala najmä zmluvy firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna.

(tasr, ste)

  |  

Neúspech českej diplomacie. Brusel nechce ďalej vyhrocovať vzťahy s Moskvou

Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell včera vyhlásil, že ku koordinovanému vyhosťovaniu diplomatov nateraz nepríde.

„Musíme hľadať jasnú podporu, ale zároveň sa snažiť nezvyšovať napätie,“ povedal Borell včera neskoro večer po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. „Ďalšia eskalácia vyhosťovaním diplomatov nie je na programe dňa,“ dodal. Rada EÚ včera naopak riešila novú sériu sankcií proti Bielorusku, kde dochádza k represiám voči opozícií. „Teraz sa zameriava na poľskú komunitu," vyhlásil Borrell na adresu Lukašenka. "Pracujeme na ďalšom balíku sankcií, ktorý, dúfam, bude prijatý v nasledujúcich týždňoch."

Pre Čechov je tento vývoj značným sklamaním. Sklamaním bola už prvá reakcia, keď ministrov EÚ informoval vtedy úradujúci minister zahraničných vecí Hamáček, a nedošlo k žiadnej reakcii, len k prejavu verbálnej solidarity, čo sa vysvetľovalo údajne nevhodným podaním témy bez jasne formulovanej požiadavky. Zdá sa však, že problém je trochu širší, keďže ani zmenený prístup nevedie k zmene a postupu, aký sme videli po útoku novičokom v Salisbury.

Pripomeňme, že po Salisbury solidárne vyhosťovali ruských diplomatov USA, Kanada, Austrália, centrála NATO a 25 európskych krajín. Teraz došlo k veľmi odlišnej reakcii, okrem Slovenska, ktoré vyhostilo troch ruských diplomatov, vyhostila Litva dvoch, Lotyšsko, Estónsko a Rumusko jedného. Zatiaľ nekonalo ani tradične protiruské Poľsko, ani Maďarsko. Maďarský premiér Viktor Orbán sa k téme vyjadril pre Postoj, na otázku, čo si myslí o výbuchu vo Vrběticiach, odpovedal: „Pýtal som sa českých predstaviteľov, či sa udialo naozaj to, čo som sa dočítal. Dostal som odpoveď, že je to highly likely, s veľkou pravdepodobnosťou. Takže to si o tom myslím.“

Poslednou šancou na nejaké významnejšie gesto bude samit prezidentov a premiérov EÚ 25. mája, kde sa bude hovoriť aj o vzťahoch s Ruskom. Český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek pre české médiá opatrne povedal, že to nie je vylúčené.

Česi podľa premiéra Babiša čelia aj výčitke, že štáty EÚ informovali až spätne, že ich postavili pred hotovú vec, a teda, že svoje kroky voči Rusku mali lepšie koordinovať. Babiš na to reaguje, že Praha musela nečakanú situáciu riešiť.

Jednou z reakcií na Vrbětice je aj vývoj českej domácej scény, kde sa v ostatnom prieskume verejnej mienky strana ČSSD, ktorú vedie Jan Hamáček, ktorý bol v centre pozornosti a vzhľadom na plánovanú cestu do Moskvy bol aj hlavným aktérom diania, dostala pod 5 percent. Svoje postavenie oslabila aj strana premiéra Andreja Babiša, vo voľbách by ju najnovšie predbehli dve koalície, ľavicová koalícia Pirátov a starostov, aj pravicový blok ODS, KDU-ČSL a TOP 09.

(tasr, ste)

  |  

Kolíková zostáva ministerkou, polovica klubu OĽaNO opustila hlasovanie

Za jej odvolanie napokon hlasoval len jediný poslanec vlády, Martin Čepček z Obyčajných.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) ostáva vo funkcii. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady v pondelkovom hlasovaní. Za návrh na vyslovenie nedôvery ministerke bolo 51 poslancov zo 117 prítomných, 63 boli proti, dvaja sa zdržali, jeden poslanec nehlasoval.

Za odvolanie Kolíkovej z funkcie hlasoval okrem opozičných poslaneckých klubov aj koaličný poslanec Martin Čepček (OĽaNO). Kolíkovú chceli v hlasovaní odvolať aj nezaradení poslanci okrem odídencov zo strany Za ľudí Tomáša Valáška a Miroslava Kollára, ktorí hlasovali proti návrhu. Strany SaS, Sme rodina, Za ľudí boli proti odvolaniu. Rovnako hlasovala aj časť klubu OĽaNO. Približne polovica vládneho hnutia nebola na hlasovaní prítomná, dvaja poslanci OĽaNO sa zdržali.

Návrh na vyslovenie nedôvery Kolíkovej podal opozičný Smer-SD. Šéf strany Robert Fico ozrejmil, že dôvodom majú byť podozrenia okolo obchodu spoločnosti Elektronika, v ktorej Kolíková figurovala. Namieta najmä zmluvy firmy Elektronika s RTVS či s Divadlom Nová scéna.

Diskusia k návrhu na odvolanie Kolíkovej trvala celý deň, vystúpilo v nej takmer 20 rečníkov. Za ľudí deklarovalo Kolíkovej podporu. Krátko pred hlasovaním vyjadrila podporu ministerke predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová. Podpredseda Národnej rady SR Gábor Grendel pred hlasovaním uviedol, že OĽaNO nepodporí návrh opozície. Dodal, že reformy ministerky spravodlivosti majú podporu OĽaNO. Šéf strany Smer-SD Robert Fico zopakoval dôvody, pre ktoré chceli Kolíkovú odvolať. Naďalej hovoril o klientelizme a konflikte záujmov.

(tasr)