Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Požiar na Kréte si vyžiadal evakuácie, bojujú s ním desiatky hasičov

Vyše dvesto hasičov bojuje s rozsiahlym lesným požiarom, ktorý sužuje grécky ostrov Kréta. Tamojšie úrady boli nútené evakuovať jednu miestnu obec a obyvateľom ďalších odporučiť, aby boli pripravení opustiť svoje domovy.

Do boja s plameňmi v oblasti Rethymno na západe Kréty bolo do stredajšieho neskorého večera nasadených 222 hasičov, pričom 32 z nich priletelo z iných častí krajiny. Požiar sa šíri krovinatými porastmi a olivovými hájmi a poháňa ho silný vietor.

Z oblasti dosiaľ nehlásili nijaké škody na domoch či zranenia. Úrady však preventívne evakuovali obec Aghia Paraskevi a obyvateľom troch susedných obcí odporučili, aby boli v prípade potreby pripravení opustiť svoje domovy.

Počas aktuálnej letnej sezóny vypuklo na území Grécka už viac ako dvetisíc lesných požiarov, pričom tamojšie úrady upozorňujú, že riziko ich vzniku je najvyššie za ostatné dve desaťročia. Dôvodom sú predošlé ročné obdobia; mierna a suchá zimná sezóna a následne suchá a horúca jar, v dôsledku ktorej je v celej krajine doslova vyprahnutá vegetácia, ktorá tak umožňuje rýchle rozšírenie ohňa.

Vzhľadom na výraznejšie investície do množstva hasiacich prostriedkov vrátane lietadiel na zhadzovanie vody či dronov určených na tzv. včasné varovanie, a tiež intenzívneho úsilia hasičov sa však väčšinu z požiarov podarilo zlikvidovať len v priebehu niekoľkých hodín. Desiatky ľudí boli zadržané či pokutované pre náhodné založenie požiaru. V malom počte prípadov bolo proti nim vznesené aj obvinenie z podpaľačstva.

Grécko, rovnako ako aj iné stredomorské krajiny, sužujú každé leto ničivé lesné požiare. Odborníci tvrdia, že tieto požiare ešte viac zhoršujú nezvyčajne vysoké denné teploty spôsobené klimatickými zmenami.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Do ulíc anglickým miest vyšli tisíce ľudí odmietajúcich rasizmus a násilie

Tisícky demonštrantov proti rasizmu vyšli v stredu do ulíc mnohých anglických miest vrátane Londýna, Birminghamu, Bristolu, Liverpoolu, Newcastlu či Brightonu. Protestovali tak aj proti násilnostiam, ktoré ostatných dňoch páchajú výtržníci, ktorí protestujú proti násiliu migrantov.

Tí pritom aj na stredu večer plánovali najmenej sto protestných akcií, v dôsledku čoho boli výrazne posilnené policajné hliadky. Nakoniec však do ulíc v tento deň vyšlo zjavne viac protidemonštrantov odmietajúcich rasizmus či fašizmus, komentuje AFP.

V Londýne napríklad účastníci niekoľkotisícového zhromaždenia niesli transparenty s nápismi "Stop krajnej pravici" a skandovali heslá ako "Koho ulice? Naše ulice!". V meste Sheffield zase demonštranti vykrikovali napríklad aj to, že utečenci sú v ich krajine vítaní a treba to povedať nahlas.

V Birminghame sa stovky protestujúcich proti rasizmu zhromaždili pred miestnym centrom pomáhajúcim migrantom. V Brightone sa podľa polície na pokojnom proteste zúčastnilo zhruba dvetisíc ľudí.

Došlo však aj k menším potýčkam. Napríklad v obci Aldershot polícia podľa miestnych médií zasahovala pri stretoch ľudí protestujúcich proti rasizmu so skupinou, ktorá naopak kričala heslá proti migrantom.

Vláda predtým cez deň informovala, že uviedla do "stavu pohotovosti" šesťtisíc policajných špecialistov, ktorí mali zakročiť pri prípadných výtržnostiach na zhruba sto ohlásených demonštrácií krajnej pravice a tiež protidemonštráciách.

