Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Poľského reťazca Hebe sa onedlho zákazníci dočkajú aj v podobe kamennej prevádzky. Svoju prvú predajňu sprístupní už 1. októbra v známom nákupnom centre na brehu Dunaja.
Podľa portálu tvnoviny.sk, má sieť v pláne otvoriť aj ďalšie predajne naprieč celým Slovenskom.
„V tomto roku plánujeme otvoriť maloobchodné predajne na Slovensku. Drogérie Hebe budú otvorené v najlepších nákupných centrách,“ ozrejmila spoločnosť.
(kol)
Meteorológovia magnitúdu otrasov predbežne odhadli na 6,9 a 7,1 stupňa. Ich epicentrum bolo pri východnom pobreží ostrova Kjúšu v hĺbke približne 33 a 25 kilometrov. Japonské úrady vydali varovanie pred cunami, ktorého vlny môžu dosiahnuť výšku do jedného metra. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
The #earthquake in #Japan is upgraded from 7.1 to 7.3 Magnitude#TegevajaroMiyazaki #Japan #SGEM05 #BREAKING https://t.co/20QUmZAUG4 pic.twitter.com/AmpE4UfMh7
— Weather monitor (@Weathermonitors) August 8, 2024
(tasr)
V oblastiach neďaleko prístavného mesta Hudajdá, ktoré kontrolujú Iránom podporovaní húsíjovia, museli evakuovať obyvateľov z viac ako 500 obydlí. Podľa povstalcov rozbúrená voda významne poškodila obydlia, cesty a poľnohospodársku pôdu v okolí mesta.
V stredu to uviedli predstavitelia húsíjských povstalcov a miestni humanitárni pracovníci, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.
Svedkovia uviedli, že miestne úrady sa už dva dni nedokážu dostať do vážne postihnutých oblastí a niektorí obyvatelia tam zostali uväznení vo svojich domoch. Humanitárny fond OSN pre Jemen (YHF) uviedol, že povodne zasiahli viac ako 28-tisíc ľudí. Pracovníci YHF poskytli pomoc viac ako 4-tisíc rodinám.
Povodne krajinu zasiahli v čase vrcholiaceho obdobia dažďov, ktoré zvyčajne trvá od marca do polovice augusta. Škody spôsobené vodou ešte viac zhoršujú humanitárnu krízu, ktorá v Jemene trvá od začiatku občianskej vojny v roku 2014. Pre nestabilnú situáciu v krajine sa humanitárna pomoc dostane len k hŕstke ľudí postihnutých povodňami.
(tasr)
Severná Kórea naďalej pokračuje v inštalácii mín a bariér v demilitarizovanej zóne (DMZ), ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov, uviedlo ministerstvo obrany Soulu. Vyhlásenie rezortu citovala agentúra Jonhap.
Podľa vojenských predstaviteľov Južnej Kórey rozmiestnila KĽDR od apríla v pohraničnej oblasti veľký počet jednotiek, ktoré kladú míny a stavajú bariéry slúžiace pravdepodobne ako protitankové prekážky. V tejto činnosti pokračuje napriek sezónnym dažďom a výbuchom mín v DMZ.
Minulý mesiac ministerstvo uviedlo, že viacero vojakov KĽDR zomrelo pri výbuchoch mín či pre vyčerpanie z tepla. Pchjongjang sa tiež zaviazal k vypusteniu troch špionážnych satelitov v roku 2024 po minuloročnom úspechu družice Malligyong-1.
Ministerstvo obrany v správe pre parlament tiež informovalo, že Kórea tento rok odpálila už 37 balistických rakiet a 11 riadených striel.
V rámci posilnenia obrannej pripravenosti rozšírila Južná Kórea kombinované cvičenia s USA a v prvej polovici roka ich uskutočnila desať. V rovnakom období roka 2023 ich bolo päť.
„Severná Kórea neustále rozvíja svoje jadrové a raketové kapacity napriek nesúhlasu medzinárodného spoločenstva,“ povedal minister obrany v parlamentom výbore pre obranu. „Vážne (to) ohrozuje mier a stabilitu nielen na Kórejskom polostrove a v indo-pacifickej oblasti, ale aj v Európe a na celom svete.“
(tasr)
Magistrát mesta Košice v najbližších dňoch podpíše zmluvu s úspešných uchádzačom verejného obstarávania. Zákazka bola rozdelená na dve časti. V prvej, týkajúcej sa nákupu elektrobusov, uspela skupina dodávateľov SOR Libchavy a Škoda Electric.
"Rámcová zmluva na dodávku elektrobusov počíta s dodaním 30 vozidiel. V budúcnosti tak bude možné pri získaní ďalších finančných prostriedkov zakúpiť ďalšie vozidlá. Na dodanie 11 plne elektrických autobusov bude mať spoločnosť 12 mesiacov," upresnilo vedenie mesta s tým, že pôjde o nízkopodlažné 18-metrové kĺbové vozidlá, ktoré budú disponovať klimatizáciou a viacerými smart technológiami.
Výstavbu infraštruktúry pre elektrobusy zabezpečí spoločnosť ELZA - Elektromontážny závod Bratislava. Spoločnosť uspela vo verejnom obstarávaní s ponukou viac ako 4,22 milióna eur bez DPH. V zmysle zmluvy o dielo má firma na dokončenie prác 15 mesiacov.
Magistrát pripomína, že na prvú etapu projektu s názvom Verejná osobná doprava s nulovými emisiami v meste Košice získal z eurofondov prostredníctvom ministerstva investícií takmer 14 miliónov eur. "Našim dlhodobým cieľom je moderná a ekologická MHD. Ide o ďalší krok na tejto ceste a spolu s Dopravným podnikom mesta Košice pripravujeme ďalšie projekty na čerpanie financií z eurofondov, ktoré zlepšia dopravnú infraštruktúru a zvýšia komfort cestovania v prostriedkoch MHD," uviedol primátor Jaroslav Polaček.
Veľkokapacitné elektrobusy dobíjané pomocou výsuvného pantografu majú byť jedným z krokov, ako postupne znížiť podiel vozidiel s naftovým pohonom zo súčasných zhruba 85 percent na polovicu.
(tasr)
Predsedom parlamentu sa aj naďalej chcú stať Richard Raši (Hlas) aj Andrej Danko (SNS). Portál Aktuality však vo štvrtok parafrázoval poslanca SNS Romana Michelka, ktorý mal povedať, že SNS bude namiesto tejto pozície stačiť nové vedúce miesto v niektorom úrade.
"Poslanec Roman Michelko predpokladá, že sa pravdepodobne uspokoja s novou pozíciou vo vedení niektorého štátneho úradu," píšu v článku Aktuality. Michelko pre Štandard túto informáciu poprel. "Toto som vôbec nepovedal," reagoval Michelko. Dodal, že Andrej Danko sa stále uchádza o post šéfa zákonodarného zboru.
Nomináciu na štyri mesiace neobsadené miesto predsedu parlamentu blokuje politická dohoda v koalícii. Podľa koaličnej zmluvy tento post patrí strane Hlas, avšak záujem oň prejavila aj SNS. Tá žiada mandát predsedu parlamentu ako vďaku za podporu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách.
