Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Harrisovej kampaň darcovia v júli prispeli dvakrát viac ako na Trumpovu

Prezidentská kampaň americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v júli vyzbierala obrovskú sumu 310 miliónov dolárov (283,87 miliónov eur. Darcovia tak Harrisovej na prípravu na novembrové voľby prispeli dvojnásobne viac ako Trumpovi, ktorého kampaň minulý mesiac získala 137 miliónov dolárov (125,45 miliónov eur). Informuje o tom spravodajský web Politico.

Podľa údajov, ktoré tento týždeň zverejnili obe kampane, má Harrisová k dispozícii 377 miliónov dolárov (345,22 miliónov eur), čiže o 50 miliónov dolárov viac ako Trump, ktorý má na kampaň 327 miliónov dolárov (299,43 miliónov eur).

Dve tretiny júlovej sumy demokrati získali od darcov, ktorí prispeli prvýkrát, a väčšinu celkovej sumy tvoria dary vo výške do 200 dolárov (183,14 eur), uviedla ich kampaň.

Úradujúci americký prezident Joe Biden zo súboja o post šéfa Bieleho domu odstúpil 21. júla.

(sita)

Minúta  |  

Mladí slovenskí chemici si z Medzinárodnej chemickej olympiády priniesli všetky cenné kovy

Medaily, ktoré vybojovali, zahŕňajú jednu zlatú, jednu striebornú a dve bronzové medaily. Informuje o tom Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM). Najúspešnejší riešitelia národnej Chemickej olympiády tento rok na sklonku júla v Rijáde reprezentovali Slovensko na 56. ročníku Medzinárodnej chemickej olympiády.

Na tejto prestížnej súťaži sa zúčastňujú tí najlepší chemici a chemičky spomedzi stredoškolského študentstva. Tento rok si z nej zlato odniesol Martin Pistovčák z bratislavského Gymnázia na Grösslingovej. Z rovnakej školy je aj strieborný medailista Matej Škubla. Jedna bronzová medaila putovala do Prievidze, a to študentovi Gymnázia V. B. Nedožerského Hugovi Letavayovi. Druhý bronz priniesla gymnazistka Klaudia Sýkorová z Gymnázia Poštová v Košiciach.

„Na tohtoročnej Medzinárodnej chemickej olympiáde v Rijáde riešili naši mladí chemici experimentálne úlohy pod mottom “vytváranie väzieb“, a to v priamom i prenesenom význame. Konkurenciou im bolo 327 súťažiacich z 87 krajín sveta," priblížil predseda Slovenskej komisie Chemickej olympiády Martin Putala.

„Všetci štyria slovenskí reprezentanti napokon získali medailové umiestnenie a zo Saudskej Arábie prišli s kompletnou sadou ocenení od zlata po bronz,“ doplnil. Slovensko sa vďaka tomu v neoficiálnom medailovom poradí krajín umiestnilo medzi 15. až 19. priečkou. Medzi európskymi štátmi bolo na štvrtom až siedmom mieste.

Slovensko na Medzinárodnej chemickej olympiáde každý rok reprezentuje štvorčlenný tím. Reprezentácii predchádzajú viaceré prípravné výberové sústredenia.

(sita)

Minúta  |  

Poľsko varuje svojich občanov pred cestovaním do Libanonu, Izraelu a Iránu

Poľské ministerstvo zahraničných vecí varovalo poľských občanov pred cestovaním do Libanonu, Izraela a Iránu pre nestabilnú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe. Pred cestovaním do Libanonu varovalo v nedeľu svojich občanov aj Taliansko.

"V spojitosti s rastúcim počtom poľských turistov navštevujúcich Libanon, Izrael a Irán, chceme zopakovať, že dlho neodporúčame akékoľvek cesty do tohto regiónu," uviedlo poľské ministerstvo zahraničných vecí na sociálne sieti X.

"Z dôvodu nestabilnej bezpečnostnej situácie je možné veriť tomu, že bude stále náročnejšie z týchto krajín odísť," varovalo ministerstvo.

Poľský rezort potom v nedeľu zopakoval varovanie pred cestovaním do Libanonu a vyzval Poliakov, ktorí sa tam nachádzajú, aby z krajiny odišli. Rezort zároveň dodal, že pre Poliakov je na Blízkom východe stále dostupná letecká doprava.

Poľská letecká spoločnosť LOT v piatok zrušila po analýze bezpečnostnej situácie osem letov z Varšavy do Libanonu a Izraelu ako aj späť. Počas týždňa pritom lety do Izraela i Libanonu pre rastúce obavy z prepuknutia rozsiahlejšieho konfliktu na Blízkom východe zrušili aj iné európske letecké spoločnosti.

Tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Andrzej Szejna pre PAP v nedeľu uviedol, že Poľsko je pripravené v prípade eskalácie konfliktu na Blízkom východe evakuovať poľských občanov. Dodal však, že Varšava sa v blízkej budúcnosti z regiónu nechystá evakuovať svoje diplomatické misie.

Na odchod z Libanonu v nedeľu vyzval občanov svojej krajiny pre zhoršujúcu sa situáciu aj taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani. Obdobnú výzvu pritom zapakovalo pre svojich občanov v nedeľu po dvoch dňoch aj Francúzsko, informovala agentúra AFP.

