Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia zachránila malé dieťa z uzamknutého auta v Námestove

V sobotu (10. 8.) vyslobodili z uzamknutého auta policajti dvojročného chlapca. Auto sa nachádzalo pred ubytovacím zariadením v Námestove. Dieťa si prevzali záchranári, konanie jeho rodičov z Poľskej republiky budú policajti riešiť. Informovala o tom v nedeľu na sociálnej sieti žilinská krajská polícia.

Chlapec zostal sám v autosedačke na prednom sedadle v uzamknutom aute, nehýbal sa a nereagoval. "Keďže dieťa nejavilo známky života, policajti okamžite pristúpili k rozbitiu skla na zadných dverách. Dvojročného chlapca celého rozpáleného a spoteného dostali von a poskytli mu okamžitú predlekársku prvú pomoc," uviedla polícia. Na miesto podľa nej privolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá si dieťa prevzala do starostlivosti.

"Protiprávne konanie oboch nezodpovedných rodičov z Poľskej republiky nezostane bez následkov a bude riešené podľa platnej legislatívy," dodala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko už nemá najmenej dostupné vlastné bývanie. Na čelo rebríčka sa dostalo Česko

Kým Slováci na kúpu nového bytu potrebujú 12,7-násobok hrubého ročného platu, Česi si na vlastné bývanie musia našetriť 13,3-násobok svojej hrubej ročnej mzdy. Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania Property Index, ktorý pripravila poradenská spoločnosť Deloitte.

V publikácii porovnávali dáta o európskom trhu s bývaním za minulý rok z 24 krajín a zo 69 miest.

Možnosť kúpiť si nový byt s rozlohou 70 štvorcových metrov (m2) je v aktuálnom porovnaní najmenej dostupná pre obyvateľov Českej republiky. Slovensko sa tak po vlaňajšom prvenstve teraz zaradilo na druhú priečku. Naopak, najdostupnejšie je vlastné bývanie pre obyvateľov Dánska a Nórska. Na kúpu vlastného bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných platov.

V porovnaní hlavných miest je najnáročnejšie zaobstarať si vlastné bývanie v Amsterdame, na vlastný byt tu človek potrebuje našetriť 15,1-násobok priemerného hrubého ročného platu. Za holandskou metropolou nasledujú Praha a Atény. Bratislava je na štvrtom mieste, na vlastný byt v hlavnom meste Slovenska treba 12,9-násobok hrubej ročnej mzdy. Najdostupnejšie bývanie je v Ríme a Osle, na vlastný byt tu postačí menej ako osem ročných platov.

V porovnaní priemerných transakčných cien nových bytov je najdrahšou krajinou Izrael (5 439 eur/m2), nasleduje Rakúsko (4 920 eur/m2) a Nemecko (4 700 eur/m2). Na Slovensku bola podľa poradenskej spoločnosti priemerná ponuková cena za nový byt 3 107 eur/m2, čo predstavuje medziročný pokles o 1,6 percenta.

"Minulý rok sme na Slovensku mohli pozorovať pokles aktivity na hypotekárnom trhu a nárast v segmente nájomného bývania. Mnoho ľudí očividne dospelo k rozhodnutiu odložiť nákup vlastného bytu a uprednostniť prenájom. Toto správanie vychádza z predpokladu, že v budúcnosti dôjde k zníženiu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. Zároveň sa očakáva, že dôjde k ochladeniu inflácie a platy opäť začnú rásť, čo podporí aj dopyt po vlastnom bývaní," priblížila lokálna partnerka a advokátka Deloitte na Slovensku Dagmar Yoder.

Najdrahším mestom na bývanie sa vlani stal Paríž. Naopak, najlacnejšie bolo v gréckej Patre a srbskom meste Niš. Dve najväčšie slovenské mestá - Bratislava a Košice - zaznamenali oproti predošlým vydaniam publikácie mierny pokles cien, avšak stále sa držali nad hranicou 3-tisíc eur/m2.