O post sa zaujímal šéf SNS Danko, ktorý funkciu zastával aj počas volebného obdobia v rokoch 2016 – 2020. Prekáža mu, že Smer i Hlas im pri delení ministerstiev a významných postov "doslova hodili omrvinky, ohlodané kosti".
Pripomeňme, že v roku 2017 Danko vypovedal koaličnú zmluvu, keď rovnako žiadal úpravu pomerov a vzťahov.
(lh, max)
Ľudia, ktorí dobrovoľne odovzdajú zakázané a nebezpečné nože, by mali byť odmenení ročným predplatným služby Netflix, uviedol šéf jedného z najväčších nemeckých policajných odborov Gewerkschaft der Polizei (GdP) Jochen Kopelke.
Typický vreckový nôž stojí 17 eur, zatiaľ čo ročné predplatné Netflixu až170 eur, takže výmena sa oplatí každému, kto sa chce zbaviť svojich nožov, vysvetlil Kopelke. „Aby bolo toto opatrenie účinné, musí spolková vláda vytvoriť seriózne stimuly pre predajcov,“ dodal šéf GdP.
Viac ako 13-tisíc útokov nožom bolo podľa policajných štatistík spáchaných minulý rok, čo je rapídny nárast v porovnaní s 10-tisíc prípadmi z roka predtým. „Je to hrozivý vývoj pre spoločnosť,“ povedal Ulrich Stöckle, výkonný riaditeľ centra pre muskuloskeletálnu chirurgiu nemocnice.
Útoky nožmi páchajú podľa policajných štatistík predovšetkým migranti, v poslednom období najmä zo Sýrie či Afganistanu. Väčšina páchateľov násilia v Berlíne „je mladá, mužského pohlavia a má nenemecký pôvod. To platí aj pre násilie páchané nožom,“ uviedla nedávno v rozhovore Barbara Slowiková, policajná komisárka v Berlíne.
Zvýšila sa tak podpora obnovenia deportácií do spomenutých krajín, vláda však nie je ochotná páchateľov deportovať, pretože obe krajiny vyhlásila za nebezpečné.
V Nemecku už platia pomerne prísne predpisy týkajúce sa nosenia nožov na verejnosti, pričom čepele dlhšie ako 12 centimetrov sú až na výnimky zakázané.
(mja)
Separatistický líder Carles Puigdemont sa vo štvrtok po dlhom čase v exile objavil pred davom svojich fanúšikov v Barcelone. Napriek hrozbe zatknutia sa plánuje zúčastniť na hlasovaní o novom premiérovi v regionálnom parlamente, informovali agentúry Reuters a AFP.
Puigdemont vystúpil na pódium obklopený predstaviteľmi svojej strany Spolu za Katalánsko (Junts) pri Víťaznom oblúku neďaleko katalánskeho parlamentu.
„Prišiel som dnes, aby som vám pripomenul, že sme stále tu,“ prehovoril v katalánčine k tisícom jasajúcich priaznivcov. Jeho príchodu zrejme nebránila polícia, píše Reuters.
Puigdemont v stredu vyhlásil, že sa vráti späť do Španielska. Vo štvrtok sa má v Barcelone o 10.00 zúčastniť na voľbe nového katalánskeho lídra. Ak bude Puigdemont zatknutý za svoju úlohu pri neúspešnom pokuse o vyhlásenie nezávislosti Katalánska v roku 2017, hlasovanie by mohlo byť zrušené.
Puigdemont stál na čele regionálnej vlády Katalánska v roku 2017, keď presadila nezákonné referendum o odtrhnutí sa od Španielska. Nasledovalo vyhlásenie krátkej nezávislosti, madridské úrady ju však zrušili. Puigdemont onedlho nato ušiel do zahraničia, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, ale španielska justícia ho stále hľadá.
Španielsky najvyšší súd 1. júla rozhodol, že zákon o amnestii pre katalánskych separatistov, ktorý vstúpil do platnosti začiatkom tohto roka, sa na neho nevzťahuje v plnej miere.
Predpokladá sa, že novým lídrom regiónu sa stane šéf španielskych vládnucich socialistov v Katalánsku, bývalý minister zdravotníctva Salvador Illa. Získal si podporu menšej krajne ľavicovej strany a umiernenejšej separatistickej Republikánskej ľavice Katalánska (ERC). Regionálny parlament má 135 poslancov, ktorí musia nového premiéra schváliť do 26. augusta.
(tasr)
Bidenova administratíva v stredu medzinárodne odsúdila poznámku ministra financií Bezalela Smotriča, ktorý tento týždeň naznačil, že vyhladovanie celého obyvateľstva Gazy by mohlo byť ospravedlniteľné, ak by zabezpečilo prepustenie izraelských rukojemníkov.
"Sme zhrození týmito komentármi a opakujeme, že táto rétorika je škodlivá a znepokojujúca," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA pre Times of Israel (TOI) a dodal, že prezident USA Joe Biden a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken opakovane zdôraznili," potrebu ukončiť humanitárnu krízu v Gaze, odstrániť všetky prekážky toku pomoci a obnoviť základné služby pre tých, ktorí ich potrebujú."
Aj Európska únia, Francúzsko a Spojené kráľovstvo odsúdili vyjadrenia ministra, pričom EÚ uviedla, že úmyselné vyhladovanie civilistov je "vojnovým zločinom". "Opäť to dokazuje jeho pohŕdanie medzinárodným právom a základnými zásadami ľudskosti," uviedla Únia vo vyhlásení.
"Očakávame, že izraelská vláda sa jednoznačne dištancuje od slov ministra Smotriča," doplnila EÚ, ktorá vyzvala na zabezpečenie prístupu k humanitárnym potrebám obyvateľov Gazy vrátane státisícov detí.
[link url = https://standard.sk/727701/izraelsky-minister-vyhladovat-miliony-gazanov-by-bolo-moralne-ale-nedovolia-nam-to]
(toi, dak)
Dodávatelia by mali nakúpiť pre domácnosti a firmy zemný plyn na trhoch až s dvojročnou fixovanou cenou. Na základe aktuálnej situácii vo svete to odporúča hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Slovensko, Rakúsko aj Maďarsko môžu prísť o ruský plyn, boja sa obchodníci. Je to pre výpad ukrajinských vojsk do ruského pohraničia. Ceny plynu v EÚ rastú na tohtoročné maximá. Domácnosti „neprohloupí“, keď cenu plynu zafixujú až na dva roky,“ myslí si Kovanda.
Burzová cena plynu v EÚ v utorok poobede vyskočila na tohtoročné maximum, necelých 39 eur za megawatthodinu. Dôvodom sú podľa Kovandu nepotvrdené informácie, že ukrajinská armáda obsadila plynovodnú predávaciu stanicu v ruskom prihraničnom meste Sudža. Stanica predstavuje významný bod celej plynovodnej infraštruktúry zabezpečujúca vývoz ruského plynu do EÚ, teda najmä do Maďarska, na Slovensko a do Rakúska.
