Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opitý vodič jazdil po Bratislave s maloletými deťmi v aute

Šiel rýchlosťou 110 kilometrov za hodinu vo štvrtok po Račianskej ulici v Bratislave a nafúkal 1,17 promile. Muž teraz čelí obvineniu z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti. „Maloleté deti boli zverené zodpovednej osobe a na zvládnutie tejto stresujúcej situácie boli odmenené medvedíkom," priblížili policajti.

Vodiča obmedzili na osobnej slobode a eskortovali na policajný útvar. Prípad je realizovaný v tzv. superrýchlom konaní. Vypracovaný bol aj podnet na úrad práce.

(kol)

Minúta  |  

V roku 2023 krajiny EÚ vyrobili 34,3 miliardy litrov piva

Za minulý rok sa v členských štátoch EÚ vyrobilo 32,5 miliardy litrov piva s obsahom alkoholu a 1,8 miliardy litrov piva s obsahom alkoholu nižším ako 0,5 percenta alebo bez obsahu alkoholu. Spolu to bolo 34,3 miliardy litrov tohto nápoja, vyplýva z prieskumu Eurostatu.

Prieskum bol zámerne pripravený na vydanie na Medzinárodný deň piva, ktorý sa každoročne oslavuje v prvý augustový piatok.

Eurostat skonštatoval, že v porovnaní s rokom 2022 sa výroba alkoholického piva v EÚ znížila o päť percent (-1,7 miliardy litrov). Pokiaľ ide o pivo bez alkoholu, došlo k nárastu o 13,5 percenta v porovnaní s rokom 2022 (+0,2 miliardy litrov). Z prieskumu boli vylúčené Cyprus, Luxemburg a Malta vzhľadom na veľkosť ich trhu.

Pokiaľ ide o výrobu alkoholického piva, v roku 2023 Nemecko zostalo najväčším výrobcom so 7,2 miliardami litrov (22,3 percenta z celkovej produkcie EÚ). Za Nemeckom nasledovalo Španielsko (4,0 miliardy litrov, 12,4 percenta produkcie EÚ), Poľsko (3,5 miliardy litrov, 10,8 percenta), Holandsko (2,4 miliardy litrov, 7,5 percenta) a Belgicko (2,0 miliardy litrov, 6,3 percenta).

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch obchodné údaje ukázali, že Holandsko aj v roku 2023 bolo najväčším vývozcom alkoholického piva. Vlani vyviezlo celkovo 1,8 miliardy litrov piva, a to tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej – to znamená 21,5 percenta celkového exportu piva z krajín EÚ. V porovnaní s rokom 2022 však Holandsko zaznamenalo pokles exportu piva o 0,1 miliardy litrov.

Po Holandsku najväčšími exportérmi piva boli Nemecko a Belgicko (po 1,4 miliardy litrov), Česko a Írsko (po 0,5 miliardy litrov).

Pokiaľ ide o dovoz, Francúzsko bolo aj v roku 2023 najväčším dovozcom piva s alkoholom. Doviezlo 0,9 miliardy litrov piva, čo predstavuje 17,1 percenta celkového dovozu do EÚ tak v rámci Únii aj mimo nej. Ďalšími veľkými dovozcami boli Taliansko s viac ako 0,7 miliardy litrov a potom Španielsko, Holandsko a Nemecko s takmer 0,6 miliardy litrov.

Pokiaľ ide o hlavné destinácie vývozu alkoholického piva do krajín mimo EÚ, vlani to bolo najmä Spojené kráľovstvo (0,8 miliardy litrov, 22,8 percenta celkového vývozu piva mimo EÚ) a Spojené štáty americké (0,6 miliardy litrov, 16,1 percenta). Za nimi nasledovali Rusko (0,3 miliardy litrov, 8,4 percenta), Čína (0,3 miliardy litrov, 7,3 percenta) a Kuba (0,2 miliardy litrov, 5,2 percenta).

Dovoz pív s obsahom alkoholu z krajín mimo EÚ je v porovnaní s dovozom v rámci EÚ marginálny. Pri dovoze z krajín mimo EÚ uprednostnili krajiny EÚ najviac britské pivo (0,3 miliardy litrov, 57,6 percenta všetkých dovozov piva mimo EÚ) a mexické pivo (0,1 miliardy litrov, 17,2 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

V EÚ bolo vlani zaregistrovaných 1,5 milióna nových elektromobilov

V krajinách Európskej únie bolo v roku 2023 zaregistrovaných takmer 1,5 milióna nových elektrických áut, vyplýva to z piatkovej správy zverejnenej štatistickým úradom EÚ Eurostat.

Úrad upozornil, že v roku 2023 bolo v EÚ zaregistrovaných takmer 1,5 milióna nových osobných áut na elektrický pohon, čím sa ich celkový počet zvýšil na 4,5 milióna. To predstavuje nárast o 48,5 percenta v porovnaní s rokom 2022, keď celkový počet elektromobilov predstavoval tri milióny.

Podiel elektromobilov výlučne na batérie medzi novoregistrovanými autami dosiahol vlani v EÚ 14,6 percenta. Znamená to pokračovanie rýchleho nárastu zavádzania elektromobilov v Únii.

Podiel elektromobilov s výlučne batériovým pohonom na nových registráciách bol do roku 2018 pod jedno percento, ale za posledné štyri roky výrazne vzrástol – na 5,3 percenta v roku 2020, deväť percent v roku 2021, 12,1 percenta v roku 2022 a 14,6 percenta v roku 2023.

