Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V roku 2023 krajiny EÚ vyrobili 34,3 miliardy litrov piva

Za minulý rok sa v členských štátoch EÚ vyrobilo 32,5 miliardy litrov piva s obsahom alkoholu a 1,8 miliardy litrov piva s obsahom alkoholu nižším ako 0,5 percenta alebo bez obsahu alkoholu. Spolu to bolo 34,3 miliardy litrov tohto nápoja, vyplýva z prieskumu Eurostatu.

Prieskum bol zámerne pripravený na vydanie na Medzinárodný deň piva, ktorý sa každoročne oslavuje v prvý augustový piatok.

Eurostat skonštatoval, že v porovnaní s rokom 2022 sa výroba alkoholického piva v EÚ znížila o päť percent (-1,7 miliardy litrov). Pokiaľ ide o pivo bez alkoholu, došlo k nárastu o 13,5 percenta v porovnaní s rokom 2022 (+0,2 miliardy litrov). Z prieskumu boli vylúčené Cyprus, Luxemburg a Malta vzhľadom na veľkosť ich trhu.

Pokiaľ ide o výrobu alkoholického piva, v roku 2023 Nemecko zostalo najväčším výrobcom so 7,2 miliardami litrov (22,3 percenta z celkovej produkcie EÚ). Za Nemeckom nasledovalo Španielsko (4,0 miliardy litrov, 12,4 percenta produkcie EÚ), Poľsko (3,5 miliardy litrov, 10,8 percenta), Holandsko (2,4 miliardy litrov, 7,5 percenta) a Belgicko (2,0 miliardy litrov, 6,3 percenta).

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch obchodné údaje ukázali, že Holandsko aj v roku 2023 bolo najväčším vývozcom alkoholického piva. Vlani vyviezlo celkovo 1,8 miliardy litrov piva, a to tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej – to znamená 21,5 percenta celkového exportu piva z krajín EÚ. V porovnaní s rokom 2022 však Holandsko zaznamenalo pokles exportu piva o 0,1 miliardy litrov.

Po Holandsku najväčšími exportérmi piva boli Nemecko a Belgicko (po 1,4 miliardy litrov), Česko a Írsko (po 0,5 miliardy litrov).

Pokiaľ ide o dovoz, Francúzsko bolo aj v roku 2023 najväčším dovozcom piva s alkoholom. Doviezlo 0,9 miliardy litrov piva, čo predstavuje 17,1 percenta celkového dovozu do EÚ tak v rámci Únii aj mimo nej. Ďalšími veľkými dovozcami boli Taliansko s viac ako 0,7 miliardy litrov a potom Španielsko, Holandsko a Nemecko s takmer 0,6 miliardy litrov.

Pokiaľ ide o hlavné destinácie vývozu alkoholického piva do krajín mimo EÚ, vlani to bolo najmä Spojené kráľovstvo (0,8 miliardy litrov, 22,8 percenta celkového vývozu piva mimo EÚ) a Spojené štáty americké (0,6 miliardy litrov, 16,1 percenta). Za nimi nasledovali Rusko (0,3 miliardy litrov, 8,4 percenta), Čína (0,3 miliardy litrov, 7,3 percenta) a Kuba (0,2 miliardy litrov, 5,2 percenta).

Dovoz pív s obsahom alkoholu z krajín mimo EÚ je v porovnaní s dovozom v rámci EÚ marginálny. Pri dovoze z krajín mimo EÚ uprednostnili krajiny EÚ najviac britské pivo (0,3 miliardy litrov, 57,6 percenta všetkých dovozov piva mimo EÚ) a mexické pivo (0,1 miliardy litrov, 17,2 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

V EÚ bolo vlani zaregistrovaných 1,5 milióna nových elektromobilov

V krajinách Európskej únie bolo v roku 2023 zaregistrovaných takmer 1,5 milióna nových elektrických áut, vyplýva to z piatkovej správy zverejnenej štatistickým úradom EÚ Eurostat.