Nepokoje vypukli v Anglicku aj Severnom Írsku po tom, čo boli 29. júla v meste Southport smrteľne dobodané tri dievčatá a o údajnom útočníkovi, 17-ročnom mladíkovi, sa začalo na sociálnych sieťach šíriť mnoho dezinformácií. Týkali sa jeho pôvodu a náboženstva.

Aktuálne nepokoje sú v Británii najhoršími od londýnskych násilností z roku 2011. Zadržaných tam bolo v ostatných dňoch už takmer 430 ľudí, z toho prinajmenšom 120 aj následne obvinených, uvádza AFP. Viaceré krajiny zároveň svojim občanom neodporučili cestovať teraz do Británie.

Na súd sa už dostavili desiatky obvinených vrátane mladistvých výtržníkov. V stredu bol na tri roky väzenia odsúdený muž, ktorý sa priznal k výtržnostiam a útoku na policajta v Southporte. Ďalším dvom mužom uložili trest odňatia slobody v dĺžke 20 a 30 mesiacov za ich účasť na sobotných násilnostiach v Liverpoole.

Polícia násilnosti pripisuje prívržencom medzičasom zaniknutej krajne pravicovej skupiny nazývanej Liga na obranu Anglicka (EDL), ktorí sú okrem iného spájaní aj s futbalovými výtržnosťami, uvádza AFP.

Britský premiér Keir Starmer sa v súvislosti snaží upokojiť verejnosť a poukazuje na zavádzanie opatrení proti násilnostiam. Podľa jeho slov "99,9 percent ľudí v celej krajine si želá, aby ich ulice boli bezpečné" a vláda i polícia podnikne všetky potrebné kroky na ukončenie výtržností.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Pri havárii vrtuľníka na americkej vojenskej základni v Alabame zahynul pilot

Jeden človek prišiel o život a ďalší utrpel zranenia pri havárii vrtuľníka, ku ktorej došlo v stredu na vojenskej základni v americkom štáte Alabama. Oznámil to koroner, ktorého k nehode privolali.

Americký vojenský vrtuľník AH-64 Apache sa zrútil počas bežného výcviku na vojenskej základni Fort Novosel ležiacej približne 151 kilometrov južne od alabamskej metropoly Montgomery. Pri havárii zahynul letecký inštruktor, ktorý vrtuľník pilotoval.

Ďalším pasažierom bol pilot vo výcviku, ktorý pri havárii utrpel ľahké zranenia a ošetrili ho v nemocnici.

Koroner okresu Dale, John Cawley, identifikoval zosnulého pilota-inštruktora ako 46-ročného Daniela Mungera, vojaka vo výslužbe, ktorý v súčasnosti zmluvne spolupracoval s armádou. Okolnosti havárie vyšetrujú príslušné úrady.

AP približuje, že základňa Fort Novosel, predtým známa ako Fort Rucker, je hlavným výcvikovým strediskom pre pilotov vrtuľníkov americkej armády.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Macron vyzval aj Netanjahua, aby sa vyhol neustálemu opakovaniu odvetných krokov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron najskôr v telefonáte varoval Pezeškijána, aby sa "vyhol cyklu odvetných opatrení, ktoré by ohrozili obyvateľstvo a regionálnu stabilitu". Následne apeloval aj na Netanjahua, aby postupoval rovnako, informoval Elyzejský palác.

Podľa Paríža je teraz nevyhnutné zabrániť vypuknutiu vojenského konfliktu medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh. "Vzhľadom na narastajúce napätie na hraniciach medzi Izraelom a Libanonom je potrebné vynaložiť všetko úsilie... na to, aby sa zabránilo regionálnej eskalácií," uviedol Elyzejský palác, pričom dodal, že "vojna medzi Izraelom a Libanonom by mala ničivé dôsledky pre celý región".

Macron podľa vyhlásenia paláca Netanjahuovi tiež pripomenul, že "absolútnou prioritou" Francúzska zostáva "okamžité dosiahnutie prímeria v Gaze, prepustenie všetkých rukojemníkov... a rozsiahle i nerušené dodávky humanitárnej pomoci pre tamojších obyvateľov".

Obavy z eskalácie konfliktu medzi Iránom a Izraelom narástli po minulotýždňovom atentáte v Teheráne, pri ktorom zahynul vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja, ktorý prišiel do Iránu na inauguráciu Pezeškijána. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za zabitie Haníju Izraelu, ktorý to oficiálne nepotvrdil, no ani nevyvrátil.

