Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael potvrdil smrť vojenského veliteľa Hamasu po júlovom útoku

Vodca vojenského krídla palestínskeho militantného hnutia Hamas Muhammad Dajf bol zlikvidovaný pri júlovom leteckom útoku Izraela v Pásme Gazy. Potvrdili to Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení, ktoré citovali agentúry AFP, Reuters a AP.

„Izraelské obranné sily oznamujú, že 13. júla 2024 izraelské stíhačky zasiahli v oblasti Chán Júnis a po vyhodnotení spravodajských informácií možno potvrdiť, že Muhammad Dajf bol pri zásahu zlikvidovaný,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Hnutie Hamas bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie k izraelskému tvrdeniu, ktoré prišlo v čase, keď sa v Teheráne koná pohreb vodcu tohto palestínskeho islamistického hnutia Ismaíla Haníju, píše Reuters.

Dajf bol cieľom izraelského útoku, pri ktorom zahynulo vyše 90 ľudí. Pri útoku zahynul aj popredný predstaviteľ Hamasu Ráfa Saláma, ktorého smrť potvrdila izraelská armáda deň po útoku.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari niekoľko dní po útoku tvrdil, že obaja lídri Hamasu v čase útoku sedeli vedľa seba. Hamas však tvrdil, že Dajf je v poriadku a dohliada na ozbrojené operácie hnutia.

Saláma a Dajf boli považovaní za strojcov útoku zo 7. októbra 2023, pri ktorom tisíce extrémistov Hamasu a ďalších skupín vtrhli do južného Izraela a zabili viac ako 1 200 ľudí. Ďalších 250 odviedli do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Po útoku spustil Izrael odvetnú ofenzívu, ktorá si podľa gazského ministerstva zdravotníctva vyžiadala 39 480 obetí na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Starostka Amsterdamu chce zabrániť deportácii 11-ročného chlapca do Arménska

Starostka Femke Halsemová chce opäť vyzvať holandské ministerstvo pre azyl a migráciu, aby prehodnotilo možnosť deportácie 11-ročného Mikaela a jeho matky do Arménska. Mikael sa narodil v Holandsku, v Arménsku nikdy nebol a po arménsky nehovorí, informuje denník NL Times.

Halsemová sa obrátila na ministerstvo po tom, čo Štátna rada v stredu rozhodla, že deportácia chlapca a jeho matky je možná. „Toto je príklad toho, keď sú pravidlá v individuálnom prípade príliš prísne,“ opísala situáciu Halsemová.

NL Times pripomenul, že Mikaelova matka prišla do Holandska z Arménska v roku 2010. Žiadosť o azyl jej vtedy zamietli, no zostala v Holandsku. Mikael sa narodil v Amsterdame a celý život žije v Holandsku, dlho však bol mimo dohľadu úradov práve z dôvodu obáv jeho matky, že môže byť deportovaný.

Halsemová už v júni tohto roku napísala vtedajšiemu štátnemu tajomníkovi pre azyl a migráciu Ericovi van der Burgovi, aby národná imigračná služba (IND) prediskutovala, či Mikael nemôže dostať povolenie na pobyt.

„Mikael je v rozkvete svojho života. Nemôže sa stať obeťou pobytových zákonov, ktoré po právnej stránke môžu byť správne, ale niekedy sa zabúda na ľudskú stránku veci,“ napísala vtedy starostka Amsterdamu.

Halsemová upozornila, že nová ministerka zodpovedná za oblasť azylu a migrácie Marjolein Faberová na jej list ešte pred rozhodnutím Štátnej rady nereagovala. „Teraz, keď bolo prijaté negatívne rozhodnutie, zavolám jej znova,“ uviedla starostka.

Uvedené ministerstvo sa doteraz mohlo odchýliť od vlastnej politiky a prijať výnimky, najmä keď sa to týkalo detí, ktoré strávili dlhý čas v Holandsku a zakorenili sa v tejto krajine. Niekedy však takéto rozhodnutie vyvolalo veľký rozruch a politické napätie.

