Inflácia v eurozóne sa v júli nečakane zrýchlila

Najvýraznejšie rástli opäť ceny služieb, aj keď tempo rastu sa zmiernilo. Ich rast dosiahol štyri percentá oproti 4,1 percentnému rastu v predchádzajúcom mesiaci. Nasledoval rast cien potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, pričom aj v ich prípade sa tempo rastu mierne spomalilo. V júni sa zvýšili o 2,4 percenta, v júli potom o 2,3 percenta.

Výraznejšie však v júli rástli ceny energií. Tie sa zvýšili medziročne o 1,3 percenta, zatiaľ čo v predchádzajúcom mesiaci ich rast dosiahol iba 0,2 percenta.

Jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny energií, potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, zotrvala na predchádzajúcej úrovni 2,9 percenta. Aj v tomto prípade údaje zaostali za očakávaniami, keďže analytici počítali so zmiernením jadrovej inflácie.

V rámci členských štátov eurozóny najvyššiu infláciu zaznamenalo Belgicko, kde dosiahla 5,5 percenta. Za ním nasledovali Estónsko a Holandsko. V obidvoch prípadoch dosiahla inflácia 3,5 percenta. Najnižšiu zaznamenali Fínsko, Lotyšsko a Litva. Vo Fínsku dosiahla miera inflácie 0,6 percenta, v Lotyšsku 0,8 percenta a Litve 1,1 percenta. Na Slovensku sa spotrebiteľské ceny zvýšili v júli medziročne o 2,9 percenta.

Nečakané zrýchlenie miery inflácie v eurozóne pravdepodobne zintenzívni diskusie v súvislosti s rozhodnutím ECB o úrokových sadzbách na najbližšom zasadnutí 12. septembra. Podľa analytikov oslovených agentúrou Reuters by júlové údaje nemali ECB odradiť od očakávaného ďalšieho zníženia sadzieb, pravdepodobne však posilnia obavy, čo sa týka vývoja poslednej fázy boja ECB proti inflácii. Na tú iba pred niekoľkými dňami poukázala členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová. V rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedla, že ECB sa stále nedostala v boji proti vysokej inflácii na koniec, pričom jej „posledná míľa“ je veľmi náročná.

(tasr)