K 31. decembru 2023 tvorili elektromobily na batérie 1,7 percenta vozového parku v EÚ, pričom medzi krajinami EÚ boli značné rozdiely. V Dánsku tvorili batériové elektromobily 7,1 percenta všetkých osobných áut, podobne vysoké podiely boli aj vo Švédsku (5,9 percenta), v Luxembursku (5,1 percenta) a Holandsku (5,0 percent).

Na trojpercentnej úrovni sa udržali Belgicko, Rakúsko a Nemecko a 14 členských krajín vrátane Slovenska zaznamenalo podiely pod jedno percento. Najnižšie podiely zaznamenali Cyprus, Grécko a Poľsko, každé na úrovni 0,2 percenta, a potom Slovensko a Česko na úrovni 0,3 percenta.

Eurostat zároveň upozornil, že podiely výlučne batériových elektromobilov zo všetkých osobných áut v Bulharsku, na Cypre, v Grécku, vo Francúzsku, v Holandsku, Poľsku a na Slovensku sú na základe odhadov štatistického úradu.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort obrany zatiaľ nemá oficiálnu cenovú ponuku USA na dodanie 12 bojových vrtuľníkov Viper

Po doručení cenového návrhu sa k nemu vyjadrí v stanovenom termíne. "Ministerstvo obrany SR eviduje, že Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu informovala Kongres USA o zámere predložiť v najbližšej dobe cenovú ponuku na dodanie 12 bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper Slovensku," doplnili z ministerstva.

Rezort obrany požiadal americkú vládu o cenovú ponuku vlani v lete. Malo ísť o ponuku s výraznou zľavou ako náhradu za stíhačky MiG-29, ktoré SR darovala Ukrajine. Ministerstvo zahraničných vecí USA schválilo potenciálny predaj bojových vrtuľníkov a súvisiaceho vybavenia Slovensku za odhadovanú cenu 600 miliónov dolárov (554 miliónov eur). Tento týždeň o tom informoval Pentagón.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká polícia zabránila blokáde klimatických aktivistov, podozrivých zadržala

Nemecká polícia v piatok ráno zabránila blokáde klimatických aktivistov na letisku v Hamburgu, uviedli policajné zdroje vo vyhlásení. Zadržaní boli štyria podozriví a taktiež ďalšia osoba, ktorá mala pravdepodobne v úmysle plánovanú blokádu zdokumentovať, uviedla agentúra DPA.

Hliadka si v blízkosti letiska všimla skupinu cyklistov, ktorí po tom, čo zbadali políciu, utiekli. Štyroch z nich polícia po krátkom čase zastavila a skontrolovala. Jedna neidentifikovaná osoba utiekla, oznámila polícia. Akcia nemala podľa hovorcu letiska žiaden vplyv na leteckú dopravu.

Podozriví mali údajne v taškách rozsiahle vybavenie, „ktoré naznačovalo plánovanú blokádu letiska“. Podľa polície boli medzi predmetmi vesty, plagáty, zmes piesku a živice a pákové kliešte.

Vo štvrtok ráno bola pozastavená nákladná letecká doprava na medzinárodnom letisku Lipsko/Halle v nemeckej spolkovej krajine Sasko v dôsledku protestu klimatických aktivistov zo skupiny Last Generation (Posledná generácia).

Minulý týždeň narušili klimatickí aktivisti leteckú dopravu vo Frankfurte nad Mohanom a na letisku v Kolíne nad Rýnom. Pokojný protest, ktorý nenarušil dopravu, sa konal aj na letisku v Stuttgarte.

Hamburské letisko minulý štvrtok oznámilo preventívne opatrenia v súvislosti s rušivými akciami, bez podrobností o konkrétnych opatreniach.

(tasr)

Minúta  |  

Turecká ambasáda v Izraeli spustila vlajku na pol žrde z úcty k hlave Hamasu. Ben Gvir: Môžu ju dať dole úplne

Turecké veľvyslanectvo v Tel Avive spustilo svoju vlajku na pol žrde na počesť vodcu hnutia Hamas Ismáíla Haníju pred jeho pohrebom v Katare. Ankara už skôr oznámila, že v piatok bude držať deň smútku. Izraelský minister zahraničia Israel Katz si predvolal veľvyslanca, aby mu tlmočil protest.

Nemenovaný politický zdroj v rozhovore pre Ynet povedal, že je „nechutné, že turecké veľvyslanectvo v Izraeli považovalo za vhodné spustiť vlajku na pol žrde pri príležitosti smrti muža, ktorý je zodpovedný za vraždy stoviek Izraelčanov“.

Katz si predvolal zástupcu tureckého veľvyslanca v Izraeli na pokarhanie. „Izrael nebude akceptovať prejavy účasti na smútočnom obrade za vraha, akým je Ismáíl Haníja,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

„Ak chcú predstavitelia veľvyslanectva smútiť, nech idú do Turecka a smútia spolu so svojím pánom Erdoganom, ktorý sa objíma s teroristickou organizáciou Hamas a podporuje jej vražedné činy,“ dodal rezort.

K spusteniu vlajky sa prísne vyjadril aj minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Ten pre denník Times of Israel povedal, že zamestnanci veľvyslanectva môžu „dať vlajku dole úplne a vrátiť sa domov“.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.