Táto osobitná rozhodovacia právomoc bola prenesená na šéfa IND ešte počas tretej vlády Marka Rutteho a bola mierne pozmenená. V praxi to znamená, že takéto povolenie neprichádza do úvahy na konci procesu – čo je prípad 11-ročného Mikaela –, ale po prvom súdnom zamietnutí.

NL Times upozornil, že k tejto zmene došlo po prípade súrodencov Lili (12) a Howicka (13), ktorí mali byť aj s ich matkou deportovaní do Arménska v roku 2018, čo vyvolalo veľkú pozornosť médií. Krátko pred deportáciou sa deti ukryli, následne im vtedajší štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Mark Harbers udelil povolenie na pobyt z dôvodu, že ich bezpečnosť v Arménsku nie je garantovaná.

(tasr)

Minúta  |  

Demonštranti v Iráne opäť sľubovali smrť Izraelu ako pomstu za zabitie šéfa Hamasu

Tisíce ľudí sa vo štvrtok v Teheráne zúčastnili na štátom organizovanom smútočnom obrade za zabitého vodcu palestínskeho islamistického hnutia Hamas Ismáíla Haníju. Podobné smútočne zhromaždenia sa v stredu večer i vo štvrtok ráno konali aj vo viacerých moslimských štátoch, napríklad v Turecku či Pakistane.

Ako informovala agentúra DPA, okolo areálu univerzity v Teheráne, kde sa smútočné obrady konali, sa zhromaždili tisíce ľudí. Mnohí mali v rukách Haníjove fotografie, palestínske vlajky či kvety. Dav popri tom skandoval „Smrť Izraelu“ a „Smrť Amerike“.

Priamo na obrade bola prakticky celá politická elita Iránu vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a nového prezidenta Masúda Pezeškijána, na ktorého utorkovú inauguráciu Haníja do Teheránu pricestoval.

Podľa DPA odborníci tvrdia, že stále nie je jasné, čo presne v noci na stredu viedlo k Haníjovej smrti. Mohlo ísť o letecký alebo raketový útok. Miestom útoku bola „špeciálna rezidencia“ na severe Teheránu – údajne v paláci bývalého perzského šacha, ktorá je zvyčajne prísne strážená.

Irán i Hamas tento útok pripisujú Izraelu, ktorý ho nepotvrdil ani nepoprel.

Prakticky všetci rečníci v Teheráne vo svojich vyhláseniach sľubovali pomstu za smrť Haníju. Chalíl al-Hajjá, ktorý má v rámci Hamasu na starosti zahraničné vzťahy, prisľúbil, že Haníjov zámer neuznať Izrael zostane „nesmrteľným“. „Budeme Izrael prenasledovať, kým nebude vykorenený z územia Palestíny,“ dodal.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf zasa zhromaždených uistil, že Irán „určite splní príkaz“ ajatolláha Chameneího a pomstí Haníjovu smrť. „Je našou povinnosťou odpovedať v správnom čase a na správnom mieste,“ uviedol v prejave, počas ktorého zhromaždení skandovali: „Smrť Izraelu, smrť Amerike!“

Ako informovala DPA, v rámci obradu Chameneí predniesol nad rakvami s telami Haníju a jeho ochrankára modlitbu za mŕtvych. Samotný pohreb sa bude konať v piatok v katarskej Dauhe, kde Haníja dlhodobo žil.

DPA pripomenula, že Chameneí a Pezeškiján pohrozili bezprostrednou odvetou za Haníjovu smrť, pričom takúto akciu označili za legitímne právo Iránu. Iránska vláda nariadila po zabití Haníju trojdňový štátny smútok.

Agentúra však súčasne podotkla, že útok na Haníju prišiel pre Irán vo veľmi nevhodnom čase. Len osem hodín pred ním totiž Pezeškiján, považovaný za umierneného politika, vo svojom inauguračnom prejave hovoril o novej ére, v ktorej sa chce zapojiť do konštruktívneho dialógu so Západom.

