Preskočiť na obsah
  |  

Prívrženec Islamského štátu plánoval útoky na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni

Dve osoby zadržala rakúska polícia v súvislosti možnými útokmi na koncerty americkej speváčky. Na tlačovej konferencii to oznámil Franz Ruf z Generálneho riaditeľstva pre verejnú bezpečnosť, ktoré spadá pod ministerstvo vnútra.

V Ternitzi v spolkovej krajine Dolné Rakúsko bol zadržaný 19-ročný muž, ktorý je občanom Rakúska. V rámci zásahu bola preventívne evakuovaná aj časť domova dôchodcov a ďalšie nehnuteľnosti.

Ďalšieho muža zadržali vo Viedni, o jeho identite nie je zatiaľ nič známe. Portál oe24.at uviedol, že má 18 rokov. Obaja muži sú údajne členmi jednej rodiny pochádzajúcej zo Severného Macedónska.

Na základe doterajšieho vyšetrovania sa radikalizovali pod vplyvom internetu. Podľa polície mladík zadržaný v Ternitzi prisahal nedávno vernosť teroristickej organizácii Islamský štát. V jeho byte sa našli chemické látky, ktoré sa analyzujú.

(tasr, apa)

  |  

Až 95 percent vojenských zajatcov v Rusku podstúpilo mučenie, informovala misia OSN

Misia Organizácie spojených národov na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine priniesla zistenia z prostredia rusko-ukrajinskej vojny, informoval server Ukrajinská pravda.

Vedúcie medzinárodnej misie Danielle Bell vo vysielaní holandskej televízie NOS uviedol, že až 95 percent vojnových zajatcov v Rusku muselo podstúpiť mučenie a neľudské zaobchádzanie "už od prvého výsluchu".

"Mlátia ich kovovými tyčami a palicami, vyzlečú donaha a zraňujú elektrickým prúdom. To je hrozné. Toto je nepochybne to najhoršie, čo som počas 20 rokov mojej kariéry počas návštevy vojnových zajatcov v mene OSN videl," vyhlásil Bell.

Misia OSN zisťovala rovnako aj stav táborov pre vojenských zajatcov na Ukrajine, ktoré podľa Bella spĺňajú požiadavky noriem medzinárodného práva. Priznal však, že na začiatku vojny sa vyskytli menšie problémy, ktoré nešpecifikoval.

(min)

  |  

Bulharský parlament schválil stopku pre LGBT a gender propagandu na školách

Bulharský parlament v stredu schválil novelu zákona o vzdelávaní, na základe ktorej sa zakazuje šírenie myšlienok súvisiacich s hnutím LGBT+ v školách. Ľudskoprávne skupiny tento krok odsúdili ako diskriminujúci.

S návrhom zmien prišla proruská nacionalistická strana Obnova. Za novelu zahlasovalo 159 poslancov, 22 sa vyslovilo proti a 12 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo.

Portál Balkan Insight napísal, že zatiaľ čo podpora Bulharskej socialistickej strany (BSP) naklonenej Moskve bola očakávaná, novela napokon nečakane prešla aj s podporou prozápadných strán vrátane stredopravicovej strany Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).

O čo v zákone ide

Legislatíva zakazuje "propagáciu, popularizáciu a podporu myšlienok a názorov spojených s netradičnou sexuálnou orientáciou alebo s pohlavnou identifikáciou odlišnou od biologickej" v školách.

V texte sa podľa Balkan Insight priamo nespomínajú postihy a nešpecifikuje sa, aké "myšlienky a názory" by sa mali považovať za nezákonné, čo umožňuje rôzne výklady.

Poslanci tiež schválili samostatný zákon, ktorý definuje "netradičnú sexuálnu orientáciu" ako "odlišnú od všeobecne prijatých a zavedených pojmov v bulharskej právnej tradícii o citovej, romantickej, sexuálnej alebo zmyslovej príťažlivosti medzi osobami opačného pohlavia", uviedla agentúra AFP.