„Obchodníci s plynom v EÚ sa tak teraz obávajú, že ruské dodávky do EÚ sú pre situáciu v Sudže a možných bojov ohrozené. V prípade ich trvalejších výpadkov by sa spomínaná trojica štátov EÚ ocitla v ťažkej situácii, pretože zatiaľ dostatočne nemajú podľa ekonóma vyriešené zásobovanie plynom alternatívnymi cestami. „A vzhľadom k tomu, že ide o krajiny bez prístupu k moru, bolo by ťažké nahradiť prípadne stratený potrubný plyn jeho vyšším dovozom v skvapalnenej podobe,“ dodal Kovanda.
Rakúsko cez víkend oznámilo, že dovoz ruského plynu ukončí do roku 2027. Teda skoro 60 rokov odvtedy, čo ho začala v roku 1968 dovážať. Slovensko a Maďarsko zatiaľ svoje plány na ukončenie dovozu ruského plynu neoznámili. „Na rozdiel od ruskej ropy nie je ruský plyn v EÚ embargovaný,“ doplnil Kovanda.
Českej republike by situácia v súčasnosti nemala spôsobiť výpadky v dodávkach plynu, pretože ho odoberá cez Nemecko, z Nórska, či z nemeckých prístavov, kam lode z celého sveta privážajú skvapalnený plyn. „Aj na Česko a jeho firmy a domácnosti by ale samozrejme doľahlo prípadné výraznejšie a trvalejšie zdraženie burzového plynu v EÚ. Domácnosti v ČR tak aj bez ohľadu na súčasnú situáciu v Sudže „neprouhloupí“, keď si teraz cenu plynu zafixujú, a to až na dva roky,“ konštatoval Kovanda.
(sita)
Novozvolený iránsky prezident Masúd Pezeškján varoval Alího Chameneího, že útok na židovský štát by mohol vážne narušiť jeho prezidentský úrad a viesť k značným problémom.
Irán hrozí priamym raketovým útokom na Izrael. Má ísť o odvetu za zabitie šéfa Hamasu Ismáíla Haníju, ktorý zomrel 31. júla v Teheráne. Chameneího túžbu po pomste však zrejme nezdieľajú všetci vysokopostavení predstavitelia v Teheráne. Niektorí vyjadrujú obavy z možných následkov.
Ako uviedli informované zdroje pre Iran International, prezident Pezeškján naliehal na 85-ročného vládcu Chameneího, aby zabránil akémukoľvek priamemu iránskemu útoku na Izrael a zastavil tak eskaláciu napätia, ktorá by mohla viesť až do neželanej vojny.
Pezeškján varoval, že rozhodnutie Izraela začať tvrdý odvetný útok proti iránskej národnej infraštruktúre a energetickým zdrojom by mohlo ochromiť iránske hospodárstvo a potenciálne viesť ku kolapsu krajiny.
Napriek vážnym varovaniam zostal Chameneí počas zasadnutia neutrálny, pričom podľa anonymných zdrojov Iran International obavy Pezeškjána ani nepodporil, ani neodmietol.
(dak)
Po maľbách kozy a dvoch slonov Banksy svojich fanúšikov nadchol maľbou troch opíc. Britský pouličný výtvarný umelec v stredu v Londýne odhalil svoje tretie dielo v priebehu troch dní.
Umelec zverejnil fotografie svojej najnovšej tvorby na sociálnej sieti Instagram pričom tak ako obvykle neposkytol žiadne vysvetlenie o ich posolstve. Je tiež nezvyčajné, v akom rýchlom časovom slede sa jeho diela objavili, pretože väčšinou ich zverejňuje v rozmedzí niekoľkých mesiacov.
three new banksy murals in three days spotted in london pic.twitter.com/me2aRwVRTa
— ian bremmer (@ianbremmer) August 7, 2024
Prvé dielo z tejto kolekcie sa objavilo v pondelok v Richmonde na juhozápade Londýna. Ide o vyobrazenie kozy na vrchole múru, z ktorého padajú kamene. "Myslím si, že v skutočnosti ide o horskú gazelu z Palestíny. Takže sa domnievam, že dielo má niečo spoločné s Palestínou," povedal miestny umelec Daniel Lloyd-Morgan.
Dve siluety slonov s chobotmi natiahnutými k sebe boli objavené v utorok v Chelsea na juhozápade Londýna.
V stredu zaujali pozornosť na boku železničného mosta v Brick Lane vo východnom Londýne tri opice zobrazené tak, akoby sa hojdali. Podľa jedného z obdivovateľov najnovšieho diela, Banksy najnovšou kolekciou odkazuje na ekologickú krízu, ktorá ohrozuje ľudstvo.
Diela sa objavili v čase násilných protestov organizovaných krajnou pravicou v Anglicku v súvislosti s vraždou troch dievčat. Terčom útokov sa stali aj hotely, v ktorých sú ubytovaní utečenci. AFP pripomína, že Banksy vo svojej tvorbe opakovane prejavil sympatie voči utečencom. Na hudobnom festivale Glastonbury minulý mesiac spustil pouličný umelec na davy fanúšikov nafukovací čln, na ktorom boli zobrazené figuríny migrantov v záchranných vestách.
(tasr, afp)
Európska klimatická služba Copernicus v stredu oznámila, že tohtoročným júlom sa skončila 13-mesačná séria globálnych teplotných rekordov.
Priemerné teplo na Zemi počas minulého mesiaca tesne neprekonalo minuloročný júl, no vedci uviedli, že koniec série rekordov nič nemení na hrozbe, ktorú predstavuje zmena klímy.
"Celkový kontext sa nezmenil. Naša klíma sa naďalej otepľuje,“ uviedla vo vyhlásení zástupkyňa riaditeľa Copernicusu Samantha Burgessová. Mesačné teplotné rekordy padali nepretržite od vlaňajšieho júna. Podľa odborníkov z uvedenej služby sa pod ukončenie rekordnej série podpísalo slabnutie klimatického modelu El Niňo.
(sita)
K napadnutiu došlo v stredu na turistickom chodníku asi osem kilometrov od obce Oravice. Medvedica pri útoku na 62-ročného turistu v Bobroveckej doline bránila mláďa.
"Muž sa dostal medzi medvedicu a jej mláďa, ktorá ho pri obrane mláďaťa napadla, pohrýzla v oblasti ľavého lýtka a poškriabala na ľavej hornej končatine," opísal pre TASR vedúci odboru komunikácie Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Andrej Švec.
Dodal, že po útoku sa muž sám peši dostal do blízkeho rezortu v obci Oravice, kde ho prvotne ošetrili a privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Turistu odviezli do Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, odkiaľ ho prepustili do domáceho liečenia.
Švec podotkol, že na miesto útoku privolali Zásahový tím pre medveďa hnedého ŠOP SR, ktorý ho zdokumentoval.
