Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinci v Česku protestovali pred svojím veľvyslanectvom, dožadujú sa pasov

Desiatky Ukrajincov formou verejného protestu sa dožadovali, aby im zastupiteľský úrad vydal cestovné pasy. Ukrajina totiž prestala v apríli poskytovať konzulárne služby v zahraničí mužom podliehajúcim brannej povinnosti.

Demonštranti boli zväčša muži vo veku 20 až 50 rokov, niektorých sprevádzali ich partnerky. Organizátori vopred vyzvali protestujúcich, aby krotili svoje vášne a zdržali sa agresívnych výziev na zmenu vlády v Kyjeve. Hnev medzi účastníkmi však prepukol po tom, čo im prvý tajomník veľvyslanectva Bohdan Serhijčuk začal vysvetľovať, že im nedokáže pomôcť.

V súčasnosti zastupiteľské úrady Ukrajiny v zahraničí vydajú Ukrajincom podliehajúcim brannej povinnosti pas iba vtedy, ak má armáda o nich aktualizované údaje. Tie si môžu aktualizovať iba v odvodových strediskách na Ukrajine, tam však nechcú ísť pre obavy, že by ich okamžite poslali na front.

Podľa organizátorov protestu hrozí, že tisíce Ukrajincov sa takto v Česku prepadnú do ilegality. "Sú tu ľudia, ktorí tu majú trvalý pobyt desať či 15 rokov a s Ukrajinou nemajú nič spoločné. Nemajú tam adresu, žiaden majetok a teraz nemajú ani doklady," povedala spoluorganizátorka protestu Oxana Kotenková.

Ukrajinci žijúci v ČR na problém upozornili aj tamojšie ministerstvo vnútra či ombudsmana, zatiaľ však neuspeli. Podľa vlastných slov nevedia, ako budú platiť hypotéky či ako budú ich deti chodiť do školy. Upozorňujú, že mnohí o nový pas požiadali ešte pred aprílovou zmenou ukrajinského zákona o poskytovaní konzulárnych služieb.

V ČR žije podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí približne 94.000 ukrajinských mužov v brannom veku. Česká vláda minulý týždeň podpísala s Ukrajinou bezpečnostnú dohodu. Minister zahraničných vecí Jan Lipavský už dávnejšie avizoval, že Praha pomôže Ukrajine s návratom bojaschopných mužov.

(tasr, idnes.cz)

  |  

V Rusku zatkli bývalého námestníka ministra obrany pre podozrenie z korupcie

Ruské úrady zatkli a umiestnili do väzby bývalého námestníka ministra obrany Dmitrija Bulgakova pre podozrenie z korupcie. Bulgakov pôsobil na poste námestníka ministra obrany v rokoch 2008 až 2022, kde mal na starosti logistiku.

Detaily o tom, z čoho konkrétne je 69-ročný Bulgakov obvinený, ruské médiá neuvádzajú. Server Kommersant však pripomína, že v roku 2016 obdržal vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie. Ako námestník sa staral o technickú podporu armády, dozoroval výstavbu železničnej trate obchádzajúcej Ukrajinu a zodpovedal za zásobovanie ruských jednotiek v Sýrii. V roku 2022 bol z funkcie odvolaný a preložený.

Podľa agentúry Reuters je Bulgakov posledným z radu vysokopostavených činiteľov ruského ministerstva obrany podozrivých z korupcie. Tento prípad je označovaný za najväčší škandál, ktorý zasiahol ruskú armádu v posledných rokoch.

(mm)

  |  

Trump na stretnutí s Netanjahuom kritizoval Harrisovú za poznámky o obetiach v Gaze

Donald Trump sa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom stretol deň po tom, ako sa Netanjahu vo Washingtone zišiel s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.

Trump na Floride vo svojom sídle Mar-a-Lago izraelského premiéra a jeho manželku Saru vrúcne privítal. Následne skritizoval Harrisovú, ktorá Netanjahuovi na ich štvrtkovom stretnutí tlmočila svoje "vážne obavy" z vysokého počtu civilných obetí izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. "Myslím si, že jej poznámky boli neúctivé," povedal Trump. "Nechápem, ako ju niekto, kto je žid, môže voliť", dodal.

Netanjahu chce rýchlejšie dosiahnutie prímeria

Netanjahu dúfa, že jeho návšteva USA povedie k rýchlejšiemu dosiahnutiu dohody o prímerí. "Dúfam, že to tak bude. Ale myslím si, že to ukáže čas," povedal novinárom.

Vyjadril tiež presvedčenie, že k posunu v rámci úsilia o dohodnutie prímeria došlo vďaka vojenskému tlaku zo strany Izraela.

https://twitter.com/nicksortor/status/1816886009033797844

Trump odmietol, že by v jeho vzťahu s izraelským premiérom bolo akékoľvek napätie. "Vždy sme mali výborný vzťah," povedal a pripomenul ústretové kroky, ktoré voči Izraelu urobil keď bol prezidentom. Tie zahŕňajú presun amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema či odstúpenie Spojených štátov od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom.

Poďakoval Trumpovi pred Kongresom

Netanjahu v stredu vystúpil s prejavom v americkom Kongrese, kde Trumpovi okrem iného poďakoval za všetko, čo už spravil pre Izrael. "Chcem sa poďakovať aj prezidentovi Trumpovi za všetko, čo urobil pre Izrael - od uznania zvrchovanosti Izraela nad Golanskými výšinami cez konfrontáciu s iránskou agresiou až po uznanie Jeruzalema za naše hlavné mesto a presunutie amerického veľvyslanectva," povedal.

