Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko omilostil 30 osôb uväznených po protestoch

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok udelil milosť 30 väzňom odsúdeným za trestné činy spojené s protestami z roku 2020. Vyhlásenie prezidentského úradu citovali agentúry AFP a Reuters.

Niektoré z týchto osôb trpia vážnymi chorobami, medzi prepustenými sú aj ľudia v dôchodkovom veku. Bieloruská štátna tlačová agentúra Belta uviedla, že prezident omilostil 16 mužov a 14 žien.

Protesty otriasali Bieloruskom v roku 2020 po sporných prezidentských voľbách. Za ich víťaza vyhlásili Lukašenka, ktorý si tak zabezpečil už šieste po sebe idúce funkčné obdobie. Prezident použil políciu a bezpečnostné zložky, aby hromadné protesty potlačili, píše agentúra Reuters.

Desiatky laureátov Nobelovej ceny v posledných mesiacoch Lukašenka žiadali, aby prepustil osoby zadržané počas demonštrácií. Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že v Bielorusku je približne 1 400 politických väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Tureckí poslanci sa pobili v pléne počas rozpravy o uväznenom kolegovi

V tureckom parlamente sa v piatok počas rokovania o väznenom politikovi strhla bitka medzi poslancami vládnucej a opozičnej strany, oznámili tamojšie médiá. Tie citovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Na záberoch, ktoré na sieti X zverejnil denník Cumhuriyet, bolo vidieť, ako zákonodarca vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Alpay Özalan udrel zákonodarcu opozičnej Tureckej strany pracujúcich (TIP) Ahmeta Sika počas jeho prejavu v pléne Veľkého národného zhromaždenia Turecka.

Sik spadol z rečníckej plošiny na zem. V nasledujúcich sekundách sa rozpútal prudký pästný súboj, keď sa na Sika zamerali ďalší zákonodarcovia a niekoľkokrát ho udreli.

Najmenej ďalší dvaja opoziční poslanci, ktorí sa pokúšali bitku prerušiť, utrpeli zranenia, informovala televízna stanica Habertürk. Na parlamentnej pôde bolo vidieť krv, dodala a zverejnila zábery z incidentu.

Özgür Özel z hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) označil tento incident za „mimoriadne hanebný“. Prokurdská Ľudová strana rovnosti a demokracie (DEM Parti) odsúdila „útok“ poslancov AKP ako „vandalizmus“.

Parlament sa zišiel na mimoriadnom zasadnutí, aby prerokoval právnu situáciu Cana Atalaya, ktorého v januári zbavili poslaneckého mandátu.

Atalay, ktorého v máji zvolili do parlamentu za stranu TIP, je od polovice roku 2022 väznený za údajnú pomoc pri pokuse o zvrhnutie vlády počas protestov v istanbulskom parku Gezi z roku 2013. Demonštrácie vyvolal plán zrušiť tento park v prospech developerských zámerov.

Atalay, ostrý kritik tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, je zadržiavaný v prísne stráženom istanbulskom väzení napriek rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý požadoval jeho prepustenie z dôvodu poslaneckej imunity.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas odmieta nové podmienky dohody o prímerí v Gaze

Palestínske militantné hnutie Hamas neprijme nové podmienky Izraela z návrhu zo štvrtkových rokovaní v katarskej Dauhe, ktorých cieľom je dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov. Vyjadrenia anonymných predstaviteľov hnutia citovali agentúry AFP a Reuters.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu pre Reuters uviedol, že výsledky rokovaní z Dauhy nespĺňajú to, na čom sa účastníci dohodli 2. júla. Hnutie vtedy súhlasilo s návrhom trojfázovej mierovej dohody, ktorú predstavil prezident USA Joe Biden koncom mája.

Zdroj oboznámený so záležitosťou uviedol, že nové požiadavky Izraela zahŕňajú ponechanie vojakov v Pásme Gazy pozdĺž hraníc tejto enklávy s Egyptom. Hamas však podľa tohto zdroja požaduje úplné prímerie, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy, návrat vysídlených osôb a výmenu väzňov a rukojemníkov bez obmedzení.

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy pokračovali vo štvrtok v Dauhe, v piatok ich však prerušili. Hamas sa na nich priamo nezúčastnil, je však o ich priebehu informovaný. Účastníci sa majú znova stretnúť na budúci týždeň v egyptskej Káhire.

(tasr)

Minúta  |  

Cena zlata pokorila historický rekord

V piatok sa jedna troyská unca zlata obchodovala na americkej burze za viac než 2 500 dolárov, čo znamená historický rekord. Analytici však očakávajú, že v druhej polovici roka cena kovu vystúpi ešte vyššie, na rast ceny totiž priaznivo vplýva ohlásené zníženie úrokových sadzieb Federálnou rezervnou bankou (Fed).