Obavy z prepuknutia rozsiahlejšie konfliktu na Blízkom východe sa prehĺbili po tom, čo tento týždeň zomrel pri útoku v Teheráne vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja. Irán z útoku vinní Izrael, ktorý od októbra vedie s Hamasom vojnu v Pásme Gazy.

K eskalácii situácie okrem toho prispelo i zabitie vysokopostaveného predstaviteľ libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh Fuáda Šukra, ktorý zomrel pri útoku Izraela v Bejrúte. Irán aj Hizballáh za ich smrť sľubujú odvetu.

(tasr, pap, ansa)

Minúta  |  

Video: Zelenskyj ukázal prvé stíhačky F-16

Ukrajina dostala prvú várku bojových lietadiel F-16 vyrobených v USA a ukrajinské letectvo ich už začalo používať. V nedeľu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj pri príležitosti Dňa vzdušných síl na nešpecifikovanej leteckej základni ukázal novinárom dve lietadlá, ktoré Ukrajina dostala od zahraničných partnerov.

"Často sme počuli slovo 'nemožné'... Teraz je to realita. Realita na našom nebi. F-16 sú na Ukrajine. Dokázali sme to," povedal Zelenskyj.

"Som hrdý na našich chlapcov, ktorí ovládajú tieto lietadlá a už ich začali používať," uviedol Zelenskyj. Zároveň dodal, že počet lietadiel, ktoré sú už na Ukrajine ani počet pilotov, ktorí už boli vycvičení, nestačia.

Ukrajinský prezident nešpecifikoval počet dodaných stíhačiek. Podľa týždenníka The Economist dostala Ukrajina zatiaľ desať stíhačiek F-16. Do konca roka má prísť dodávka ďalších 20 lietadiel. Zvyšné stroje, ktoré prisľúbili dodať Dánsko, Holandsko a ďalšie krajiny, dorazia postupne v roku 2025. Celkovo dostanú ukrajinské ozbrojené sily 79 lietadiel F-16.

Podľa amerických médií výzbroj a vybavenie stíhačiek pochádzajú z USA. Ukrajinskí vojenskí experti predpokladajú, že F-16 nebudú nasadené do priamych bojov s ruskými strojmi na frontovej línii, pretože Rusko si na nej vybudovalo hustú sieť protilietadlovej obrany. Ruská armáda sa navyše pravdepodobne pokúsi zničiť F-16 ešte na ukrajinských základniach.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už vo štvrtok povedal, že stíhačky F-16 nie sú pre ukrajinskú armádu "všeliekom" a ruské sily sú pripravené ich zničiť alebo zostreliť.

(tasr, afp, dpa, reuters)

Minúta  |  

Žena spôsobila v trnavskej nemocnici rozruch. Pohrýzla lekárku

Mladá 27-ročná matka prišla v sobotu do nemocnice spolu s jej partnerom navštíviť svojho niekoľkomesačného syna. Toho je však súd odobral.

Žena si chcela dieťa vziať a to aj napriek tomu, že sa jej v tom snažila zabrániť službukonajúca lekárka. Podľa informácií televízie Markíza žena s dieťaťom odišla a lekárku museli ošetriť na urgentnom príjme.

Polícia, ktorú zalarmoval nemocničný personál obmedzila na osobnej slobode dotyčnú ženu spolu s dvoma ďalšími osobami, ktoré ju spravádzali.

(dak)

Minúta  |  

Česi majú najlacnejšie pohonné látky v regióne. Vďačia za to rope z Ruska

Motoristi už dlhšiu dobu najlacnejšie natankujú v Českej republike. Ako uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, je to vďaka tomu, že Česko stále vo veľkom nakupuje lacnú ruskú ropu.

„Kľúčovým dôvodom je to, že stále dovážajú relatívne vysoký podiel ruskej ropy, ktorá je pre západné sankcie v zľave. Vlani bol podiel ruského ropného dovozu do Česka vysoký, dosahoval 58 percent. Čo dokonca znamená navýšenie oproti zhruba 50-percentnému dlhodobému priemeru v rokoch pred vojnou na Ukrajine,“ uviedol Kovanda.

V prvom polroku tohto roka podiel ruskej ropy na dovozu do Česka klesol na 40 percent. „To je však zatiaľ logicky číslo len za šesť mesiacov tohto roka, takže sa nedá porovnať s predchádzajúcimi ciframi za celé roky. Hlavne aj 40-percentný podiel je stále relatívne dosť vysoký, teda aspoň na pomery krajín EÚ,“ dodal Kovanda.

Poľsko do vypuknutia vojny dovážalo z Ruska 60 percent ropy. Od začiatku minulého roka z Ruska nedováža žiadnu ropu. Rumunsko zase podiel ruskej ropy redukovalo z 80 percent pred inváziou na minuloročných 5 percent. „Česko teda znížilo podiel len z 50 na 40 percent, zatiaľ čo Poľsko z 60 na prakticky 0 percent a Rumunsko z 80 na 5 percent. Proti poľskému a rumunskému zníženie je to české len nevýrazné. Aj preto Česi tankujú lacnejšie ako Poliaci či Rumuni,“ konštatoval Kovanda.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.