Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred sto rokmi vznikla v Československu komunistická strana. Okamžite sa podriadila Moskve (podcast)

Cieľom strany bolo od začiatku zvrhnutie režimu a nastolenie boľševickej diktatúry.

V roku 1921 založili v Československu komunistickú stranu. Počtom sa stala treťou najsilnejšou v Európe. Čo je dôležitejšie, podriadila sa politickej línii presadzovanej Komunistickou internacionálou z Moskvy, a to bez ohľadu na názor členskej základne.

Ak by sme boli ešte presnejší, v Československu vznikla iba akási odnož boľševickej strany Vladimíra Lenina, ktorá rozpútala v roku 1917 revolúciu v Rusku. Podľa akceptovaných podmienok ju považovali za sekciu Komunistickej internacionály, ktorá mala urobiť v Československu presne to isté čo v Rusku. To sa napokon podarilo až v roku 1948.

Historik Juraj Benko z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave poukazuje hlavne na zahraničné súvislosti, prečo sa v Československu ujali komunisti. Radikálnosť vyplývala z povojnových pomerov, konfliktu, ktorý Európa dovtedy nezažila. Umierali vojaci na frontoch, trpelo zázemie.

Ľudia túžili po mieri a po zamedzení ďalších vojen. Boľševici prišli s tézou sveta bez konfliktov, čo malo zabezpečiť nové usporiadanie po svetovej proletárskej revolúcii. Nie div, že spolu s hlásaním myšlienky na zvrhnutie panstva boháčov našli najskôr odozvu na ubiedenom Slovensku. Iniciatíva na založenie komunistickej strany v Československu prichádza na začiatku roka 1921 práve odtiaľto.    

Rozhovor s Jurajom Benkom si vypočujte v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

Minúta  |  

Matovič z Pittsburghu: Štát buď pomôže U. S. Steelu Košice znížiť emisie alebo hrozí zánik výroby ocele

AKTUALIZOVANÉ Niet inej cesty, ako pomôcť košickým oceliarniam U. S. Steel Košice, než je dekarbonizácia, teda výmena vysokých pecí za elektrické. Uviedol to vicepremiér a minister financií Igor Matovič počas tlačovej konferencie, na ktorej informoval o výsledkoch rokovaní v Pittsburghu.

Výmena pecí v košických oceliarňach by podľa slov vicepremiéra znížila emisie oceliarní o viac než 80 percent, išlo by však o obrovskú investíciu (asi 1,5 miliardy eur), preto je na mieste rozprávať sa o tom, či by oceliarne nemali dostať pomoc z Fondu obnovy či z iných zdrojov.

"Všetci vieme, že U. S. Steel Košice sú ekonomickým lídrom východného Slovenska, sú baštou zamestnanosti Košíc a okolia," podotkol Matovič s tým, že na Slovensku pôsobia tieto oceliarne už 23 rokov. Platí však, že trh s oceľou je v súčasnosti pod veľkým tlakom a oceliarske firmy po celom svete sa dostávajú do záporných čísel a mnohé skrachovali. Zároveň tieto firmy ovplyvňujú aj tlaky Európskej komisie na znižovanie emisií.

Práve zmena spôsobu výroby ocele v tomto podniku na východe Slovenska môže pomôcť naplniť záväzok Slovenska znížiť emisie. Aktuálne podnik produkuje v troch vysokých peciach, s ktorými súvisia emisie v objeme miliónov ton CO2 ročne. Slovensko sa však zaviazalo do roku 2030 znížiť emisie, preto chce podniku s dekarbonizáciou pomôcť.

Koniec výroby ocele na Slovensku?

Cieľom Matovičovej pracovnej cesty bolo podľa jeho slov dohodnúť sa s materskou firmou košických oceliarní, či sa štát spolu s podnikom pustia do takejto investície. "Až potom budeme hľadať možnosti," podotkol vicepremiér.

Rozhodnutie teda zatiaľ nepadlo a o konkrétnej ponuke štátu smerom k podniku či sumách sa minister financií vyjadrovať nechcel, pretože je viazaný mlčanlivosťou. Ako však uzavrel, buď štát spoločne s podnikom do takejto investície pôjdu, alebo výroba ocele na východe Slovenska zrejme postupne zanikne.