Úrad upozornil, že v roku 2023 bolo v EÚ zaregistrovaných takmer 1,5 milióna nových osobných áut na elektrický pohon, čím sa ich celkový počet zvýšil na 4,5 milióna. To predstavuje nárast o 48,5 percenta v porovnaní s rokom 2022, keď celkový počet elektromobilov predstavoval tri milióny.

Podiel elektromobilov výlučne na batérie medzi novoregistrovanými autami dosiahol vlani v EÚ 14,6 percenta. Znamená to pokračovanie rýchleho nárastu zavádzania elektromobilov v Únii.

Podiel elektromobilov s výlučne batériovým pohonom na nových registráciách bol do roku 2018 pod jedno percento, ale za posledné štyri roky výrazne vzrástol – na 5,3 percenta v roku 2020, deväť percent v roku 2021, 12,1 percenta v roku 2022 a 14,6 percenta v roku 2023.

K 31. decembru 2023 tvorili elektromobily na batérie 1,7 percenta vozového parku v EÚ, pričom medzi krajinami EÚ boli značné rozdiely. V Dánsku tvorili batériové elektromobily 7,1 percenta všetkých osobných áut, podobne vysoké podiely boli aj vo Švédsku (5,9 percenta), v Luxembursku (5,1 percenta) a Holandsku (5,0 percent).

Na trojpercentnej úrovni sa udržali Belgicko, Rakúsko a Nemecko a 14 členských krajín vrátane Slovenska zaznamenalo podiely pod jedno percento. Najnižšie podiely zaznamenali Cyprus, Grécko a Poľsko, každé na úrovni 0,2 percenta, a potom Slovensko a Česko na úrovni 0,3 percenta.

Eurostat zároveň upozornil, že podiely výlučne batériových elektromobilov zo všetkých osobných áut v Bulharsku, na Cypre, v Grécku, vo Francúzsku, v Holandsku, Poľsku a na Slovensku sú na základe odhadov štatistického úradu.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany zatiaľ nemá oficiálnu cenovú ponuku USA na dodanie 12 bojových vrtuľníkov Viper

Po doručení cenového návrhu sa k nemu vyjadrí v stanovenom termíne. "Ministerstvo obrany SR eviduje, že Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu informovala Kongres USA o zámere predložiť v najbližšej dobe cenovú ponuku na dodanie 12 bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper Slovensku," doplnili z ministerstva.

Rezort obrany požiadal americkú vládu o cenovú ponuku vlani v lete. Malo ísť o ponuku s výraznou zľavou ako náhradu za stíhačky MiG-29, ktoré SR darovala Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí USA schválilo potenciálny predaj bojových vrtuľníkov a súvisiaceho vybavenia Slovensku za odhadovanú cenu 600 miliónov dolárov (554 miliónov eur). Tento týždeň o tom informoval Pentagón.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká polícia zabránila blokáde klimatických aktivistov, podozrivých zadržala

Nemecká polícia v piatok ráno zabránila blokáde klimatických aktivistov na letisku v Hamburgu, uviedli policajné zdroje vo vyhlásení. Zadržaní boli štyria podozriví a taktiež ďalšia osoba, ktorá mala pravdepodobne v úmysle plánovanú blokádu zdokumentovať, uviedla agentúra DPA.

Hliadka si v blízkosti letiska všimla skupinu cyklistov, ktorí po tom, čo zbadali políciu, utiekli. Štyroch z nich polícia po krátkom čase zastavila a skontrolovala. Jedna neidentifikovaná osoba utiekla, oznámila polícia. Akcia nemala podľa hovorcu letiska žiaden vplyv na leteckú dopravu.

Podozriví mali údajne v taškách rozsiahle vybavenie, „ktoré naznačovalo plánovanú blokádu letiska“. Podľa polície boli medzi predmetmi vesty, plagáty, zmes piesku a živice a pákové kliešte.

Vo štvrtok ráno bola pozastavená nákladná letecká doprava na medzinárodnom letisku Lipsko/Halle v nemeckej spolkovej krajine Sasko v dôsledku protestu klimatických aktivistov zo skupiny Last Generation (Posledná generácia).