(tasr)
Ukrajinská ambasáda označila ruského lídra Vladimira Putina za "vojnového zločinca" a v stredu požiadala mexickú vládu, aby ho zadržala v prípade, že sa zúčastní na októbrovej inaugurácii novozvolenej mexickej prezidentky Claudie Sheinbaumovej, na ktorú ho pozvali.
"Sme presvedčení, že mexická vláda by v každom prípade vyhovela medzinárodnému zatykaču tým, že by menovaného (Putina) odovzdala súdnemu orgánu OSN v Haagu," uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo.
Mexiko na zmienenú inauguráciu, ktorá sa bude konať 1. októbra, pozvalo aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci 2023 zatykač na Putina a tiež na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.
Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. Mexiko však je členom ICC s náležitými povinnosťami: patrí tak medzi viac ako 120 štátov, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC.
Pozvanie lídrov všetkých krajín, s ktorými má Mexiko diplomatické vzťahy, vrátane Ruska aj Ukrajiny, na inauguráciu označil dezignovaný minister zahraničných vecí Juan Ramón de la Fuente za "štandardný protokol". Či sa šéf Kremľa na inaugurácii osobne zúčastní, však dosiaľ nie je známe.
Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) zvíťazila v júnových voľbách, pričom drvivo porazila opozičnú kandidátku Xóchitl Gálvezovú. Šesťročného prezidentského úradu sa ujme 1. októbra, ako vôbec prvá žena v Mexiku. K zvoleniu jej blahoželal ako Putin, tak aj Zelenskyj.
(tasr, afp)
Jozef Banáš priznal, že zo začiatku mu ponuka prezidenta Petra Pellegriniho stať sa jeho poradcom zalichotila. Neskôr však celú situáciu prehodnotil a odmietol. Uviedol dva dôvody.
"Viete, keď vám už zvolený prezident v rozhovore medzi štyrmi očami dá takúto ponuku, tak samozrejme vám to zalichotí. Tak som povedal: 'Samozrejme, to bude pre mňa česť,'" uviedol Banáš v rozhovore pre portál Odznova.
„Ale potom, keď človek nad tým premýšľa, keď som začal rozmieňať túto jeho ponuku na drobné, tak si hovorím - dočerta, veď ty máš pomaly 76 rokov,“ dodal Banáš, ktorý vzápätí priznal, že ponuku "s vďačnosťou" odmietol.
"Ja som už oficiálne napísal, je to definitívne," vysvetlil.
Vysoký vek mal byť podľa Banáša prvý dôvod jeho odmietnutia. Druhým dôvodom malo byť to, že sa Banáš považuje za kontroverzného.
"Pre mňa je dôležité mať nejaký priestor na slobodu názoru. Ja mám pocit, že v zásadných otázkach sa s prezidentom zhodneme, ale viete, už keď ste raz v politike, musíte byť to, čomu sa hovorí politická korektnosť," vysvetlil Banáš, podľa ktorého by mu miesto v prezidentskej kancelárii bránilo otvorene hovoriť o tom, čo si myslí.
Jozef Banáš sa mal stať poradcom v oblasti médií a kultúry.
Prezident Pellegrini má aktuálne dvoch poradcov. Jedným z nich je bývalý minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Ján Kubiš, ktorý takisto kandidoval na post prezidenta a v druhom kole podporil Pellegriniho. Druhým je profesor európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Miroslav Slašťan.
(dak)
Levočská farnosť si vzala úver vo výške jedného milióna eur na obnovu Mariánskej hory, ktorú chcú postupne obnoviť. Veriaci na projekt tamojšej farnosti vyzbierali v rámci júlovej celodiecéznej zbierky takmer 245-tisíc eur.
"Projekt obnovy prebieha od jari tohto roku. Práce sú rozplánované na dva roky. Samozrejme, všetko závisí od schopnosti financovania. Je možné, že obnova pútnického domu sa predĺži," uviedol pre TASR dekan Peter Majcher s tým, že rekonštrukcia si celkovo vyžiada približne tri milióny eur.
Pútnický dom postavili pri Bazilike Navštívenia Panny Márie ešte v roku 1944. Počas hlavnej púte poskytuje služby kňazom, pútnikom a usporiadateľom. Počas roka v tichom prostredí slúži aj ako exercičný dom. Ponúka rôzne alternatívy duchovných cvičení pre kňazov, rehoľníkov, rehoľnice a ostatných veriacich podľa jednotlivých vekových skupín, ako aj duchovné obnovy a duchovné stretnutia laických spoločenstiev či rádov.
"Pri obnove spolupracujeme s Prešovským samosprávnym krajom a aj s jeho pomocou sa zapájame do výziev na získanie financií. Pravdou je, že cirkevné štruktúry nemajú veľa možností na čerpanie fondov, keďže je Cirkev často považovaná za neoprávneného žiadateľa. Pri obnove nás už teraz podporuje Spišská diecéza, viaceré subjekty i jednotlivci, každý podľa svojich možností," upozornil Majcher.
Dodal, že celková obnova Mariánskej hory počíta aj s komplexnou obnovou samotnej baziliky, pričom aktuálne pracujú na projektovej dokumentácii.
(tasr)
Tri koncerty známej popovej speváčky Taylor Swiftovej, ktoré sa mali uskutočniť vo Viedni, zrušili pre hrozbu teroristických útokov. Rakúska polícia predtým informovala, že zadržala dvoch domnelých extrémistov, z ktorých jeden zrejme plánoval útok na podujatie v oblasti Viedne. Obaja muži sú údajne členmi jednej rodiny pochádzajúcej zo Severného Macedónska.
Rakúsky denník Kronen Zeitung uvádza, že cieľom nemala byť speváčka, ale jej početné publikum, pričom útočník chcel použiť výbušniny, aby spôsobil čo najväčšie škody. Podľa denníka 19-ročný muž údajne chemikálie na prípravu výbušnín odcudzil od bývalého zamestnávateľa. To, či ich mohol skutočne použiť na výrobu bomby, je predmetom vyšetrovania, podľa servera je to však možné.
Kancelár Karl Nehammer situáciu označil za veľmi vážnu. Podľa portálu sa mladík k príprave na teroristický útok priznal. Útok mal podľa neho prebehnúť vo štvrtok alebo v piatok, pričom zvažoval aj použitie zbraní. Server ďalej uvádza, že sa uňho našli mačety a propagandistické materiály.
Mladý muž sa údajne zradikalizoval na internete a pred pár týždňami vraj prisahal vernosť teroristickej organizácii Islamský štát. Cez sociálnu sieť sa údajne rozprával s komplicom, ktorého tiež zatkli.
Podľa denníka Kurier sa páchatelia na čin systematicky pripravovali. Priatelia 19-ročného hlavného podozrivého boli podľa neho najatí spoločnosťou, ktorá mala na koncerte zaisťovať bezpečnosť.
Teraz sa vyšetrovatelia snažia zistiť, či boli zapojení do plánov útoku, informuje denník Bild. "Jedna vec je istá: Zistenie, že bezpečnosť bola infiltrovaná ľuďmi z prostredia teroristov, vraj viedlo k zrušeniu koncertu," píšu médiá. Kurier navyše dodáva, že údajný terorista chcel vraziť autom do fanúšikov.
Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner na tlačovej konferencii uviedol, že sa podarilo zabrániť tragédii, no situácia je stále vážna. Rakúsko podľa neho po odvrátení hrozby zvýšilo varovanie pred terorizmom na druhý najvyšší stupeň a zároveň povedal, že v celej Európe nebezpečenstvo islamistických útokov výrazne stúplo po minuloročnom útoku hnutia Hamas na Izrael.
Swiftová mala vo štvrtok, piatok aj sobotu vystúpiť na viedenskom Štadióne Ernsta Happela, a to v rámci svojho turné Eras Tour. Za nakúpené vstupenky divákom vráti peniaze do desiatich pracovných dní. Na každom z vypredaných koncertov sa malo zúčastniť približne 65-tisíc ľudí.
Bezprostredná hrozba takéhoto útoku na Slovensku podľa slovenskej polície nehrozí. Informuje o tom na sociálnej sieti. "Bezpečnostnú situáciu priebežne monitorujeme a analyzujeme," ubezpečuje polícia verejnosť. V súvislosti so zrušením koncertov prijali muži zákona zároveň viaceré preventívne opatrenia, konkretizovať ich nateraz nie je možné.
Podľa britskej polície nič nenasvedčuje tomu, že by plánovanie útoku na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni malo mať vplyv na jej budúcotýždňové vystúpenia na štadióne Wembley v Londýne. Do Wembley sa má vrátiť 15. augusta pred jej odchodom na posledné koncerty do Severnej Ameriky.
"Polícia úzko spolupracuje s bezpečnostnými tímami na miestach konania podujatí a ďalšími partnermi, aby zabezpečila, že budú zavedené vhodné bezpečnostné plány," uviedli zástupcovia londýnskej polície.
(tasr, ste, mas)
Vyše dvesto hasičov bojuje s rozsiahlym lesným požiarom, ktorý sužuje grécky ostrov Kréta. Tamojšie úrady boli nútené evakuovať jednu miestnu obec a obyvateľom ďalších odporučiť, aby boli pripravení opustiť svoje domovy.
Do boja s plameňmi v oblasti Rethymno na západe Kréty bolo do stredajšieho neskorého večera nasadených 222 hasičov, pričom 32 z nich priletelo z iných častí krajiny. Požiar sa šíri krovinatými porastmi a olivovými hájmi a poháňa ho silný vietor.
VIDEO: 🇬🇷 Lesbos wildfire destroys homes, forces evacuations from tourist resorts
— AFP News Agency (@AFP) July 24, 2022
Hundreds of tourists and residents were evacuated on Saturday from a popular resort on the Greek island of #Lesbos as a wildfire destroyed homes in the beachside village of #Vatera pic.twitter.com/S92bhMItzJ
Z oblasti dosiaľ nehlásili nijaké škody na domoch či zranenia. Úrady však preventívne evakuovali obec Aghia Paraskevi a obyvateľom troch susedných obcí odporučili, aby boli v prípade potreby pripravení opustiť svoje domovy.
Počas aktuálnej letnej sezóny vypuklo na území Grécka už viac ako dvetisíc lesných požiarov, pričom tamojšie úrady upozorňujú, že riziko ich vzniku je najvyššie za ostatné dve desaťročia. Dôvodom sú predošlé ročné obdobia; mierna a suchá zimná sezóna a následne suchá a horúca jar, v dôsledku ktorej je v celej krajine doslova vyprahnutá vegetácia, ktorá tak umožňuje rýchle rozšírenie ohňa.
Vzhľadom na výraznejšie investície do množstva hasiacich prostriedkov vrátane lietadiel na zhadzovanie vody či dronov určených na tzv. včasné varovanie, a tiež intenzívneho úsilia hasičov sa však väčšinu z požiarov podarilo zlikvidovať len v priebehu niekoľkých hodín. Desiatky ľudí boli zadržané či pokutované pre náhodné založenie požiaru. V malom počte prípadov bolo proti nim vznesené aj obvinenie z podpaľačstva.
Grécko, rovnako ako aj iné stredomorské krajiny, sužujú každé leto ničivé lesné požiare. Odborníci tvrdia, že tieto požiare ešte viac zhoršujú nezvyčajne vysoké denné teploty spôsobené klimatickými zmenami.
(tasr, ap)
Tisícky demonštrantov proti rasizmu vyšli v stredu do ulíc mnohých anglických miest vrátane Londýna, Birminghamu, Bristolu, Liverpoolu, Newcastlu či Brightonu. Protestovali tak aj proti násilnostiam, ktoré ostatných dňoch páchajú výtržníci, ktorí protestujú proti násiliu migrantov.
Tí pritom aj na stredu večer plánovali najmenej sto protestných akcií, v dôsledku čoho boli výrazne posilnené policajné hliadky. Nakoniec však do ulíc v tento deň vyšlo zjavne viac protidemonštrantov odmietajúcich rasizmus či fašizmus, komentuje AFP.
V Londýne napríklad účastníci niekoľkotisícového zhromaždenia niesli transparenty s nápismi "Stop krajnej pravici" a skandovali heslá ako "Koho ulice? Naše ulice!". V meste Sheffield zase demonštranti vykrikovali napríklad aj to, že utečenci sú v ich krajine vítaní a treba to povedať nahlas.
V Birminghame sa stovky protestujúcich proti rasizmu zhromaždili pred miestnym centrom pomáhajúcim migrantom. V Brightone sa podľa polície na pokojnom proteste zúčastnilo zhruba dvetisíc ľudí.
Došlo však aj k menším potýčkam. Napríklad v obci Aldershot polícia podľa miestnych médií zasahovala pri stretoch ľudí protestujúcich proti rasizmu so skupinou, ktorá naopak kričala heslá proti migrantom.
Vláda predtým cez deň informovala, že uviedla do "stavu pohotovosti" šesťtisíc policajných špecialistov, ktorí mali zakročiť pri prípadných výtržnostiach na zhruba sto ohlásených demonštrácií krajnej pravice a tiež protidemonštráciách.
Nepokoje vypukli v Anglicku aj Severnom Írsku po tom, čo boli 29. júla v meste Southport smrteľne dobodané tri dievčatá a o údajnom útočníkovi, 17-ročnom mladíkovi, sa začalo na sociálnych sieťach šíriť mnoho dezinformácií. Týkali sa jeho pôvodu a náboženstva.
Aktuálne nepokoje sú v Británii najhoršími od londýnskych násilností z roku 2011. Zadržaných tam bolo v ostatných dňoch už takmer 430 ľudí, z toho prinajmenšom 120 aj následne obvinených, uvádza AFP. Viaceré krajiny zároveň svojim občanom neodporučili cestovať teraz do Británie.
Na súd sa už dostavili desiatky obvinených vrátane mladistvých výtržníkov. V stredu bol na tri roky väzenia odsúdený muž, ktorý sa priznal k výtržnostiam a útoku na policajta v Southporte. Ďalším dvom mužom uložili trest odňatia slobody v dĺžke 20 a 30 mesiacov za ich účasť na sobotných násilnostiach v Liverpoole.