Podľa oceliarní boli diskusie s ministrom Matovičom konštruktívne a prínosné. "Predstavitelia U. S. Steel boli obzvlášť potešení vôľou vlády Slovenskej republiky nájsť praktické riešenia pre naše spoločné úlohy, ako vylepšiť životné prostredie, klímu, podnikanie a ekonomiku. Tešíme sa na pokračovanie našich snáh, ako presadzovať spoločný záujem všetkých. Ide pritom o našich zákazníkov, zamestnancov, investorov, komunitu, Slovensko a aj našu planétu," uviedol pre hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.

(tasr, top)

Minúta  |  

Vážne zmätky v Izraeli: Svetu oznámil štart pozemnej ofenzívy, neskôr sa opravil

Izraelská armáda v piatok v skorých ranných hodinách dementovala informáciu, že vyslala vojakov do palestínskeho pásma Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

Samotná izraelská armáda vo štvrtok pred polnocou napísala na svojom twitterovom účte, že v pásme Gazy "momentálne útočia... jej vzdušné a pozemné sily".

Informáciu následne pre AFP potvrdil aj hovorca izraelskej armády Jonathan Conricus s tým, že ide o súčasť pokračujúcich vojenských operácií voči palestínskemu hnutiu Hamas, ktoré od pondelka intenzívne ostreľuje izraelské územie raketami.

Po necelých dvoch hodinách však izraelská armáda správu dementovala s tým, že v Gaze nie sú "nijakí (izraelskí) vojaci". Zverejnenie informácie o vyslaní vojakov do Gazy podľa nej zapríčinila "vnútorná komunikačná" chyba.

Izraelská armáda tvrdí, že na židovský štát bolo z pásma Gazy od pondelka večera vystrelených už vyše 1 750 rakiet. Vlna násilia si doposiaľ vyžiadala sedem obetí na izraelskej strane, kým v pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zahynulo viac než 100 ľudí.

Počet obetí na izraelskej strane je výrazne nižší len vďaka tomu, že väčšinu rakiet vystrelených z Gazy zneškodní izraelský systém protivzdušnej obrany.

Izrael podniká v Gaze intenzívne letecké útoky a v rámci príprav na možnú pozemnú ofenzívu sústredil pri hraniciach pásma Gazy početné vojenské jednotky a zmobilizoval už približne 14 000 záložníkov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok ráno vyhlásil, že vojenské operácie voči Hamasu potrvajú dovtedy, pokým nebude v Izraeli obnovený pokoj a bezpečnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Kolúzna väzba sa používa nadmerne, za Smeru to bolo lepšie. Ľudia sú týraní

Inštitút kolúznej väzby sa v súčasnosti "nadužíva", za vlády Smeru-SD to tak nebolo. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas diskusie k návrhu novely Trestného poriadku, ktorý predložila Petra Hajšelová (Sme rodina). Kollár zároveň vytkol Smeru-SD, že za jeho vlády sa nezmiernili podmienky kolúznej väzby. Poslanci o návrhu rokovali v závere siedmeho rokovacieho dňa 28. schôdze NR SR.

"Vyčítam možno strane Smer, že keď vládli, mali možnosť to opraviť, neurobili to. Ale radšej neskôr ako nikdy. Musím však rovnako povedať, že za vlády Smeru sa kolúzna väzba 'nenadužívala', ale dnes sa 'nadužíva'," pripomenul predseda parlamentu.

Kollár podľa svojich slov prišiel za ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) už na jeseň, žiadal úpravu prísnych trestov. Tvrdí, že ľudia sú v kolúznej väzbe týraní. "Pre mňa je úplne šokujúce, kam sme sa až dostali," vyhlásil.

Stále vraj ide o nevinné osoby

Poslanec Alojz Baránik (SaS) s Kollárom súhlasí, no reagoval, že návrh Hajšelovej nerieši problémy, ktoré pomenoval. Osoby v kolúznej väzbe sú zatiaľ nevinné, preto by podľa neho mali mať najlepšie možné prostredie. Tieto problémy a "excesy" má podľa Baránika riešiť prokuratúra, pretože tá dohliada na výkon väzby.