Minulý týždeň narušili klimatickí aktivisti leteckú dopravu vo Frankfurte nad Mohanom a na letisku v Kolíne nad Rýnom. Pokojný protest, ktorý nenarušil dopravu, sa konal aj na letisku v Stuttgarte.

Hamburské letisko minulý štvrtok oznámilo preventívne opatrenia v súvislosti s rušivými akciami, bez podrobností o konkrétnych opatreniach.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká ambasáda v Izraeli spustila vlajku na pol žrde z úcty k hlave Hamasu. Ben Gvir: Môžu ju dať dole úplne

Turecké veľvyslanectvo v Tel Avive spustilo svoju vlajku na pol žrde na počesť vodcu hnutia Hamas Ismáíla Haníju pred jeho pohrebom v Katare. Ankara už skôr oznámila, že v piatok bude držať deň smútku. Izraelský minister zahraničia Israel Katz si predvolal veľvyslanca, aby mu tlmočil protest.

Nemenovaný politický zdroj v rozhovore pre Ynet povedal, že je „nechutné, že turecké veľvyslanectvo v Izraeli považovalo za vhodné spustiť vlajku na pol žrde pri príležitosti smrti muža, ktorý je zodpovedný za vraždy stoviek Izraelčanov“.

Katz si predvolal zástupcu tureckého veľvyslanca v Izraeli na pokarhanie. „Izrael nebude akceptovať prejavy účasti na smútočnom obrade za vraha, akým je Ismáíl Haníja,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Ak chcú predstavitelia veľvyslanectva smútiť, nech idú do Turecka a smútia spolu so svojím pánom Erdoganom, ktorý sa objíma s teroristickou organizáciou Hamas a podporuje jej vražedné činy,“ dodal rezort.

K spusteniu vlajky sa prísne vyjadril aj minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Ten pre denník Times of Israel povedal, že zamestnanci veľvyslanectva môžu „dať vlajku dole úplne a vrátiť sa domov“.

(sab)

Minúta  |  

Eurokomisia zriadila tím, ktorý má EÚ pripraviť na Trumpov návrat do Bieleho domu

Európska komisia vytvorila špeciálnu skupinu úradníkov, ktorá má pripraviť Úniu na prípadný návrat republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa do čela Spojených štátov. Exekutíva totiž pociťuje neistotu v otázkach ako vojna na Ukrajine či možné obnovenie ciel, uviedol denník Financial Times (FT).

Anonymné zdroje britského denníka tiež uviedli, že táto skupina bude mať na starosti aj vypracovanie dopadov víťazstva viceprezidentky Kamaly Harrisovej.

„Brusel sa hlboko obáva, že Trump využije svoje druhé funkčné obdobie na zavedenie bolestivých ciel na vývoz z EÚ, preruší vojenskú a finančnú podporu Ukrajine a prinúti Kyjev prijať podmienky Moskvy na ukončenie vojny. Európski spojenci sa tiež obávajú, že Trump splní svoje predchádzajúce hrozby o vystúpení USA z NATO alebo výrazne oslabí ustanovenia o vzájomnej obrane krajín, ktoré podľa neho nevynakladajú dostatočné prostriedky na obranu,“ píše FT.

Skupina začne aktívne pracovať v septembri, aby sa stihla pripraviť na prezidentské voľby v USA, ktoré začnú 5. novembra. Úradníci plánujú rozšírenie svojich kontaktov s členskými štátmi Únie „s cieľom vymieňať si názory a nápady na posúdenie potenciálnych zraniteľných miest EÚ a spôsobov zmiernenia negatívnych rozhodnutí“.

Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje vypracovaniu komunikačných plánov pre prípad veľkých zmien v politike USA voči Európe, ako je napríklad potreba, aby daňoví poplatníci Únie potenciálne viac prispievali na obranu Ukrajiny.

Podobná skupina úradníkov pripravujúcich sa na prípadné druhé Trumpovo funkčné obdobie bola zriadená aj na nemeckom ministerstve zahraničných vecí, pripomína FT.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.