Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Madurova vláda je autokratická, ale nie je to diktatúra, tvrdí brazílsky prezident

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok povedal, že venezuelská vláda má autoritárske sklony. V rozhovore pre agentúru Reuters však dodal, že vládu prezidenta Nicolása Madura by neoznačil za diktatúru.

Vyjadril sa tak iba deň po jeho predošlom vyhlásení, v ktorom vyzval na opakovanie volieb vo Venezuele.

„Venezuela má veľmi nepekný režim, ale nemyslím si, že je to diktatúra,“ povedal Lula v rozhovore. „Je to vláda s autoritárskymi sklonmi, ale nie diktatúra, aké poznáme v iných štátoch sveta.“

Prezidentské voľby sa vo Venezuele konali 28. júla. Brazílsky prezident spolu s viacerými juhoamerickými a svetovými lídrami krátko po nich žiadal zverejnenie oficiálnych volebných záznamov. Venezuelská volebná komisia tak doteraz neurobila.

V rozhovore Lula zopakoval, že víťaza prezidentských volieb vo Venezuele uzná len po ich zverejnení. „Kde sú záznamy? Víťaza môžem uznať len vtedy, ak sa preukáže, že voľby boli demokratické,“ uviedol.

Reuters pripomína, že ľavicovo orientovaný Lula bol k Madurovi v minulosti naklonený, avšak k uplynulým prezidentským voľbám zaujal neutrálnejší postoj.

V prezidentských voľbách zvíťazil podľa venezuelskej Národnej volebnej rady (CNE) Maduro so ziskom 51,2 percenta hlasov. Opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu podporilo 44,2 percenta voličov. CNE však dosiaľ nezverejnila podrobné výsledky, ktoré by víťazstvo Madura potvrdili.

Opozícia tvrdí, že víťazom volieb je Urrutia. Zverejnila aj údaje o hlasovaní, ktoré podľa nej ukazujú, že Madura porazil. Lula vo štvrtok s cieľom vyriešiť krízu vo Venezuele uviedol, že „ak má (Maduro) zdravý rozum, mohol by sa pokúsiť osloviť ľud a možno vypísať nové voľby s nestraníckym volebným výborom“. Líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová takýto návrh odmietla.

Brazílsky prezident taktiež začiatkom tohto týždňa navrhol ako východisko z krízy vytvorenie koaličnej vlády zloženej z predstaviteľov súčasnej vlády a opozície. Reuters však píše, že podľa brazílskych zdrojov sú tieto návrhy predbežné a neboli oficiálne predložené. Ich zámerom je podľa nich dosiahnuť to, aby Maduro aspoň naznačil, že je s opozíciou ochotný rokovať.

(tasr)

Minúta  |  

Kongresman: FBI poslal telo Crooksa na kremáciu pred uzavretím vyšetrovania

Telo 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa, ktorého 13. júla zastrelili pri pokuse o atentát na republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa, bolo „preč“, keď sa ho kongresman Clay Higgins snažil prezrieť v rámci vyšetrovania atentátu. Kongresman to tvrdí v správe.

Higgins, republikánsky kongresman z Louisiany, je členom pracovnej skupiny Snemovne reprezentantov, ktorá vyšetruje tento pokus o atentát. Vo svojej čiastkovej správe, z ktorej citoval portál Newsweek, podrobne opísal niektoré zistenia z trojdňovej cesty do mesta Butler v štáte Pensylvánia, kde Crooks útočil.

„Keď som sa v pondelok 5. augusta snažil prezrieť Crooksovo telo, spôsobilo to značný rozruch a vyšla najavo znepokojujúca skutočnosť... FBI vydal desať dní po 13. júli jeho telo na kremáciu,“ napísal Higgins v správe. „Už 23. júla bol Crooks preč. Nikto to do pondelka 5. augusta nevedel, ani okresný koroner, orgány činné v trestnom konaní, šerif, a tak ďalej.“

Polícia bola frustrovaná z tajnej služby po atentáte na Trumpa, ukazujú nové videá

Mohlo by Vás zaujímať Polícia bola frustrovaná z tajnej služby po atentáte na Trumpa, ukazujú nové videá

Higgins uviedol, že koroner okresu Butler „mal technicky nad telom zákonnú právomoc". Podľa vlastných slov však kongresman s koronerom hovoril "a nikdy by nevydal Crooksovo telo rodine na kremáciu alebo pohreb bez osobitného povolenia FBI“.