Netanjahua zároveň americký exprezident kritizoval za zlyhania izraelských bezpečnostných síl, vďaka ktorým bolo podľa jeho slov možné, že palestínske militantné hnutie Hamas vykonalo 7. októbra bezprecedentný útok na Izrael, na ktorý ten odpovedal rozpútaním ofenzívy v Gaze.

(tasr, dv)

  |  

Na protestoch proti zákonu o túlavých psoch v Turecku došlo k zrážkam s políciou

Vládnuca strana prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana začiatkom mesiaca predložila do parlamentu návrh zákona, ktorý znepokojil ochrancov zvierat. Po novom by obce mali povinnosť premiestňovať túlavé zvieratá z ulíc do útulkov, kým nebudú adoptované. Agresívne psy alebo psy s neliečiteľnými chorobami by mali byť utratené. Aktivisti navrhujú radšej masovú kastračnú kampaň.

Demonštranti sa v piatok pokúsili zhromaždiť v centre mesta, ale polícia sa im v tom snažila zabrániť a dostali sa do vzájomných potýčok.

Na proteste bolo vidieť transparenty s nápismi: "Nemôžete ich obkľúčiť, uväzniť a zabiť" a "Stiahnite ten zákon".

Populácia pouličných psov v Turecku sa odhaduje na štyri milióny a podľa návrhu zákona obce za posledných 20 rokov vykastrovali 2,5 milióna psov.

Návrh zákona obsahuje informáciu, že v súčasnosti je v krajine 322 útulkov pre zvieratá, ktoré môžu prijať celkovo 105-tisíc psov, čo je však iba zlomok z celkového počtu túlavých psov.

(tasr, reuters)

  |  

Takmer dve tretiny občanov EÚ sa obávajú o bezpečnosť, ukázal prieskum

Približne 47 percent opýtaných občanov Únie uviedlo, že sa "dosť obáva" o bezpečnosť EÚ počas nasledujúcich piatich rokov, zatiaľ čo ďalších 17 percent uviedlo, že sa "veľmi obáva".

Podľa výsledkov majú najväčšie obavy o bezpečnosť obyvatelia Portugalska (77 percent). V Nemecku 54 percent respondentov uviedlo, že sa "dosť" alebo "veľmi" obávajú o bezpečnosť EÚ.

Podľa prieskumu približne 58 percent občanov EÚ má stále tendenciu mať optimistický názor na budúcnosť EÚ, zatiaľ čo približne 37 percent občanov vyjadrilo pesimizmus.

Približne 50 percent občanov EÚ považuje vojnu na Ukrajine za najväčšiu súčasnú výzvu pre EÚ, zatiaľ čo 41 percent opýtaných považuje v súčasnosti za najväčšiu výzvu nelegálnu migráciu. Ďalších 35 percent respondentov uviedlo aj environmentálne problémy a zmenu klímy.

Pokiaľ ide o otázky, ktorým by sa EÚ mala venovať prioritne, respondenti najčastejšie uvádzali životné prostredie a zmenu klímy (33 percent) a nelegálnu migráciu (tiež 33 percent), po ktorých nasledovala bezpečnosť a obrana (29 percent) a vojna na Ukrajine (25 percent).

Názory občanov EÚ na výkonnosť hospodárstva v celej EÚ v nasledujúcich piatich rokoch sa rôznia. Približne 50 percent respondentov vyjadrilo dôveru v budúcnosť hospodárstva, zatiaľ čo 45 percent uviedlo, že sú skôr skeptickí.

Na online prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Inštitútu pre výskum verejnej mienky (Ipsos) v období na prelome júna a júla, sa zúčastnilo viac ako 25.000 občanov EÚ vo veku 15 rokov a viac.

(tasr, dpa)

  |  

Francúzsko po útokoch posilnilo bezpečnosť na železničnej sieti

Podpaľačské útoky zasiahli železničnú dopravu v celej krajine iba niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom olympijských hier v Paríži a ovplyvnili cestovné plány tisícov ľudí.

Národná železničná spoločnosť SNCF uviedla, že aj keď v priebehu dňa prišlo k postupnému zlepšeniu služieb po sabotáži, stále môže dôjsť k určitému narušeniu mnohých liniek. Dodala však, že prepravné plány pre olympijské tímy sú naďalej zaručené. "V koordinácii s poriadkovými silami sa zintenzívnil dohľad nad železničnou sieťou zo zeme aj zo vzduchu za využitia ľudských aj technických zdrojov," dodala SNCF vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala agentúra Reuters.

Francúzsky premiér Gabriel Attal vyhlásil, že podpaľačské útoky, ktoré zasiahli železničnú dopravu v krajine niekoľko hodín pred otváracím ceremoniálom OH 2024, mali jasný cieľ - zablokovať vysokorýchlostnú železničnú sieť. Útoky boli podľa neho "pripravené a koordinované". Podpaľači sa strategicky zamerali na kľúčové trasy vedúce do Paríža zo severu, východu a západu. "Išlo o premyslený, vypočítaný a koordinovaný útok," povedal generálny riaditeľ SNCF Jean-Pierre Farandou. Dodal, že miesta útokov boli vybrané tak, aby mali čo najvážnejšie dôsledky. Komplikácie podľa SNCF potrvajú minimálne celý víkend, kým sa nevykonajú potrebné opravy.

(tasr, afp)