Pri nedávnom útoku v Bejrúte, ku ktorému sa Izrael priznal, prišiel o život aj vojenský veliteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán, Hizballáh aj Hamas sľubujú za tieto útoky odvetu voči Izraelu, čo vo svete vyvoláva obavy z ďalšieho rozširovania konfliktu v regióne, kde je napätie vyostrené už od vypuknutia vojny v Gaze.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Ukrajina vopred neinformovala USA o vpáde do Kurskej oblasti, tvrdí Biely dom

Spojené štáty sa chystajú obrátiť na Ukrajinu, aby získali informácie o vpáde ozbrojených skupín do pohraničnej Kurskej oblasti na západe Ruska. V stredu večer to uviedol Biely dom s tým, že Washington o útokoch vopred nevedel.

Prienik ukrajinských síl na ruské územie, ku ktorému došlo ešte v utorok, je podľa agentúry AFP považovaný za najvážnejší cezhraničných vpád zo strany Kyjeva za posledné mesiace.

"Oslovíme ukrajinskú armádu, aby sme sa dozvedeli viac o jej cieľoch," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jeanová-Pierrová na margo situácie v Kurskej oblasti. Ruské sily tam podľa vyjadrení Moskvy viedli "intenzívne" boje s ukrajinskými jednotkami.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom večernom videopríhovore k situácii v pohraničí vôbec nevyjadril. Skonštatoval len, že je potrebné pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko. Spomenul tiež, že sa stretol s hlavným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským a ministrom obrany Rustemom Umerovom.

Stanica BBC s odvolaním sa na ruské médiá napísala, že v Kurdskej oblasti zahynul spravodajca ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Jevgenij Poddubnyj. O jeho smrti predtým informovali aj provojnové kanály.

Samotná VGTRK aj ruské ministerstvo zdravotníctva však neskôr správu vyvrátili, pričom uviedli, že 40-ročný Poddubnyj je pri vedomí, no v dôsledku útoku dronom leží hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti v miestnej nemocnici.

Ruské ministerstvo zdravotníctva hlásilo 31 zranených vrátane šiestich detí v dôsledku ostreľovania ukrajinskými "nacionalistami". Podľa lekárov je stav štyroch osôb vrátane jedného mladistvého vážny.

V Kurskej oblasti bol v stredu tamojším gubernátorom Alexejom Smirnovom vyhlásený výnimočný stav. Podľa neho v pohraničných oblastiach pretrváva "zložitá operačná situácia".

Podľa ruských médií sa situácia v regióne vyhrotila 6. augusta ráno, keď sa približne tisíc ukrajinských vojakov pokúsilo zmocniť sa časti územia Sudžanského okresu.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov uviedol, že "nepriateľ" prišiel o najmenej sto vojakov a ďalších 215 utrpelo zranenia. Zničených podľa neho bolo aj 54 obrnených vozidiel nepriateľa vrátane siedmich tankov.

Ruská agentúra TASS vo svojej správe tvrdila, že pokus o prienik cez štátnu hranicu bol zmarený. Dodala, že protivzdušná obrana nad Kurskou oblasťou zostrelila 26 ukrajinských dronov a niekoľko rakiet. Gerasimov však povedal, že postup ukrajinských síl bol zastavený, ale "nepriateľské akcie" na ruskom území pokračujú.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Teherán v jeden deň obesil 29 odsúdených

Z toho dvadsaťšesť mužov obesili v rámci skupinovej popravy vo väznici pri Teheráne.

Popravení boli odsúdení za vraždy, drogy a znásilnenia, uviedla ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Nórsku. Medzi popravenými boli dvaja občania Afganistanu.

Ľudskoprávne organizácie opakovane obviňujú Irán z využívania trestu smrti pri všetkých obvineniach na vyvolanie strachu v spoločnosti v súvislosti s protestami v roku 2022. Irán podľa týchto organizácii popraví ročne viac ľudí než ktorákoľvek iná krajina na svete okrem Číny.

Skupinová poprava v takomto rozsahu nemá podľa IHR za posledné roky v Iráne obdobu. Posledný porovnateľný prípad sa datuje do roku 2009.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.