Higgins tiež v správe uviedol, že „podobne ako ukončenie zaistenia miesta činu a odstránenie biologických dôkazov z miesta činu... môže tieto kroky FBI každý rozumný človek označiť len za marenie akéhokoľvek nasledujúceho vyšetrovacieho úsilia“.

„Keď nemôžem prezrieť strelcovo telo, nebudem na sto percent vedieť, či sú koronerova a pitevná správa presné. V skutočnosti sa to nikdy nedozvieme,“ dodal Higgins. „Áno, uvidíme samotné správy a fotografie, ale nikdy nebudem môcť s istotou povedať, že zodpovedajú mojej vlastnej obhliadke tela.“

Higgins svoju správu v pondelok predložil predsedovi pracovnej skupiny Mikeovi Kellymu. Podrobne opisuje niektoré z doterajších zistení, ale nie je „vyčerpávajúca ani konečná“. Federálny úrad pre vyšetrovanie sa pre portál odmietol vyjadriť.

Na Trumpa spáchali atentát. Guľka mu len tesne minula hlavu a zasiahla ucho

Mohlo by Vás zaujímať Na Trumpa spáchali atentát. Guľka mu len tesne minula hlavu a zasiahla ucho

Na exprezidenta USA Donalda Trumpa zaútočil Thomas Matthew Crooks poloautomatickou puškou počas predvolebného zhromaždenia v štáte Pensylvánia. Trumpovi prestrelil hornú časť pravého ucha, jedného účastníka podujatia zabil a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Útočníka následne zastrelila tajná služba.

(sab, dv)

Minúta  |  

Trumpa bude na mítingoch chrániť nepriestrelné sklo, uviedli zdroje Tajnej služby

Tajná služba Spojených štátov bude používať balistické nepriestrelné sklo na predvolebných zhromaždeniach republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Dôvodom je pokus o atentát na mítingu v meste Butler (štát Pensylvánia).

Trump od streľby v Butleri v Pensylvánii 13. júla zorganizoval takmer tucet predvolebných podujatí, všetky však boli v interiéri. Na nedávnom krytom zhromaždení v Harrisburgu v Pensylvánii Trump oľutoval výber miesta a povedal: „Nevzdáme sa mítingov pod holým nebom.“

Spravodajská stanica ABC News uviedla, že agenti Tajnej služby plánujú použiť sklenené panely, ktoré Trumpa obklopia z troch strán, hoci nie je jasné, na ktorom zhromaždení ich použijú prvý raz.

Predstaviteľ Tajnej služby pre denník Washington Post povedal, že agentúra začala rozmiestňovať panely z balistického skla po celej krajine, čo uľahčí ich prepravu na rôzne Trumpove podujatia. Agent uviedol, že balistické sklo použijú aj na podujatiach demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej, ak to bude opodstatnené.

Sklo sa zvyčajne používa výlučne pre úradujúcich prezidentov a ich viceprezidentov, hoci Tajná služba postavila sklenené panely aj v novembri 2008, keď Barack Obama, vtedy americký senátor, vystúpil v Chicagu na oslave víťazstva v prezidentských voľbách.

(sab)

Minúta  |  

Lukašenko omilostil 30 osôb uväznených po protestoch

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok udelil milosť 30 väzňom odsúdeným za trestné činy spojené s protestami z roku 2020. Vyhlásenie prezidentského úradu citovali agentúry AFP a Reuters.

Niektoré z týchto osôb trpia vážnymi chorobami, medzi prepustenými sú aj ľudia v dôchodkovom veku. Bieloruská štátna tlačová agentúra Belta uviedla, že prezident omilostil 16 mužov a 14 žien.