Najdrahšie priemerné mesačné nájomné bolo vlani spomedzi sledovaných miest vo vnútornom Londýne. Najmenej stál prenájom bytu v gréckej Patre a bulharskom Burgase. Bratislava sa v rebríčku výšky priemerného nájomného umiestnila uprostred.

(tasr)

Minúta  |  

V odstavenej jadrovej elektrárni v Nemecku zbúrajú dve chladiace veže

Dve chladiace veže v odstavenej jadrovej elektrárni Grafenrheinfeld v strednom Nemecku zbúrajú v piatok riadenými výbuchmi. Zničenie oboch 143 metrov vysokých veží s priemerom základne približne 105 metrov a priemerom vrcholu približne 64 metrov je plánované niekoľko sekúnd po sebe.

Demoláciu môžu z diaľky sledovať aj diváci, ktorí sa rozmiestnia pozdĺž rieky Mohan a na poliach a lúkach mimo ochrannej zóny výbuchu, píše DPA.  Pred samotnou demoláciou sa ozve výbuch na odstrašenie vtákov v blízkosti veží.

Projektový manažér závodu v Grafenrheinfelde Matthias Aron uviedol, že celý proces potrvá 30 sekúnd. Náklady podľa neho predstavujú niečo cez 3,3 milióna eur.

Ide o historicky druhú demoláciu chladiacich veží vyradenej nemeckej jadrovej elektrárne. V máji 2020 zdemolovali dve veže jadrovej elektrárne Philippsburg.  Jadrovú elektráreň Grafenrheinfeld uviedli do prevádzky v roku 1981. Odstavená bola v roku 2015, jej demontáž sa začala v roku 2018. Podľa vedúceho projektu Arona potrvá pravdepodobne ďalších 10 rokov.

Nemecko bolo podľa DPA v marci 2011 natoľko znepokojené jadrovou katastrofou v japonskej Fukušime, že vtedajšia kancelárka Angela Merkelová oznámila postupné ukončenie využívania jadrovej energie v krajine. Do leta 2011 odstavili osem starších jadrových elektrární.

Po šiestich desaťročiach využívania jadrovej energie v Nemecku boli v apríli 2023 odstavené posledné tri jadrové elektrárne. Ich demontáž a vypratanie však potrvá niekoľko rokov, dodáva DPA.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Turecko po viac ako týždni obnovilo prístup k Instagramu

Úrad pre informačné a komunikačné technológie zablokoval prístup k Instagramu 2. augusta bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Vládni predstavitelia neskôr povedali, že zákaz je v súvislosti s tým, že platforma nedodržala zákon. V sobotu v noci po viac ako týždni prístup k platforme Instagram obnovili .

„Pri rozhovoroch s predstaviteľmi Instagramu sme boli uistení, že naše požiadavky budú splnené, najmä tie, ktoré sa týkajú trestnej činnosti, a dostali sme prísľub, že budeme spolupracovať na spôsobe cenzurovania používateľov," vyjadril sa v sobotu na sociálnej sieti X turecký minister obrany a infraštruktúry Abdulkadir Uraloğlu.

Platforma podľa neho zabezpečí „súlad s tureckým právom a v prípadoch pouršenia zákona dôjde k rýchlemu a účinnému zásahu“.

Minister dodal, že všetky kontá „teroristických“ organizácií budú zakázané a všetok obsah propagujúci takéto organizácie odstránia. Konkrétne spomenul Stranu kurdských pracujúcich (PKK), sýrsku prokurdskú Stranu demokratickej jednoty (PYD) a hnutie vedené exilovým duchovným Fethullahom Gülenom.

Podľa spoločnosti We Are Social Media má Instagram v Turecku viac ako 57 miliónov používateľov.

(sita)

Minúta  |  

Kolégium pamäti národa vyjadrilo podporu iniciátorom výzvy na odstúpenie Šimkovičovej

Kolégium pamäti národa vyjadruje podporu a solidaritu umelkyni Ilone Németh a organizačnému výboru, ktorý stál za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Zároveň vyjadrilo presvedčenie, že v demokratickej krajine je absolútne neprijateľné, aby polícia opakovane preverovala ľudí, ktorí legálne a plne legitímne využívajú svoje Ústavou SR garantované petičné právo.