„Vzhľadom na jasné náznaky výrazného zníženia úrokových sadzieb zo strany Fedu sme zvýšili našu prognózu ceny zlata na konci roka na 2 500 dolárov za troyskú uncu,“ hovorí pre portál FXStreet analytik nemeckej Commerzbank Carsten Fritsch s tým, že pred vyhlásením šéfa Fedu Jeromea Powella bola prognóza na 2 300 dolároch.

Troyská unca získala svoj názov podľa francúzskeho mesta Troyes v grófstve Champagne, kde sa konali výročné trhy (jarmoky). V prepočte do metrického systému ide o približne 31,1 gramu.

„Po troch zníženiach úrokových sadzieb, ktoré očakávame do konca roka, budú pravdepodobne nasledovať ďalšie tri v prvej polovici roka 2025. To je celkovo o dve zníženia úrokových sadzieb viac, než sme pôvodne očakávali,“ vysvetlil Fritsch.

„Preto očakávame, že cena zlata do polovice budúceho roka ďalej porastie na 2 600 dolárov. Koncom roka 2025 cena zlata pravdepodobne klesne na 2 550 dolárov (predošlá prognóza hovorila o 2 200 dolároch) vzhľadom na opätovný rast inflácie a s tým spojené špekulácie o zvyšovaní úrokových sadzieb v nasledujúcom roku,“ povedal analytik.

(sab)

Minúta  |  

Blinken v nedeľu pricestuje do Izraela, stretne sa aj s Netanjahuom

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestuje v nedeľu do Izraela. V pondelok sa stretne s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, potvrdil Biely dom pre spravodajský portál Axios, ktorý citovala agentúra Reuters.

Blinkenovo pondelkové stretnutie s Netanjahuom potvrdili aj predstavitelia Izraela, píše Reuters. Izraelský predstaviteľ tiež uviedol, že izraelská delegácia sa v piatok vráti domov z rokovaní v katarskej Dauhe, ktorých cieľom je ukončiť vojnu v Pásme Gazy a dosiahnuť prepustenie rukojemníkov.

Rozhovory sa začali vo štvrtok, v piatok ich však prerušili a pokračovať majú na budúci týždeň.

Na izraelských predstaviteľov sa vo svojom príspevku na sieti X odvolal aj reportér Axiosu. Ten dodal, že Blinken možno počas svojej cesty navštívi aj egyptskú Káhiru a Dauhu v Katare.

(tasr)

Minúta  |  

Británia a Francúzsko odsudzujú útok na Západnom brehu, Nemecko žiada tresty

Británia a Francúzsko odsúdili štvrtkový útok izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, pri ktorom prišiel o život Palestínčan. Nemecko žiadalo zastavenie násilia a potrestanie páchateľov, informovala agentúra AFP.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy označil podpaľovanie budov, hádzanie zápalných fliaš na autá a vyháňanie ľudí z ich domovov za strašné a čo najráznejšie ho odsúdil.

Francúzsky šéf diplomacie Stépnane Séjourné útoky tiež odsúdil a označil ich za neprijateľné. „Akékoľvek činy, ktoré môžu ohroziť proces rokovaní o dohode o prímerí, sú neprijateľné,“ uviedol Séjourné v Jeruzaleme.

„Odsudzujeme násilie extrémistických osadníkov, ktorí včera na Západnom brehu Jordánu napadli palestínsku dedinu a založili požiare,“ uviedlo na sieti X nemecké ministerstvo zahraničných vecí a pripomenulo, že o život prišiel jeden Palestínčan. „Toto násilie je neprijateľné, útoky musia čo najskôr prestať.“

Palestínčania majú podľa nemeckého ministerstva právo na život v bezpečí. „Izrael je povinný chrániť Palestínčanov na území Západného brehu Jordánu, zastaviť tieto útoky a trestne stíhať páchateľov,“ uviedol rezort.

Pri štvrtkovom útoku na dedinu Džít neďaleko mesta Nábulus prišiel podľa palestínskych úradov o život jeden Palestínčan a ďalší utrpel zranenia. Osadníci použili zápalné fľaše a v dedine podpálili domy a autá, napísala stanica BBC s odvolaním sa na palestínske úrady a izraelskú armádu.

Západný breh Jordánu (Predjordánsko) je palestínske územie, ktoré Izrael okupuje od roku 1967 a od Pásma Gazy ho delí izraelské územie. Žije tam približne 700-tisíc Židov, väčšina medzinárodného spoločenstva však osady považuje za nezákonné na základe medzinárodného práva. Izrael to odmieta.

Prejavy násilia sa na tomto území vystupňovali od začiatku konfliktu v Pásme Gazy 7. októbra minulého roka. O život odvtedy prišli stovky Palestínčanov po zásahoch izraelskej armády či útokoch osadníkov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.