Polícia násilnosti pripisuje prívržencom medzičasom zaniknutej krajne pravicovej skupiny nazývanej Liga na obranu Anglicka (EDL), ktorí sú okrem iného spájaní aj s futbalovými výtržnosťami, uvádza AFP.
Britský premiér Keir Starmer sa v súvislosti snaží upokojiť verejnosť a poukazuje na zavádzanie opatrení proti násilnostiam. Podľa jeho slov "99,9 percent ľudí v celej krajine si želá, aby ich ulice boli bezpečné" a vláda i polícia podnikne všetky potrebné kroky na ukončenie výtržností.
(tasr, afp)
Jeden človek prišiel o život a ďalší utrpel zranenia pri havárii vrtuľníka, ku ktorej došlo v stredu na vojenskej základni v americkom štáte Alabama. Oznámil to koroner, ktorého k nehode privolali.
Americký vojenský vrtuľník AH-64 Apache sa zrútil počas bežného výcviku na vojenskej základni Fort Novosel ležiacej približne 151 kilometrov južne od alabamskej metropoly Montgomery. Pri havárii zahynul letecký inštruktor, ktorý vrtuľník pilotoval.
Ďalším pasažierom bol pilot vo výcviku, ktorý pri havárii utrpel ľahké zranenia a ošetrili ho v nemocnici.
Koroner okresu Dale, John Cawley, identifikoval zosnulého pilota-inštruktora ako 46-ročného Daniela Mungera, vojaka vo výslužbe, ktorý v súčasnosti zmluvne spolupracoval s armádou. Okolnosti havárie vyšetrujú príslušné úrady.
AP približuje, že základňa Fort Novosel, predtým známa ako Fort Rucker, je hlavným výcvikovým strediskom pre pilotov vrtuľníkov americkej armády.
(tasr, ap)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron najskôr v telefonáte varoval Pezeškijána, aby sa "vyhol cyklu odvetných opatrení, ktoré by ohrozili obyvateľstvo a regionálnu stabilitu". Následne apeloval aj na Netanjahua, aby postupoval rovnako, informoval Elyzejský palác.
Podľa Paríža je teraz nevyhnutné zabrániť vypuknutiu vojenského konfliktu medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh. "Vzhľadom na narastajúce napätie na hraniciach medzi Izraelom a Libanonom je potrebné vynaložiť všetko úsilie... na to, aby sa zabránilo regionálnej eskalácií," uviedol Elyzejský palác, pričom dodal, že "vojna medzi Izraelom a Libanonom by mala ničivé dôsledky pre celý región".
Macron podľa vyhlásenia paláca Netanjahuovi tiež pripomenul, že "absolútnou prioritou" Francúzska zostáva "okamžité dosiahnutie prímeria v Gaze, prepustenie všetkých rukojemníkov... a rozsiahle i nerušené dodávky humanitárnej pomoci pre tamojších obyvateľov".
Obavy z eskalácie konfliktu medzi Iránom a Izraelom narástli po minulotýždňovom atentáte v Teheráne, pri ktorom zahynul vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja, ktorý prišiel do Iránu na inauguráciu Pezeškijána. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za zabitie Haníju Izraelu, ktorý to oficiálne nepotvrdil, no ani nevyvrátil.
Pri nedávnom útoku v Bejrúte, ku ktorému sa Izrael priznal, prišiel o život aj vojenský veliteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán, Hizballáh aj Hamas sľubujú za tieto útoky odvetu voči Izraelu, čo vo svete vyvoláva obavy z ďalšieho rozširovania konfliktu v regióne, kde je napätie vyostrené už od vypuknutia vojny v Gaze.
(tasr, afp)
Spojené štáty sa chystajú obrátiť na Ukrajinu, aby získali informácie o vpáde ozbrojených skupín do pohraničnej Kurskej oblasti na západe Ruska. V stredu večer to uviedol Biely dom s tým, že Washington o útokoch vopred nevedel.
Prienik ukrajinských síl na ruské územie, ku ktorému došlo ešte v utorok, je podľa agentúry AFP považovaný za najvážnejší cezhraničných vpád zo strany Kyjeva za posledné mesiace.
"Oslovíme ukrajinskú armádu, aby sme sa dozvedeli viac o jej cieľoch," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jeanová-Pierrová na margo situácie v Kurskej oblasti. Ruské sily tam podľa vyjadrení Moskvy viedli "intenzívne" boje s ukrajinskými jednotkami.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom večernom videopríhovore k situácii v pohraničí vôbec nevyjadril. Skonštatoval len, že je potrebné pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko. Spomenul tiež, že sa stretol s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským a ministrom obrany Rustemom Umerovom.
Stanica BBC s odvolaním sa na ruské médiá napísala, že v Kurdskej oblasti zahynul spravodajca ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Jevgenij Poddubnyj. O jeho smrti predtým informovali aj provojnové kanály.
Samotná VGTRK aj ruské ministerstvo zdravotníctva však neskôr správu vyvrátili, pričom uviedli, že 40-ročný Poddubnyj je pri vedomí, no v dôsledku útoku dronom leží hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti v miestnej nemocnici.
Ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 31 zranených vrátane šiestich detí v dôsledku ostreľovania ukrajinskými "nacionalistami". Podľa lekárov je stav štyroch osôb vrátane jedného mladistvého vážny.
V Kurskej oblasti bol v stredu tamojším gubernátorom Alexejom Smirnovom vyhlásený výnimočný stav. Podľa neho v pohraničných oblastiach pretrváva "zložitá operačná situácia".
Podľa ruských médií sa situácia v regióne vyhrotila 6. augusta ráno, keď sa približne tisíc ukrajinských vojakov pokúsilo zmocniť sa časti územia Sudžanského okresu.
Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov uviedol, že "nepriateľ" prišiel o najmenej sto vojakov a ďalších 215 utrpelo zranenia. Zničených podľa neho bolo aj 54 obrnených vozidiel nepriateľa vrátane siedmich tankov.
Ruská agentúra TASS vo svojej správe tvrdila, že pokus o prienik cez štátnu hranicu bol zmarený. Dodala, že protivzdušná obrana nad Kurskou oblasťou zostrelila 26 ukrajinských dronov a niekoľko rakiet. Gerasimov však povedal, že postup ukrajinských síl bol zastavený, ale "nepriateľské akcie" na ruskom území pokračujú.
(tasr, reuters)
Z toho dvadsaťšesť mužov obesili v rámci skupinovej popravy vo väznici pri Teheráne.
Popravení boli odsúdení za vraždy, drogy a znásilnenia, uviedla ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku. Medzi popravenými boli dvaja občania Afganistanu.
Ľudskoprávne organizácie opakovane obviňujú Irán z využívania trestu smrti pri všetkých obvineniach na vyvolanie strachu v spoločnosti v súvislosti s protestami v roku 2022. Irán podľa týchto organizácii popraví ročne viac ľudí než ktorákoľvek iná krajina na svete okrem Číny.