Podľa kritikov ide o hon na čarodejnice

Ľudskoprávna organizácia Bulharský helsinský výbor (BHC) predtým vyzývala zákonodarcov, aby za novelu nezahlasovali. Tvrdila totiž, že zmeny porušujú základné ľudské práva vrátane tých, ktoré sú zakotvené v ústave krajiny, či zákony Európskej únie a medzinárodné dohovory.

Podpredseda BHC Radoslav Stojanov pre AFP povedal, že zákon "zakazuje šírenie myšlienok a koncepcií vrátane vedeckých informácií".

Podľa skupiny Dejstvije (Akcia), ktorá sa zasadzuje za práva komunity LGBT+, legislatíva "nepriamo predznamenáva hon na čarodejnice a uvaľuje sankcie na akékoľvek edukačné snahy týkajúce sa LGBTQ ľudí v školskom vzdelávaní".

(tod/tasr)

  |  

Najvyšší súd zmiernil trest "hrobárovi" sátorovcov. Pôvodne sedel na doživotie

Senát Najvyššieho súdu SR odsúdil Lehela Horvátha na 20 rokov väzenia. Rozhodnutie je právoplatné. Prvostupňový Špecializovaný trestný súd mu pôvodne vymeral doživotie.

Trest si odpyká vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Súd Horváthovi uložil aj ochranný dohľad na tri roky a povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti v sume viac ako jeden milión eur. Pozostalým obetí musí nahradiť nemajetkovú ujmu po 10-tisíc eur.

Horváth čelil obžalobe pre účasť na viacerých vraždách i krádeži 45,5 milióna slovenských korún z bezpečnostnej schránky v Dunajskej Strede. Najvyšší súd sa prípadom zaoberal už druhý raz. V prvom prípade vec vrátil späť Špecializovanému trestnému súdu.

(tasr)

  |  

Ukrajina nariadila evakuáciu oblastí hraničiacich s ruskou Kurskou oblasťou

Príkaz na evakuáciu podpísal gubernátor Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Toto opatrenie sa podľa neho dotkne približne 6000 ľudí vrátane 425 detí z 23 obcí v pohraničnej oblasti.

Skupiny ozbrojencov podporovaných tankami prenikli z Ukrajiny do Kurskej oblasti ešte v utorok. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinské sily postúpili severozápadne od pohraničného mesta Sudža.

Ruská tlačová agentúra TASS v súvislosti s prienikom ozbrojencov písala o "masívnom ukrajinskom útoku". V dôsledku ostreľovania a útokov s pomocou dronov podľa nej zahynulo päť ľudí, ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 24 zranených vrátane šesť detí.

Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora Kurskej oblasti na juhozápade Ruska, uviedol, že úrady evakuovali už vyše 200 ľudí z oblastí, ktoré boli ostreľované, zatiaľ čo niekoľko tisíc ďalších odišlo vo vlastných vozidlách.

(tasr, afp, ap)

  |  

Irán nezostane ticho tvárou v tvár agresii, povedal Pezeškiján po telefóne Macronovi

Teherán odmieta tolerovať agresiu proti svojim záujmom a bezpečnosti, povedal iránsky prezident svojmu francúzskemu náprotivku. Taktiež kritizoval Izrael pre vojnu v Pásme Gazy.

"Ak sa Spojené štáty a západné krajiny skutočne snažia zabrániť vojne v regióne, musia prinútiť tento režim (Izrael), aby zastavil genocídu a útoky na Pásmo Gazy a prijal prímerie," povedal Pezeškiján.

V súčasnosti narastajú obavy z možnej eskalácie konfliktu v regióne po tom, čo pri júlovom atentáte v Teheráne zahynul vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja.

Následne pri útoku v Bejrúte prišiel o život vojenský veliteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za zabitie Haníju Izraelu, ktorý to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil.

(tasr, reuters)