(tasr)

Minúta  |  

Peking zastaví vývoz niektorých dronov, reaguje tak na kritiku Západu

Zákaz avizuje Čína od 1. septembra a týka sa všetkých civilných dronov, ktoré sa môžu použiť na vojenské účely alebo teroristické činy. Toto opatrenie prichádza v čase, keď Peking opakovane čelí kritike Západu za svoj postoj k ruskej invázii na Ukrajinu, píše agentúra AP.

Čínske ministerstvo obchodu v stredajšom vyhlásení uviedlo, že toto rozhodnutie prijalo aj preto, aby bránilo používaniu bezpilotných lietadiel na „šírenie zbraní hromadného ničenia“. Dodalo, že na zoznam tovarov, ktorých vývoz podlieha kontrole, zaradí drony, ktoré majú infračervené zobrazovacie zariadenia na indikáciu cieľa a vysoko presné inerciálne meracie zariadenie.

Čínsky rezort obchodu však uviedol, že ruší dočasné obmedzenia týkajúce sa exportu niektorých civilných dronov. Nešpecifikoval, o aké typy ide, ale minulý rok Peking v súvislosti s vojnou na Ukrajine obmedzil vývoz bezpilotných lietadiel s dlhým doletom.

(sita)

Minúta  |  

V Kremnici otvorili jednu z najmodernejších kompostární. Prispel na ňu aj envirorezort

Slúžiť bude približne pre 8000 obyvateľov a využijú ju ako obyvatelia Kremnice, tak aj tí z okolitých obcí.

Ako uvádza portál STVR, jej prednosťou je moderná bezzápachová technológia založená na aeróbnom spôsobe zhodnocovania kuchynského odpadu.

Podľa primátora obce je kompostáreň prínosná z viacerých dôvodov, jednak z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj pre úspory nákladov za zneškodnenie odpadov skládkovaním a znižovaním množstva skládkovaných odpadov.

Mesto získalo na vybudovanie kompostárne nenávratný finančný príspevok od Ministerstva životného prostredia SR vo výške viac ako 2,7 milióna eur, zvyšných päť percent tvorí spoluúčasť mesta.

(kol)

Minúta  |  

Holanďania sa obávajú "veľkého zvieraťa". Úrady vydali po viacerých útokoch výstrahu

Úrady v Holandsku vydali v stredu neskoro večer naliehavé varovanie pre obyvateľov, aby sa najmä s malými deťmi vyhli zalesnenej oblasti v strednej časti krajiny po niekoľkých „znepokojivých incidentoch“ s vlkom. Informovali o tom agentúra DPA a denník Bild.

K najnovšiemu stretu s vlkom došlo v stredu v ranných hodinách, keď „veľké zviera“, podľa predpokladov vlk, zrazilo na zem dieťa blízko malej dediny Austerlitz zhruba 16 kilometrov východne od Utrechtu. Dieťa zranenia neutrpelo, no pred desiatimi dňami však bolo v tej istej oblasti na výlete uhryznuté dievča, pričom testy DNA potvrdili, že to bol vlk.

Spomínaná oblasť je husto zalesnená a vyhľadávaná horolezcami, cyklistami i bežcami, píše DPA. Ešte začiatkom júla jedna žena úradom v Utrechte nahlásila, že jej pudlíka zabil vlk, pričom miestni predstavitelia sa domnievajú, že v prípade všetkých troch incidentov pravdepodobne ide o toho istého jedinca.

Odborníci na vlkov tvrdia, že zviera vykazuje „atypické a znepokojivé správanie“, uvádza sa vo vyhlásení.

Vlci sa prvýkrát po 150 rokoch vrátili do Holandska v roku 2015. Odvtedy ich spozorovali desiatky, tieto zvieratá sa však spravidla ľuďom vyhýbajú.

Úrady provincie Utrecht pripravujú vydanie povolenia na odstrel zvieraťa, vydali tiež inštrukcie, čo robiť pri stretnutí s vlkom. Podľa nich je lepšie neutekať, ale miesto toho gestikulovať či robiť hluk a pomaly ustupovať smerom dozadu.

Holandský server AD.nl uviedol, že v oblasti žije vlčia svorka, ktorá má mláďatá, čo by mohlo vysvetľovať ofenzívne správanie zvierat.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.