Skupinová poprava v takomto rozsahu nemá podľa IHR za posledné roky v Iráne obdobu. Posledný porovnateľný prípad sa datuje do roku 2009.
(tasr, afp)
Egyptské ministerstvo civilného letectva medzičasom potvrdilo, že na podnet iránskych úradov zaslalo všetkým egyptským spoločnostiam oznámenie, aby sa 7. a 8. augusta vyhli vzdušnému priestoru Iránu.
Podľa organizácie OPS Group, ktorá svojich členov informuje ohľadne rizík a zmien v medzinárodnej leteckej doprave, je oznámenie Egypta "veľmi nezvyčajné".
"Je možné, že ide o náznak iránskej odpovede pre Izrael," napísala spomenutá skupina s ohľadom na možný pripravovaný útok, o ktorom sa špekuluje už niekoľko dní.
Mnohé letecké spoločnosti upravujú svoje letové plány tak, aby sa vyhli preletu iránskym aj libanonským vzdušným priestorom, a zároveň rušia lety do Izraela aj Libanonu.
(tasr, al-kahíra, reuters, dpa)
Maďarský minister zahraničných vecí označil Európsku úniu za továreň na klamstvá. V príspevku na sociálnej sieti opísal Péter Szijjártó udalosti posledných dní, kedy podľa neho Brusel zavádzal.
"Bruselská továreň na lži" sa podľa šéfa maďarskej diplomacie prvýkrát spustila po mierovej ceste premiéra Viktora Orbána, ktorý vycestoval do Kyjeva, Moskvy, Pekingu a na Floridu.
Ďalšieho klamstva sa Brusel podľa Szijjártóa dopustil ohľadom zastavenia dodávok ropy od ruskej spoločnosti Lukoil. Maďarsko a Slovensko preto "čelia vážnemu ohrozeniu dodávok energie", tvrdí minister.
Za posledné klamstvo Európskej únie označil tvrdenie, že Maďarsko "púšťa ruských a bieloruských špiónov" na jej územie.
(min)
Oznámil to Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora tejto oblasti. Podľa ruských médií sa situácia v regióne vyhrotila 6. augusta ráno, keď sa približne 1000 ukrajinských vojakov pokúsilo zmocniť sa časti územia Sudžanského okresu.
"V Kurskej oblasti pretrváva zložitá operačná situácia v pohraničných oblastiach. Aby som eliminoval následky prieniku nepriateľských síl do regiónu, rozhodol som sa od 7. augusta zaviesť v Kurskej oblasti výnimočný stav," uviedol Smirnov v príspevku na platforme Telegram.
Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov v stredu na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, ukrajinský útok bol zastavený, pričom nepriateľ prišiel o najmenej sto vojakov a ďalších 215 utrpelo zranenia.
Podľa Svetlany Petrenkovej z Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie bolo počas pokusu ukrajinských ozbrojených síl o inváziu zranených niekoľko desiatok ruských civilistov vrátane detí, ako aj vojakov.
Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.
(tasr, afp)
Dve osoby zadržala rakúska polícia v súvislosti možnými útokmi na koncerty americkej speváčky. Na tlačovej konferencii to oznámil Franz Ruf z Generálneho riaditeľstva pre verejnú bezpečnosť, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra.
V Ternitzi v spolkovej krajine Dolné Rakúsko bol zadržaný 19-ročný muž, ktorý je občanom Rakúska. V rámci zásahu bola preventívne evakuovaná aj časť domova dôchodcov a ďalšie nehnuteľnosti.
Ďalšieho muža zadržali vo Viedni, o jeho identite nie je zatiaľ nič známe. Portál oe24.at uviedol, že má 18 rokov. Obaja muži sú údajne členmi jednej rodiny pochádzajúcej zo Severného Macedónska.
Na základe doterajšieho vyšetrovania sa radikalizovali pod vplyvom internetu. Podľa polície mladík zadržaný v Ternitzi prisahal nedávno vernosť teroristickej organizácii Islamský štát. V jeho byte sa našli chemické látky, ktoré sa analyzujú.
(tasr, apa)
Misia Organizácie spojených národov na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine priniesla zistenia z prostredia rusko-ukrajinskej vojny, informoval server Ukrajinská pravda.
Vedúcie medzinárodnej misie Danielle Bell vo vysielaní holandskej televízie NOS uviedol, že až 95 percent vojnových zajatcov v Rusku muselo podstúpiť mučenie a neľudské zaobchádzanie "už od prvého výsluchu".
"Mlátia ich kovovými tyčami a palicami, vyzlečú donaha a zraňujú elektrickým prúdom. To je hrozné. Toto je nepochybne to najhoršie, čo som počas 20 rokov mojej kariéry počas návštevy vojnových zajatcov v mene OSN videl," vyhlásil Bell.
Misia OSN zisťovala rovnako aj stav táborov pre vojenských zajatcov na Ukrajine, ktoré podľa Bella spĺňajú požiadavky noriem medzinárodného práva. Priznal však, že na začiatku vojny sa vyskytli menšie problémy, ktoré nešpecifikoval.
(min)
Bulharský parlament v stredu schválil novelu zákona o vzdelávaní, na základe ktorej sa zakazuje šírenie myšlienok súvisiacich s hnutím LGBT+ v školách. Ľudskoprávne skupiny tento krok odsúdili ako diskriminujúci.
S návrhom zmien prišla proruská nacionalistická strana Obnova. Za novelu zahlasovalo 159 poslancov, 22 sa vyslovilo proti a 12 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo.
Portál Balkan Insight napísal, že zatiaľ čo podpora Bulharskej socialistickej strany (BSP) naklonenej Moskve bola očakávaná, novela napokon nečakane prešla aj s podporou prozápadných strán vrátane stredopravicovej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).
Legislatíva zakazuje "propagáciu, popularizáciu a podporu myšlienok a názorov spojených s netradičnou sexuálnou orientáciou alebo s pohlavnou identifikáciou odlišnou od biologickej" v školách.
V texte sa podľa Balkan Insight priamo nespomínajú postihy a nešpecifikuje sa, aké "myšlienky a názory" by sa mali považovať za nezákonné, čo umožňuje rôzne výklady.
Poslanci tiež schválili samostatný zákon, ktorý definuje "netradičnú sexuálnu orientáciu" ako "odlišnú od všeobecne prijatých a zavedených pojmov v bulharskej právnej tradícii o citovej, romantickej, sexuálnej alebo zmyslovej príťažlivosti medzi osobami opačného pohlavia", uviedla agentúra AFP.
Ľudskoprávna organizácia Bulharský helsinský výbor (BHC) predtým vyzývala zákonodarcov, aby za novelu nezahlasovali. Tvrdila totiž, že zmeny porušujú základné ľudské práva vrátane tých, ktoré sú zakotvené v ústave krajiny, či zákony Európskej únie a medzinárodné dohovory.
Podpredseda BHC Radoslav Stojanov pre AFP povedal, že zákon "zakazuje šírenie myšlienok a koncepcií vrátane vedeckých informácií".