Kollára podporil v diskusii aj poslanec Marián Saloň (Smer-SD). Poslanec Boris Susko (Smer-SD) nechce, aby sa problém zúžil len na kolúznu väzbu, hoci v nej sú najprísnejšie podmienky. Upozornil, že vo všetkých typoch väzby sú nevinní ľudia.

Poslankyňa Katarína Hatráková (OĽaNO) upozornila počas diskusie na problémy ľudí v kolúznej väzbe z hľadiska psychológie, upozornila napríklad na problém deprivácie spánku. Pripomenula tiež, že osoby vo väzbe sú zatiaľ nevinné a ťarchu každého dňa vo väzbe nesú ťažšie ako osoby vo výkone trestu. Podmienky držania vo väzbe by mali byť podľa Hatrákovej dôstojné. Hajšelovej sa za návrh legislatívy poďakovala.

Návrh údajne nie je účelový

Hajšelová odmietla, že by svoj návrh predložila v súvislosti s "jednou" osobou či exponovanými osobami. Dodala, že tento problém sa týka tisícov ľudí. V diskusii však poslanci spomínali prípad zosnulého exprezidenta Policajného zboru Milana Lučanského, ako aj exšéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Niekoľkí poslanci vyjadrili v pléne podporu manželke Pčolinského, poslankyni Andrei Pčolinskej (Sme rodina).

V koalícii bola o návrhu legislatívy diskusia, keďže vlastný návrh o lehote kolúznej väzby predložila ministerka spravodlivosti do medzirezortného pripomienkovania. Hajšelová bola pripravená v prípade dohody svoj návrh stiahnuť.      

Poslanci sa opäť zídu v piatok (14. 5.) od 9.00 h, rokovať majú o vládnych novelách, ktoré preberajú v skrátenom legislatívnom konaní.

(tasr)

Minúta  |  

Nový covid automat ukončuje pravidelné testovanie. Menia sa aj pravidlá pre rúška

AKTUALIZOVANÉ Povinnému týždennému testovaniu odzvonilo, obmedzí sa aj používanie antigénových testov. Nový covid automat vstúpi do platnosti od 17. mája. Prinesie so sebou čiastočné uvoľnenie hromadných podujatí, zmiernenie opatrení o prekrytí dýchacích ciest a povolenie návštev v nemocniciach. Je však len dočasným riešením a čakajú ho ďalšie zmeny. Nový covid automat bude zrejme platiť iba dva týždne.

Najvýraznejšou zmenou covid automatu je koniec pravidelného testovania. Po novom sa bude skríningovo testovať len v ohniskách nákazy alebo v uzavretých komunitách, napríklad v školách či firmách.

Dôraz sa kladie na testovanie presnejšími PCR testami, nemusí ísť pritom iba o hlboký výter z nosohltana. Ministerstvo zdravotníctva odporúča sprístupniť logisticky aj cenovo dostupnejšie kloktacie PCR testy, ktoré prinášajú najmä pre deti pohodlnejšie testovanie.

Počíta sa aj s LAMP testami, ktoré majú viacero výhod. Sú presnejšie než antigénové testy, na ich vyhodnotenie nie je potrebný zdravotnícky personál a výsledok dostanete do hodiny. Používať by sa mohli v kolektívoch či pred vstupom do štátu.

Antigénové testy by sa po novom mali používať len v prípade intenzívneho šírenia nákazy, keď sedemdňová incidencia na stotisíc obyvateľov presiahne číslo sto.

Výnimku z testovania budú mať osoby zaočkované prvou dávkou vektorovej vakcíny, ak od očkovania uplynuli štyri týždne. V prípade, že ste zaočkovaní prvou či druhou dávkou mRNA vakcíny, znižuje sa tento interval na dva týždne.

Testovať sa nemusia ani tí, čo majú potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19 nepresahujúce 180 dní. Výnimku tvoria aj žiaci prvého stupňa základných škôl.

Nebude sa merať teplota, niekde stačia v interiéri rúška

Tvrdé opatrenia sa ďalej uvoľňujú. Od pondelka sa napríklad vo všetkých okresoch ruší povinnosť merať teplotu pri vstupe do obchodných domov a nie je potrebný ani negatívny test. 