„Keďže petíciu s výzvou na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorú podpísalo vyše 188-tisíc občanov Slovenskej republiky, už Policajný zbor raz preveroval a nenašiel žiadne porušenie platnej legislatívy, opätovné preverovanie iniciátorov a členov organizačného výboru považujeme za ukážkový príklad neprijateľného politického šikanovania a zastrašovania aktívnych občanov,“ uviedlo kolégium vo vyhlásení.

Jeho signatármi sú okrem iných osobností aj režisér Peter Bebjak, poetka Miroslava Ábelová, expremiérka Iveta Radičová, herec Ivan Stanke, herečka Táňa Pauhofová, spisovateľ Ivan Štrpka, prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov či bývalý predseda Slovenskej národnej rady a spoluorganizátor Sviečkovej manifestácie František Mikloško.

Kolégium pamäti národa pripomína, že porušovanie petičného práva a prenasledovanie členov organizačných výborov, ako aj signatárov spoločenských výziev a petícií bolo charakteristické pre totalitný komunistický režim, ktorý na Slovensku vládol v rokoch 1948 – 1989. Apeluje preto na demokraticky zmýšľajúcich politikov a občiansku spoločnosť, aby sa rázne postavili na obranu petičného práva a aktívnych občanov, ktorí sú zastrašovaní predstaviteľmi štátu a vládnucich politických strán.

Ilona Németh musela vypovedať na polícii k výzve na odstúpenie ministerky. Na polícii jej povedali, že novú sťažnosť, na základe ktorej sa polícia vecou opätovne zaoberala, podala ministerka Šimkovičová.

„Ilona Németh je známa slovenská výtvarníčka maďarského pôvodu – profesorka a garantka odboru intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kurátorka výstav a organizátorka umeleckých festivalov. Ide o medzinárodne akceptovanú a etablovanú umelkyňu, ktorá už vyše tri desaťročia pôsobí na umeleckej scéne,“ dodáva kolégium.

Kolégium pamäti národa vzniklo na Slovensku v roku 2017 ako neformálne spoločenstvo demokraticky zmýšľajúcich aktívnych občanov, osobností akademického, kultúrneho a spoločenského života, so záujmom o históriu, tému pamäti národa, ako aj obranu hodnôt slobody a demokracie na Slovensku.

(sita)

Minúta  |  

Speváčka Céline Dionová kritizovala Trumpovo neoprávnené použitie jej piesne

Tím kanadskej speváčky Céline Dionovej v sobotu kritizoval bývalého prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa za "neoprávnené" použitie speváčkinej piesne "My Heart Will Go On" na zhromaždení v Montane.

Pieseň s videoklipom zaznela v piatok na zhromaždení republikánskeho prezidentského kandidáta v meste Bozeman v štáte Montana.

"V žiadnom prípade nie je toto použitie povolené a Céline Dionová neschvaľuje toto ani žiadne podobné použitie," uvádza sa v príspevku na Dionovej účte na sieti Instagram. Päťnásobná držiteľka hudobných cien Grammy je známa najmä vďaka tejto piesni z roku 1997, ktorá bola titulnou piesňou filmu Titanic. Speváčka údajne odmietla vystúpiť na inaugurácii Trumpa v januári 2017, píše Reuters.

Umelci a skupiny vrátane Neila Younga, Queen a Rolling Stones sa v minulosti sťažovali na to, že Trump použil ich piesne na predvolebných zhromaždeniach.

Podľa BBC z právneho hľadiska americkí politici nepotrebujú vždy priame povolenie od umelcov na použitie ich tvorby. Volebné tímy politikov môžu kúpiť licenčné balíky od organizácií na ochranu hudobných práv, ktoré im poskytujú legálny prístup k viac ako 20 miliónom skladieb. Umelci však majú právo svoju hudbu odstrániť z tohto zoznamu.

(tasr, reuters, bbc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.