Podľa skupiny Dejstvije (Akcia), ktorá sa zasadzuje za práva komunity LGBT+, legislatíva "nepriamo predznamenáva hon na čarodejnice a uvaľuje sankcie na akékoľvek edukačné snahy týkajúce sa LGBTQ ľudí v školskom vzdelávaní".
(tod/tasr)
Senát Najvyššieho súdu SR odsúdil Lehela Horvátha na 20 rokov väzenia. Rozhodnutie je právoplatné. Prvostupňový Špecializovaný trestný súd mu pôvodne vymeral doživotie.
Trest si odpyká vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Súd Horváthovi uložil aj ochranný dohľad na tri roky a povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti v sume viac ako jeden milión eur. Pozostalým obetí musí nahradiť nemajetkovú ujmu po 10-tisíc eur.
Horváth čelil obžalobe pre účasť na viacerých vraždách i krádeži 45,5 milióna slovenských korún z bezpečnostnej schránky v Dunajskej Strede. Najvyšší súd sa prípadom zaoberal už druhý raz. V prvom prípade vec vrátil späť Špecializovanému trestnému súdu.
(tasr)
Príkaz na evakuáciu podpísal gubernátor Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Toto opatrenie sa podľa neho dotkne približne 6000 ľudí vrátane 425 detí z 23 obcí v pohraničnej oblasti.
Skupiny ozbrojencov podporovaných tankami prenikli z Ukrajiny do Kurskej oblasti ešte v utorok. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinské sily postúpili severozápadne od pohraničného mesta Sudža.
Ruská tlačová agentúra TASS v súvislosti s prienikom ozbrojencov písala o "masívnom ukrajinskom útoku". V dôsledku ostreľovania a útokov s pomocou dronov podľa nej zahynulo päť ľudí, ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 24 zranených vrátane šesť detí.
Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora Kurskej oblasti na juhozápade Ruska, uviedol, že úrady evakuovali už vyše 200 ľudí z oblastí, ktoré boli ostreľované, zatiaľ čo niekoľko tisíc ďalších odišlo vo vlastných vozidlách.
(tasr, afp, ap)
Teherán odmieta tolerovať agresiu proti svojim záujmom a bezpečnosti, povedal iránsky prezident svojmu francúzskemu náprotivku. Taktiež kritizoval Izrael pre vojnu v Pásme Gazy.
"Ak sa Spojené štáty a západné krajiny skutočne snažia zabrániť vojne v regióne, musia prinútiť tento režim (Izrael), aby zastavil genocídu a útoky na Pásmo Gazy a prijal prímerie," povedal Pezeškiján.
V súčasnosti narastajú obavy z možnej eskalácie konfliktu v regióne po tom, čo pri júlovom atentáte v Teheráne zahynul vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja.
Následne pri útoku v Bejrúte prišiel o život vojenský veliteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za zabitie Haníju Izraelu, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.
(tasr, reuters)
Mestský súd ruskej metropoly rozhodol, že vydanie zatykača na Juliju Navaľnú, vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom, je v súlade so zákonom.
"Rozhodnutie okresného súdu Basmannyj v Moskve zostáva nezmenené, odvolaniu nebolo vyhovené," cituje z verdiktu súdu agentúra RIA Novosti. Zasadnutie mestského súdu sa konalo za zatvorenými dverami, verejné bolo len prečítanie rozhodnutia.
Okresný súd Basmannyj vydal 9. júla príkaz na vzatie Navaľnej do väzby na dve mesiace. Stalo sa tak v jej neprítomnosti, keďže Navaľná i jej dve deti sa už dlhší čas zdržiavajú v zahraničí.
Navaľná je v Rusku obvinená z účasti v "extrémistickej skupine", za čo jej hrozí trest odňatia slobody na dva až šesť rokov. Bola tiež zaradená na zoznam medzinárodne hľadaných osôb a na zoznam teroristov a extrémistov.
(tasr, reuters)
Žena zo Spojeného kráľovstva, ktorej bolo odobraté občianstvo po tom, čo ako tínedžerka opustila krajinu a v Sýrii sa vydala za bojovníka skupiny Islamský štát (IS), prehrala v stredu súdny spor na britskom najvyššom súde. Informovala o tom agentúra AFP.
Sudcovia Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva uviedli, že po februárovej prehre na odvolacom súde sa 24-ročná Shamina Begumová už nemôže znova odvolať. Podľa sudcov ňou navrhované dôvody odvolania „nepredstavujú spornú právnu otázku“.
Begumová ako 15-ročná odišla z Londýna do Sýrie, kde sa vydala za bojovníka Islamského štátu. Podľa agentúry AFP uviedla, že vo februári 2019 jej vtedajší britský minister vnútra Javid Sajid zrušil občianstvo z dôvodov národnej bezpečnosti po tom, ako ju našli v sýrskom utečeneckom tábore.
Begumová tak podľa jej slov zostala bez štátnej príslušnosti a nemohla sa vrátiť do Británie. Podľa odvolacieho súdu však nezostala bez štátnej príslušnosti, pretože si prostredníctvom svojej matky zachovala bangladéšske občianstvo.
Vo februári 2023 Osobitná imigračná odvolacia komisia (SIAC) potvrdila odobratie jej občianstva. Následne sa Begumová obrátila na odvolací súd, kde jej právny tím argumentoval, že vláda nezohľadnila svoje právne povinnosti voči Begumovej ako potenciálnej obeti obchodovania s ľuďmi. Súd však rozhodol, že riziko pre národnú bezpečnosť má prednosť.
Právnička Begumovej na pojednávaní tvrdila, že jej klientka bola spolu so svojimi dvoma kamarátkami, s ktorými odišla do Sýrie, ovplyvnená propagandistickou mašinériou skupiny IS.
Odvolací súd priznal, že Begumová mohla byť ovplyvnená a zmanipulovaná, ale dodal, že jej rozhodnutie vycestovať do Sýrie mohlo byť premyslené.
Približne 900 ľudí vycestovalo zo Spojeného kráľovstva do Sýrie alebo Iraku, aby sa pridali k IS. Približne 150 z nich bolo podľa vládnych údajov zbavených občianstva, píše AFP.
V marci skupina expertov z OSN vyzvala britskú vládu, aby Begumovú repatriovala.
(tasr)
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v spolupráci s rezortmi práce a financií uhradí časť dlhu nemocníc voči Sociálnej poisťovni. Na úhradu podlžností po lehote splatnosti ku koncu júna 2022 je určených takmer 167 miliónov eur. Úhrady pohľadávok budú zrealizované v prvej polovici augusta.
Priblížil, že ministerstvo pristúpilo k realizácii oddlženia istiny pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam na základe materiálu, ktorý vláda schválila ešte v decembri 2022. "Uhradené budú pohľadávky voči Sociálnej poisťovni, ktoré sú po lehote splatnosti k 30. júnu 2022, čo je v súlade s podmienkami schváleného materiálu. Celková suma určená na zaplatenie podlžností u zariadení v pôsobnosti rezortu je 166.845.258,24 eura," priblížila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…