V prvom a v druhom stupni ostražitosti, teda v žltých a oranžových okresoch, bude v interiéroch povolené nosiť namiesto respirátora rúško. Okrem rúška budú môcť ľudia použiť šál alebo šatku. Rúško ostáva v oboch typoch okresov povinné v prípade účasti na hromadných podujatiach v exteriéri.

V druhom stupni ostražitosti, ktorý zodpovedá oranžovej farbe, budú od budúceho týždňa okresy Hlohovec, Nitra, Senec a Topoľčany.

Pravidlá pre hromadné podujatia sa tiež zmiernia. Zvýši sa doterajší limit návštevníkov. V aktuálne najhoršom, teda treťom stupni varovania (bordová fáza), bude povolené usporadúvať podujatia do šiestich osôb. V okresoch s lepšou situáciou sa povolia napríklad interiérové filmové podujatia.

Návštevy v zdravotníckych zariadeniach sú od piatka (14. mája) povolené pre zaočkovaných, ľudí s negatívnym výsledkom testu alebo tých, čo najneskôr pred 180 dňami prekonali ochorenie COVID-19. 

Sprísňovať sa bude rýchlejšie, uvoľňovať opatrne

Úrady vyhodnocujú epidemickú situáciu na základe štyroch indikátorov. Patrí sem: počet prípadov odhalených PCR a antigénovými testami za sedem dní na 100-tisíc obyvateľov, počet vykonaných PCR testov a pozitivita testov, počet hospitalizovaných a reprodukčné číslo (Rt).

Prechod medzi jednotlivými stupňami varovania nastane, ak sú splnené 3 kritériá zo štyroch, pričom jedno z nich musí byť počet hospitalizácií.

Prechod do nižšieho stupňa varovania nasleduje najbližší pondelok po prehodnotení indikátorov. Uvoľňovanie je možné až po 13 dňoch od prehodnotenia a zároveň nie skôr ako dva týždne od predošlého prechodu do nižšieho stupňa varovania.

Tento fakt má podľa odborníkov zaistiť, že sa epidemická situácia zo dňa na deň nezhorší v dôsledku uvoľňovania opatrení.

Kde treba mať test

Covid automat definuje aktivity, pri ktorých je potrebný test. Zároveň určuje typ a dobu platnosti testu. Pre PCR testy je doba platnosti spravidla tri dni od doručenia výsledku, pri antigénovom teste hovoríme o jednom dni. Oba testy majú dlhšiu platnosť, ak sa daná osoba testuje pravidelne.

Zoznam veľmi vysoko rizikových a vysoko rizikových aktivít vyzerá podľa rezortu nasledovne. Patria tam najmä hromadné podujatia, pri ktorých veľa ľudí naraz konzumuje jedlo, nápoje, venuje sa určitej fyzickej aktivite alebo sa nahlas rozpráva. Vírus SARS-CoV-2 je kvapôčkovou infekciou, čiže sa v týchto prípadoch efektívnejšie šíri vzduchom.

Výsledkom rokovania vlády sú aj osobitné covid automaty pre oblasť športu, kultúry, bohoslužieb, sociálnych služieb či dopravy. Sú dostupné v „Prílohe“ dokumentov zo schôdze. Samotný covid automat sa nachádza v položke „Vlastný materiál“.

Automat s úľavami bude podľa predsedníčky zdravotníckeho výboru Jany Bittó-Cigánikovej platiť len dva týždne. „Minister Vladimír Lengvarský nám dal slovo, že do dvoch týždňov sa pripraví nový automat, ktorý bude zohľadňovať aj očkovaných a testovaných a bude zjemňovať podmienky pre tieto oblasti,“ povedala Cigániková v stredu.

Automat platný dva týždne má podľa nej zmysel v tom, že ukončuje povinné testovanie a uvoľňuje hromadné podujatia.

Minúta  |  

Branko Radivojevič a Tomáš Starosta, hokejisti

Aká bola uplynulá sezóna Dukly Trenčín

Sledujte podcast s Brankom Radivojevičom a Tomášom Starostom

https://vimeo.com/548877392

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.