Protesty otriasali Bieloruskom v roku 2020 po sporných prezidentských voľbách. Za ich víťaza vyhlásili Lukašenka, ktorý si tak zabezpečil už šieste po sebe idúce funkčné obdobie. Prezident použil políciu a bezpečnostné zložky, aby hromadné protesty potlačili, píše agentúra Reuters.

Desiatky laureátov Nobelovej ceny v posledných mesiacoch Lukašenka žiadali, aby prepustil osoby zadržané počas demonštrácií. Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že v Bielorusku je približne 1 400 politických väzňov.

(tasr)

Minúta  |  

Tureckí poslanci sa pobili v pléne počas rozpravy o uväznenom kolegovi

V tureckom parlamente sa v piatok počas rokovania o väznenom politikovi strhla bitka medzi poslancami vládnucej a opozičnej strany, oznámili tamojšie médiá. Tie citovala nemecká tlačová agentúra DPA.

Na záberoch, ktoré na sieti X zverejnil denník Cumhuriyet, bolo vidieť, ako zákonodarca vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) Alpay Özalan udrel zákonodarcu opozičnej Tureckej strany pracujúcich (TIP) Ahmeta Sika počas jeho prejavu v pléne Veľkého národného zhromaždenia Turecka.

Sik spadol z rečníckej plošiny na zem. V nasledujúcich sekundách sa rozpútal prudký pästný súboj, keď sa na Sika zamerali ďalší zákonodarcovia a niekoľkokrát ho udreli.

Najmenej ďalší dvaja opoziční poslanci, ktorí sa pokúšali bitku prerušiť, utrpeli zranenia, informovala televízna stanica Habertürk. Na parlamentnej pôde bolo vidieť krv, dodala a zverejnila zábery z incidentu.

Özgür Özel z hlavnej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) označil tento incident za „mimoriadne hanebný“. Prokurdská Ľudová strana rovnosti a demokracie (DEM Parti) odsúdila „útok“ poslancov AKP ako „vandalizmus“.

Parlament sa zišiel na mimoriadnom zasadnutí, aby prerokoval právnu situáciu Cana Atalaya, ktorého v januári zbavili poslaneckého mandátu.

Atalay, ktorého v máji zvolili do parlamentu za stranu TIP, je od polovice roku 2022 väznený za údajnú pomoc pri pokuse o zvrhnutie vlády počas protestov v istanbulskom parku Gezi z roku 2013. Demonštrácie vyvolal plán zrušiť tento park v prospech developerských zámerov.

Atalay, ostrý kritik tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, je zadržiavaný v prísne stráženom istanbulskom väzení napriek rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý požadoval jeho prepustenie z dôvodu poslaneckej imunity.

(tasr)

Minúta  |  

Hamas odmieta nové podmienky dohody o prímerí v Gaze

Palestínske militantné hnutie Hamas neprijme nové podmienky Izraela z návrhu zo štvrtkových rokovaní v katarskej Dauhe, ktorých cieľom je dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov. Vyjadrenia anonymných predstaviteľov hnutia citovali agentúry AFP a Reuters.

Vysokopostavený predstaviteľ Hamasu pre Reuters uviedol, že výsledky rokovaní z Dauhy nespĺňajú to, na čom sa účastníci dohodli 2. júla. Hnutie vtedy súhlasilo s návrhom trojfázovej mierovej dohody, ktorú predstavil prezident USA Joe Biden koncom mája.

Zdroj oboznámený so záležitosťou uviedol, že nové požiadavky Izraela zahŕňajú ponechanie vojakov v Pásme Gazy pozdĺž hraníc tejto enklávy s Egyptom. Hamas však podľa tohto zdroja požaduje úplné prímerie, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy, návrat vysídlených osôb a výmenu väzňov a rukojemníkov bez obmedzení.

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy pokračovali vo štvrtok v Dauhe, v piatok ich však prerušili. Hamas sa na nich priamo nezúčastnil, je však o ich priebehu informovaný. Účastníci sa majú znova stretnúť na budúci týždeň v egyptskej Káhire.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.